Prihlásiť sa Prihlásiť sa | Registrácia Nová registrácia
AgroServer | AgroExpo | AgroFórum

ISSN 1338-399X   Dnes je 24. 11. 2020, meniny oslavuje: , zajtra
Top panel

Boj o Tokaj nemá konca kraja!

AgroserverVinohradníctvo
Boj o Tokaj nemá konca kraja!
Dlhoročné spory týkajúce sa vinohradníckej oblasti Tokaj sa ani po maratóne rokovaní nevyriešili. Práve naopak. Na ostatnom rokovaní Maďarská republika zrútila všetky mosty, ktoré smerovali k spoločnej dohode. Prvopočiatky rokovaní s Maďarskou republikouo Tokaji siahajú až do roku 1965. Prelomovým sa stal rok 2004, keď Slovensko vstúpilo do Európskej únie. Tento kľúčový moment so sebou priniesol zánik exkluzívnej zmluvy medzi Európskou úniou a Maďarskom. Dovtedy boli Maďari výhradnými distribútormi tokajských vín na európskych trhoch. No skutočnosť, že aj na našom území je Tokajská vinohradnícka oblasť, je nepopierateľným faktom, čo je zakotvené aj v prístupovej zmluve Slovenska do EÚ. Tým stratila Maďarská republika svoju exkluzivitu. „Uznanie tokajskej vinohradníckej oblasti na Slovensku bolo jednou zo štyroch priorít, ktoré mal rezort pôdohospodárstva v prístupových rokovaniach do Európskej únie. To sa nám podarilo úspešne presadiť. Tieto rokovania boli bilaterálne, odohrávali sa medzi Európskou komisiou a Slovenskom,“ pripomína niečo z histórie rokovaní o slovenskej Tokajskej vinohradníckej oblasti Marieta Okenková, riaditeľka odboru zahraničnej koordinácie ministerstva pôdohospodárstva a vedúca slovenskej delegácie.

Prvopočiatky bojov
Pri našom vstupe do Európskej únie bola Slovensku uznaná Tokajská vinohradnícka oblasť, Maďarsku zas vinohradnícka oblasť Tokaji borvidék. Celá Európa však vie, že ide o jedno územie s rovnakými klimatickými, pôdnymi či historickými podmienkami, jedinečnými pre výrobu špeciálnych – tokajských vín. Preto Európska komisia navrhla, aby sa Slovensko a Maďarsko dohodli na jednej oblasti „Tokaj“ s rovnakými pravidlami pre pestovanie viniča, výrobu vína, kontrolu kvality, rovnaké označovanie, rovnaké fľaše... Slovensko a Maďarsko si teda porovnali svoje systémy - zatrieďovanie vinohradov, technológiu výroby, zrenie, používané fľaše, označovanie. „Slovensko spĺňa všetky požiadavky na výrobu tokajských vín, rovnako ako Maďarsko,“ pokračuje Marieta Okenková. Maďarskej strane však jednoznačné dôkazy, podložené odbornými, vedeckými či historickými faktami nestačia a na jednej spoločnej oblasti Tokaj sa dohodnúť nechce. „Napriek tomu, že sme na základe faktov jednoznačne preukázali, že ide o totožnú oblasť a požiadavky na výrobu tokajských vín spĺňame, maďarská strana nechce prijať návrh, aby na oboch územiach platili rovnaké podmienky,“ vysvetľuje predseda Tokajského združenia a združenia Tokaj Regnum Pavel Eftimov, v čom spočíva stále pretrvávajúci boj medzi dvomi národmi.

Kruté praktiky maďarských kolegov
Za veľmi úbohé, neprofesionálne a nediplomatické sa dá označiť ostatné rokovanie na maďarskej strane 16. júla. „Dva roky intenzívnej a náročnej práce sú preč,“ zhrnula výsledok posledného stretnutia do jedinej vety Marieta Okenková. Počas posledných dvoch rokov sa slovenská aj maďarská strana pravidelne stretávali a problém riešili spoločne s jediným cieľom: nájsť východisko uspokojujúce obe strany. Napriek tomu, že rokovania boli tvrdým orieškom, každé bolo posunom vpred. Až na to ostatné. „Na ostatnom rokovaní sa otvárali veci, ktoré sme považovali za uzavreté, alebo ktoré nikdy maďarská strana nespochybňovala. Mala som pocit, že maďarská strana hľadala spôsob, ako sa vyhnúť spoločnej dohode,“ myslí si Marieta Okenková. Svoje pocity potvrdzuje opisom situácie z rokovania. „Vyvíjali na mňa psychický tlak a pred zástupcom Európskej komisie ma chceli donútiť, aby som vypovedala rokovanie. Bolo to nedôstojné a nediplomatické. Týmto počínaním chceli dosiahnuť, aby bolo na koho zvaliť, že k dohode medzi štátmi nedošlo,“ hovorí vedúca slovenskej delegácie. Tá napriek tomu, že je vo vysokom štádiu tehotenstva, psychickému nátlaku zo strany maďarských kolegov nepodľahla. Aby zabránila verdiktu, že k dohode nedošlo vďaka Slovensku, zostala na rokovaní až do konca. Metód, ktoré maďarská strana na Mariete Okenkovej skúšala, bolo viacero. Okrem psychického nátlaku či znehodnocovania jej dlhoročnej namáhavej práce v očiach Európskej komisie, nasledovala hladovka. „Rokovať sme začali predpoludním a obedňajšia prestávka bola až o štvrtej popoludní. Medzitým bola len jedna prestávka,“ rozpráva o skutočnosti, ktorej len ťažko uveriť. O rizikách, ktoré mohla riaditeľke, ktorá čoskoro privedie na svet dieťa, hladovka spôsobiť, je zbytočné hovoriť. Stojí za to zamyslieť sa nad tým, kam až sú maďarskí susedia schopní zájsť, aby nedošlo k dohode ohľadom spoločnej oblasti Tokaj. Rokovali s predsedom, napriek tomu ho nepoznali Metódy, ktoré sa na ostatnom rokovaní praktizovali, sú poľutovaniahodné. Cieľom stretnutia bola dehonestácia Slovenska, práca našich pestovateľov a výrobcov vína a najmä slovenských zástupcov, ktorí sa na rokovaniach zúčastňovali. Pri strápňovaní slovenských delegátov nevynechali ani predsedu Tokajského združenia Pavla Eftimova. Napriek tomu, že sa s ním rok a pol stretávali, pri ostatnom rokovaní došlo u maďarských kolegov k výpadku pamäti. „Jednou z požiadaviek maďarskej strany bolo, aby slovenskí výrobcovia vytvorili združenie, ktoré svojimi právomocami bude rovnocenné maďarskej Rade vinohradníckych obcí. Naši vinári tak urobili a pred rokom aj pol som na rokovaní v Budapešti odovzdala stanovy novozriadeného Tokajského združenia. Predstavila som im aj predsedu tohto združenia Pavla Eftimova,“ zachádza trocha do histórie Marieta Okenková. „Doteraz nikto nikdy právnu subjektivitu združenia nespochybnil,“ vysvetľuje a dopĺňa: „Ale na ostatnom rokovaní sa ma pýtali, kto je predsedom združenia, kde má sídlo, aké sú jeho stanovy. Pritom od predsedu Tokajského združenia viem, že počas poldruha roka sa pravidelne stretávali, a tak nepochybne vedia, že toto združenie existuje a aj kto je jeho predsedom.“ V hlase Mariety Okenkovej počuť roztrpčenie. Hnev je v tomto smere nanajvýš opodstatnený, pretože zahmlievaním faktov sa snažila maďarská strana spochybniť ústretovosť Slovenska v plnení podmienok, ktoré si Maďarská republika kládla a ktoré sme my bez výhrad plnili, len aby bola dohoda o Tokajskej vinohradníckej oblasti medzi oboma štátmi čo najskôr hotová.

Myslia si, že sme horší
Maďarsko sa snaží slovenských vinárov vyrábajúcich tokajské víno poškodiť aj v očiach maďarských občanov. Podľa slov Mariety Okenkovej pri monitoringu maďarských médií natrafi la na výrok hovorcu vlády, ktorý verejne spochybňoval kvalitu slovenských tokajských vín. „Žiaľ, musím konštatovať, že verejná mienka v Maďarsku je neoprávnene veľmi negatívne nastavená proti kvalite slovenskej produkcie tokajských vín. To je umocňované čoraz častejšími, veľmi neodbornými a zavádzajúcimi vyjadreniami popredných maďarských predstaviteľov,“ približuje situáciu na území Maďarska slovenská delegátka. Ako corpus delicti chcela Maďarská republika použiť výsledky analýz vyhotovených na základe kontroly slovenských tokajských vín na maďarskom trhu. Podľa slov Mariety Okenkovej sa pri tejto kontrole nenašlo jedno jediné víno, ktoré by nevyhovovalo prísnym kritériám kvality. Napriek tomu, že maďarskí susedia nenašli jediný prehrešok, občanov svojej republiky kŕmili informáciami o zlej kvalite tokajských vín pôvodom zo Slovenska. Takýto postup nenechal chladných ani Slovákov a naše kontrolné orgány vykonali náhodnú kontrolu maďarských tokajských vín na našom trhu. „Na analýzu vzoriek sme použili finančne veľmi náročnú metódu magnetickej rezonancie. Zo šiestich vzoriek boli dve, u ktorých sme zistili nielen to, že hrozno na výrobu vína nebolo z tokajskej oblasti, ale dokonca ani len jeho pôvod nebol maďarský,“ informuje Marieta Okenková o výsledku kontroly maďarského tokajského vína. Od maďarskej strany žiadali, aby nekvalitné tokajské víno zdôvodnila, do dnešného dňa sa však nevyjadrili.

Čo chceme dosiahnuť
Problém Tokajskej vinohradníckej oblasti sa stáva čoraz dramatickejším. Napriek tomu, že je riešený aj na úrovni Európskej únie, uspokojenie či vzájomná dohoda medzi štátmi neprichádza. Kľúčovým problémom medzi oboma štátmi je vymedzenie oprávnenej výmery tokajskej oblasti na Slovensku. Maďarská republika sa odvoláva na zákon z roku 1908, teda ešte z čias Rakúsko-Uhorska, keď platili zákony Márie Terézie. V tomto dokumente sa uvádza, že na území Slovenska sa tokajská oblasť rozkladá na ploche 172 hektárov, a to na území troch obcí – Slovenské Nové Mesto, Malá Tŕňa a Viničky. Napriek tomu, že Maďarská republika chce Slovensku uznať výmeru z čias Rakúsko-Uhorska, ona samotná sa tohto pravidla nedrží. Ich súčasná výmera nezodpovedá výmere z roku 1908, je podstatne vyššia. Skutočná výmera tokajskej oblasti na Slovensku predstavuje plochu 908 hektárov. „Táto výmera je podložená historickými faktami,“ vysvetľuje Marieta Okenková a na znak, že Slovensko koná korektne a pravdivo, podkladá svoje tvrdenie nezvratnými dôkazmi o výmere ešte z čias predchádzajúceho milénia. „V roku 1924 v Malej Tŕni zriadili Štátnu výskumnú stanicu, ktorá už v tých časoch vedecky preukázala výmeru tokajskej vinohradníckej oblasti na Slovensku na úrovni 908 hektárov. Táto výmera sa aj následne premietla do zákona o rozvoji tokajskej vinohradníckej oblasti na Slovensku z roku 1959,“ hovorí vedúca slovenskej delegácie. „My nežiadame o zvýšenie či rozšírenie výmery. Žiadame o uznanie tej výmery, ktorú podľa historických údajov na Slovensku máme,“ vysvetľuje Marieta Okenková.

Nerovnosť pravidiel
Predseda Tokajského združenia hovorí aj o iných aspektoch, ktoré jednoznačne poukazujú na diskrimináciu Slovenska, do ktorej nás susedia tlačia, ale na seba majú iný, omnoho benevolentnejší meter. „U nás je výmera honov, ako aj ich vytýčenie v tokajskej oblasti presne definovaná. Na maďarskej strane je tokajská oblasť definovaná podľa katastrálnych území 28 obcí,“ hovorí Pavel Eft imov. V praxi to znamená, že napriek tomu, že na Slovensku patrí do Tokajskej vinohradníckej oblasti sedem obcí, vinohrady nemožno sadiť na celej ich výmere, ale len na vyšpecifikovaných miestach. V Maďarsku patrí do Tokajskej oblasti všetka pôda v katastrálnej výmere obcí. „Dokonca si môžu preniesť výsadbové práva z inej vinohradníckej oblasti a uplatniť si ich na Tokaji,“ hovorí predseda združenia a dopĺňa: „My chceme docieliť rovnosť pravidiel, čo platí na jednej strane, aby platilo i na strane druhej. Aby aj na Slovensku boli vinohradnícke obce vymedzené katastrálnym územím, tak ako je to na maďarskej strane.“ Táto požiadavka zo strany Slovenskej republiky nie je žiadnym špekulatívnym opatrením. Všetkých sedem obcí, ktoré patria do Tokajskej oblasti, spĺňa historické, pôdno- klimatické podmienky na to, aby do tejto oblasti patrili. Pritom situácia na druhej strane rieky je podstatne liberálnejšia. O liberálnosti na maďarskej strane hovorí aj Marieta Okenková. „Pri obhliadke vinohradov v Maďarsku by ste boli prekvapení, v akých lokalitách sa nachádzajú tokajské vinohrady. Popri ceste nájdete stovky hektárov vinohradov na úplnej rovine. S takýmto niečím sa na Slovensku určite nestretnete.“ Napriek nespornosti dôkazov slovenského Tokaja Zsolt Simon v roku 2004 podpísal „džentlmenskú dohodu“, v ktorej sa Slovensku priznalo 565,2 hektára. Teraz nám pri vyjednávaní s Maďarskom táto džentlmenská dohoda výrazne sťažila pozíciu. Nevzdávame sa, ideme od začiatku Vysvetlenie, prečo maďarská strana zaujala na ostatnom rokovaní neprofesionálny, nemorálny a dehonestujúci postoj k členom slovenskej delegácie, nie je jednoznačné. Čítaním medzi riadkami sa núka vysvetlenie, že pravdepodobne ide o rozbiehajúcu sa predvolebnú kampaň. Túžba po moci a snaha pozdvihnúť sa v očiach maďarských poľnohospodárov zvíťazila nielen nad triezvym rozumom, ale aj argumentmi, ktoré sú z hľadiska Slovenska postavené na historických, ako aj odborno-vedeckých základoch. Neprofesionálnym prístupom a nedôstojným správaním sa kapitola o spoločnej dohode uzavrela. Ťažko popísať pocity našich delegátov. Zmarené úsilie, čas a energia ich poznačili natoľko, že sa potrebujú spamätať zo šoku. „Napriek všetkému chceme pripraviť novú koncepciu, podľa ktorej chceme pokračovať v ďalších rokovaniach. Myslím si však, že v tejto etape k dohode nedôjde,“ hovorí na záver sklamaná Marieta Okenková.

Autor článku: Kristýna Šmehýlová
Zdroj: týždenník Farmár, číslo 31/2009




Komentáre k článku:

Magda | 12-09-2020 21:54:58
Bola som súčasťou tohto rokovania. Áno, bolo to tak, ako hovorí pani Okenková. Obed nám ponúkli a medzi rokovaním iba kávu - až po štvrtej popoludní. Bol to nehorázny počin maďarskej strany!
Pridať komentár
Meno:
Vyhľadávanie



v článkoch
v inzerátoch


Chcete byť pravidelne informovaní o novinkách na tejto stránke? Zadajte svoju emailovú adresu:



Posledné komentáre
KomentárMagda 12-09-2020 21:54:58:
Boj o Tokaj nemá konca kraja!
KomentárIrena 10-05-2020 05:49:12:
Cibuľa ŠALOTKA
KomentárAnonym 17-04-2020 18:24:09:
Ministerstvo vydáva mimoriadny zákaz zakladania ohňov v lesoch
KomentárPOZICKU (olgaelena0001@gmail.com 31-03-2020 17:15:27:
Hospodársky výbor o nákupoch cukru a pšenice hmotnými rezervami nehovoril
KomentárCOVID19 (olgaelena0001@gmail.com 31-03-2020 17:14:07:
SR má najlepšie rozpracovaný systém bezpečnosti potravín v EÚ
KomentárCOVID19 slovaquie 31-03-2020 17:13:26:
Farmárske trhy zaplnia námestie slovenskými výrobkami každý utorok
KomentárLOAN OFFER TODAY 11-03-2020 17:56:04:
Egypt dúfa, že Rusko splní dohodnuté kontrakty na dodávky pšenice
KomentárLOAN OFFER TODAY 11-03-2020 17:56:00:
MOST-HÍD vyjadruje rozčarovanie nad snahou vlády ochraňovať spotrebiteľov
Komentáranonym 03-03-2020 11:04:18:
Chmeľ je náročný na pestovanie
KomentárMr Arnoid Weman 11-02-2020 21:38:50:
Egyptské firmy sa vo zvýšenej miere zaujímajú o dovoz pšenice z Francúzska
Inzercia
TOPlist
Bottom panel

© 2007 - 2017 všetky práva vyhradené! Obsah portálu je chránený autorským zákonom č. 618/2003 Z.z. a medzinárodným právom.
Prepis, šírenie, či ďalšie kopírovanie tohto obsahu alebo jeho časti, a to akýmkoľvek spôsobom je bez predchádzajúceho súhlasu vydavateľa alebo autora článku zakázané.
Články uverejnené na Agroserveri neprechádzajú jazykovou korektúrou.
Redakcia a vydavateľ novín nezodpovedá za obsah autorov jednotlivých príspevkov. Redakcia a vydavateľ nenesie prípadné právne následky za názory autorov príspevkov a príspevky v diskusiách uverejnených v novinách.
Farby na stenu Farby, laky, omietky Košice