Zem sa podľa odborníkov otepľuje

Zmeny klímy sú podľa odborníkov viditeľné. Podľa nich nás v budúcnosti čakajú teplejšie dni a noci. Pri porovnávaní extrémnych teplôt v minulom polstoročí prišli britskí meteorológovia k záveru, že počasie na mnohých miestach Zeme je čím ďalej tým teplejšie. Porovnávaním extrémne vysokých teplôt prišli britský odborníci k tomu, že počasie na niektorých miestach planéty je čoraz teplejšie. Napríklad v Kanade a v Rusku meteorológovia ešte pred polstoročím namerali citeľne chladnejšie zimy, priemerné zimné teploty teda boli približne o štyri stupne nižšie. Naopak letné dni sú v Kanade, ale tiež v Európe a Ázii asi o 1 až 3 °C teplejšie než pred päťdesiatymi rokmi. Zverejnili to britskí odborníci vo svojej štúdii v časopise Journal of Geophysical Research.
Vplyv teplôt na rastliny
Aký vplyv má striedanie nízkych a vysokých teplôt v jarnom období na rastliny a živočíchy? Podľa botanikov je pre rastliny najdôležitejšia teplota. V jarných mesiacoch reagujú rastliny na teplotné pomery. Spúšťacím mechanizmom však nie je momentálna teplota, ale skôr súčet teplôt za určité obdobie. Táto reakcia je výrazne druhovo závislá. To znamená, že niektoré rastliny reagujú viac, iné menej. Jarným rastlinám môže mráz uškodiť. Väčšia pravdepodobnosť poškodenia nastáva pri prudkom poklese teplôt, pri pozvoľnom poklese sa rastlina dokáže prispôsobiť. Hlavnú rolu v tomto smere hrá opäť druh rastliny. Nezanedbateľný vplyv má aj jej vývojové štádium, klíčiaca rastlina býva citlivejšia. Úlohu hrá aj časť rastliny – kvety niektorých druhov (napríklad ovocné stromy) sú na mráz veľmi citlivé. Sneh naopak pôsobí ako izolácia.
Vplyv teplôt na zvieratá
V živočíšnej ríši sa taktiež začala jar skôr. Na rozdiel od rastlín sú živočíchy viac prispôsobivejšie. Pre väčšinu je signálom prichádzajúcej jari teplota a dĺžka svetelného dňa. Živočíchy sú teda schopné prispôsobiť sa zmenám počasia. Jar sa pre ne nezačína podľa dátumu v kalendári, ale až vtedy, keď sú podmienky priaznivejšie. Medzi poslov jari patrí z vtákov Škovránok poľný, ale aj cíbik chocholatý – druh, ktorý sa u nás objavuje najčastejšie. Z motýľov sú to babôčky – veľmi vzácna je Babôčka brestová. Pri teplotách nad 10°C vylieta aj Žltáčik rešetliakový – ten je zároveň aj prvou ozdobou jari.
Vplyv teplôt na rastliny
Aký vplyv má striedanie nízkych a vysokých teplôt v jarnom období na rastliny a živočíchy? Podľa botanikov je pre rastliny najdôležitejšia teplota. V jarných mesiacoch reagujú rastliny na teplotné pomery. Spúšťacím mechanizmom však nie je momentálna teplota, ale skôr súčet teplôt za určité obdobie. Táto reakcia je výrazne druhovo závislá. To znamená, že niektoré rastliny reagujú viac, iné menej. Jarným rastlinám môže mráz uškodiť. Väčšia pravdepodobnosť poškodenia nastáva pri prudkom poklese teplôt, pri pozvoľnom poklese sa rastlina dokáže prispôsobiť. Hlavnú rolu v tomto smere hrá opäť druh rastliny. Nezanedbateľný vplyv má aj jej vývojové štádium, klíčiaca rastlina býva citlivejšia. Úlohu hrá aj časť rastliny – kvety niektorých druhov (napríklad ovocné stromy) sú na mráz veľmi citlivé. Sneh naopak pôsobí ako izolácia.
Vplyv teplôt na zvieratá
V živočíšnej ríši sa taktiež začala jar skôr. Na rozdiel od rastlín sú živočíchy viac prispôsobivejšie. Pre väčšinu je signálom prichádzajúcej jari teplota a dĺžka svetelného dňa. Živočíchy sú teda schopné prispôsobiť sa zmenám počasia. Jar sa pre ne nezačína podľa dátumu v kalendári, ale až vtedy, keď sú podmienky priaznivejšie. Medzi poslov jari patrí z vtákov Škovránok poľný, ale aj cíbik chocholatý – druh, ktorý sa u nás objavuje najčastejšie. Z motýľov sú to babôčky – veľmi vzácna je Babôčka brestová. Pri teplotách nad 10°C vylieta aj Žltáčik rešetliakový – ten je zároveň aj prvou ozdobou jari.
Komentáre k článku:
Pridať komentár




Agroserver
13. 4. 2008


