Zmeny klímy ako nočná mora

Vplyv klimatických zmien na kvalitu nášho života nerámcuje len zmena pri platení za teplo a teplú vodu na konci vykurovacieho obdobia. Ani fakt, že si užívame viac slnečných dní. Klimatické zmeny majú priamy vplyv na našu peňaženku v súvislosti s ich dosahom na poľnohospodársku produkciu. Zmenami klímy sa vážne zaoberajú viaceré vedecké kapacity. V správe pre Európsku komisiu o klimatických zmenách a ich vplyve na poľnohospodárstvo sa konštatuje, že zvýšenie teplôt prinesie farmárom aj výhody, ale pre mnohých budú predstavovať úplnú katastrofu. Slovensko spolu s Poľskom, Litvou, Českom, Bieloruskom, východnými časťami Rakúska i Nemecka a severom Ukrajiny patrí podľa defi nície agro-klimatických regiónov k severným kontinentálnym regiónom. Posuny klímy môžu zmeniť poľnohospodárske regióny v južnej Európe na oblasti zasolených pôd najmä v okolí Stredomoria. Teda na pôdy, kde bude veľmi ťažké niečo dopestovať. Naopak, severný atlantický región sa môže zmeniť na oblasť produkujúcu kvalitné potraviny pre celú Európu.

Problémy aj v Škandinávii
Do severného atlantického regiónu patria Írsko a Škótsko, ale tieto zmeny pocítia aj na severe, v Nórsku či vo Švédsku. Výhľad sa zaoberá predpoveďami na najbližších sedemdesiat rokov. Okrem Stredomoria, ktoré bude patriť k najviac znevýhodneným regiónom Európy, bude mať problémy aj celá Škandinávia. Vyskytnú sa tu noví škodcovia a nové ochorenia. Znížená produkcia v súčasných tradičných poľnohospodárskych regiónoch južnej Európy môže byť aj príčinou vzniku nových konfliktov. Predpoklad hovorí o znížení úrody v Stredomorí až do 40 percent. Voda sa stane vysoko cenenou strategickou surovinou, po ktorej bude značný dopyt.
Aj slovenskí poľnohospodári sa už pripravili na nové spôsoby obrábania pôdy, aby nezostali pozadu v tomto vývoji. Zvyšuje sa podiel používania bezorbovej technológie obrábania pôdy, čím sa udržuje v pôde väčšia vlhkosť. Hľadajú sa nové postupy pestovania rastlín a chovu zvierat. Na celom európskom kontinente pociťujú posuny v hraniciach pestovania plodín. Od dlhšieho vegetačného obdobia v atlantickom regióne sa očakávajú vyššie úrody pšenice, ale aj hrozby v podobe záplav po zvýšení frekvencie búrok, ktoré sa prejavia najmä v zimných obdobiach, keď ich zapríčinia vyššie teploty, než na aké sme v tomto období zvyknutí. Tieto všetky úlohy berú do úvahy odborníci aj zo Slovenskej akadémie pôdohospodárskych vied (SAPV). Akademik Ján Plesník hovoril o víziách, ktoré naši vedci pripravili v prípade pôd. Čo je reálne a čo je slovenským záujmom s tým, že vo výsledku ide o to, aká je pravdepodobnosť nových klimatických pomerov na Slovensku. Pri tejto príležitosti sa posťažoval na diskriminačné podmienky našej vedy, keďže prím u nás hrajú najmä univerzity.

Hľadajú nové postupy
Riaditeľ Slovenského centra poľnohospodárskeho výskumu v Nitre Štefan Mihina zasa zdôraznil, že veda patrí medzi priority Európskej únie. Excelentné vedecké centrá sa preto majú zaoberať nielen základným, ale aj aplikovaným výskumom s výstupmi priamo pre prax, o čo sa v Nitre snažia. Momentálne tu vytvárajú nové postupy pri pestovateľských a chovateľských systémoch v rôznych územných klimatických oblastiach Slovenska, vlastne v celej šírke poľnohospodárskeho rezortu okrem chovu koní. Investovanie do vedy a výskumu sa v pôdohospodárstve určite vyplatí, keďže vplyv klimatických zmien sa stáva nočnou morou pre celú Európu. Zmeny klímy sú nočnou morou pre celé ľudstvo na našej planéte. Tejto horúcej téme sa budeme venovať v najbližšom čísle nášho časopisu.

Autor: Stanislav HÁBER
Zdroj: týždenník Farmár, č. 4/2008