Naše poľnohospodárstvo v 14. a 15. storočí

Predpokladá sa, že vývoj poľnohospodárstva sa začal v 14. a 15. storočí, i keď poznatky o poľnohospodárskej výrobe a technike obrábania pôdy sú veľmi zriedkavé. V tomto období sa poľnohospodárstvo rozšírilo aj do oblastí s vyššou nadmorskou výškou. Keďže obrábanie tejto pôdy si vyžadovalo iný spôsob obrábania ako pôdy v nižších polohách, ľudia začali svoju techniku zdokonaľovať.

Rozširovalo sa aj ustajnenie dobytka, čím sa získal hnoj, na zlepšenie kvality pôdy. Vo vyššie položených miestach hralo najvýznamnejšiu úlohu chov dobytka, ktorý dával v týchto oblastiach hlavný prísun potravy. V 14. storočí sa v oblasti Spišu, Zemplínu a Šariša začal chov valašského dobytka, čím boli dostatočne využívané i pôdy nevhodné na poľnohospodárstvo. V tom období sa zatiaľ na západe Slovenska (západoslovenská malokarpatská oblasť) a taktiež na juhu Slovenska začalo čoraz viac rozširovať vinohradníctvo. Bolo významným odvetvím aj v malých mestách a mestečkách.

Veľké vinohrady začali vznikať v Bratislave, Trnave a v Košiciach. Tieto vinohrady boli zvýhodnené osobitnými výsadami (oslobodenie od platenia desiatkov, džberového a darov). Vo vinohradníckom odvetví sa omnoho viac zažala uplatňovať peňažná renta.

Základnou poľnohospodárskou jednotkou boli malé hospodárstva, ktorých výroba stačila na uživenie jednej rodiny. V priaznivých prípadoch (najmä ak bola pôda úrodnejšia) sa mohla časť úrody predať na trhoch. Výmera týchto drobných hospodárstiev sa pohybovala okolo 8 až 15 jutár, v novoosídlovaných oblastiach okolo 30 až 60 jutár, z čoho časť tvorila pôda nevhodná na oranie. Podmienkou obrábania pôdy boli výrobné nástroje, ktoré boli majetkom drobných výrobcov.

V ťažkých pôdach sa používali štvorzáprahy. Hlavnými nástrojmi na obrábanie boli motyky, kosáky, kosy, cepy, pluh a občas používané radlo bez koliesok. V 14. storočí prevažoval dvojpoľný a trojpoľný systém (trojpoľný systém – ozimina, jarina, tretia časť sa nechala voľná, po roku sa to striedalo).

Najvýznamnejšími vypestovanými plodinami boli pšenica, raž, jačmeň, ovos. Pestovalo sa aj konope, hrach, šošovica a okopaniny, hlavne kapusta.

V 15. storočí sa trojpoľný systém začal využívať aj na poddanských hospodárstvach. Tento systém viedol k pravidelnejšiemu hnojeniu pri uhorení (časť pôdy, ktorá sa nechala voľná) a častejšiemu preorávaniu, čo znamenalo zlepšenie kvality pôdy a tým aj zvyšovanie výnosov.

V tomto storočí viditeľne vzrástla aj vinohradnícka produkcia. Vinná réva sa pestovala prevažne v južných oblastiach dnešného Slovenska. Najvýznamnejšou produkčnou oblasťou bolo juhozápadné Slovensko a významnú úlohu zohrávali aj naďalej mestá ako Bratislava, Trnava, Pezinok, Modra a Košice (mali prenajaté vinohrady v tokajskej oblasti). Veľká časť produktov išla na vývoz. Tiež sa podstatne zvýšil aj chov dobytka, a to hlavne zásluhou valašského obyvateľstva, ktoré chovalo kozy a ovce vo vysokohorských oblastiach. Tým sa zlepšila produkcia mlieka a syra, čím sa začala výroba aj nových druhov syru, predovšetkým bryndze a oštiepkov. Zvýšila sa aj produkcia mäsa a hrubej vlny.

V 15. storočí sa v súvislosti s valachmi stretávame prvýkrát aj s otázkou ochrany lesov. Tie poškodzovali pasením kôz a vytváraním rúbanísk slúžiacich na pasenie alebo sušenie sena.