Zemiaky sa sťahujú na juh

Švábka, krumple, bandurky, erteple, kartofle, kompere... a mohli by sme pokračovať v názvoch okopaniny, ktorá v bežnej reči nesie názov zemiak, v botanickej viacročná hľuznatá plodina z čeľade ľuľkovitých – ľuľok zemiakový (Solanum tuberosum). Český botanik a buditeľ Jan Svatopluk Presl ich vo svojom Rostlinopise považuje za „najväčší úžitok, ktorý ľudstvo z objavenia Ameriky malo“. Asi nebol ďaleko od pravdy. Nie je to tak dávno, čo sa na Slovensku pestovali zemiaky v každom kraji. Ale teraz je situácia iná. Zemiakov sa pestuje menej. A pestovateľov z roka na rok ubúda.

Ubudli malopestovatelia
V roku 1971 sa pestovali zemiaky na najväčšej ploche za ostatných štyridsať rokov (108 274 hektárov). Boli to „slávne“ socialistické časy aj s brigádami všetkých vekových kategórií. Pravdou je, že plocha odvtedy „neslávne“ klesla až na vlaňajších 17 769 ha (podľa Štatistického úradu SR). Tento rok by to malo byť 15- až 16-tisíc hektárov. Takže ďalší pokles v porovnaní s minulým rokom. Za ostatné trištyri roky ubudlo asi 4-tisíc hektárov pestovateľských plôch. Pokles predstavuje 1 000 až 1 500 hektárov ročne. Laickým výpočtom, ak to bude takto pokračovať, pestovanie zemiakov zo Slovenska vymizne. Predseda Zemiakarského zväzu Slovenska Viliam Bezák naopak tvrdí, že situácia v pestovateľskej ploche zemiakov je relatívne stabilizovaná na úrovni 10- až 11-tisíc hektárov veľkopestovateľských plôch a o budúcnosť pestovania tejto okopaniny strach nemá.

Malopestovatelia nepodstatní pre trh
Dôvodom priebežného poklesu sú malopestovateľské plochy, ktoré sú dnes asi na piatich tisícoch hektárov. Pokles však podľa Viliama Bezáka nemusí mrzieť, nikdy to podľa neho neboli pestovatelia dôležití pre trh. Veľký podiel má zmena životného štýlu. Ľudí nebaví obrábať si políčka a pestovať zemiaky pre seba, rodinu a známych. Práve títo pestovatelia ubúdajú. Zemiakov v obchodoch je aj napriek kritike dosť a na takej cenovej úrovni, že sa mnohým neoplatí pestovaním tejto okopaniny zapodievať. „Veď zemiaky sa dajú kúpiť už za päť, šesť korún plus DPH od prvovýrobcov, a preto nestojí za to mordovať si chrbát na záhumienku,“ konštatuje Viliam Bezák.

Chýba sadivo
Neznamená to, že prvovýrobcovia zemiakov problémy nemajú. Najväčšie sú na severe Slovenska. Pestovanie sa zo severu presunulo západ. „V týchto lokalitách sa pestuje percent viac ako šesťdesiat percent zemiakov,“ vysvetľuje Viliam Bezák. Problémom číslo jeden je teda pokles pestovateľských plôch na severe, pretože tak klesajú pestovateľské plochy pre výrobu zemiakového sadiva. „Klesli na úroveň osemsto hektárov v tomto roku, a to je pre Slovenskú republiku málo.“ V minulosti zemiakové sadivo pestovali na ploche 4 000 hektárov. „Teraz by sme potrebovali, aby sa tieto zemiaky pestovali aspoň na ploche 1 200 až 1 500 hektárov, aby sa zabezpečila domáca spotreba zemiakového sadiva,“ povedal šéf pestovateľov zemiakov.

Sever zaspal?
Na severe Slovenska sa už nehovorí poklese plôch na minimum, ale skôr o nepestovaní zemiakov. Typické zemiakarské kraje sa s druhým chlebom takmer rozlúčili. Dôvodov, prečo z polí severu Slovenska miznú zemiaky, je viac. Predseda hovorí, že sú to dlhodobé problémy s technológiami, investíciami, rôzne formy podpôr zo štrukturálnych fondov, ktoré smerovali do živočíšnej výroby a environmentu. „Tam sa uvoľnili značné prostriedky, ktoré využili podniky na úkor toho, že znížili alebo úplne zlikvidovali produkciu zemiakov.“ Ešte v osemdesiatych rokoch boli veľmi dobre vybudované, ale stagnácia nastala v deväťdesiatych rokoch. Prostriedkov na investovanie nebolo nazvyš a podľa Viliama Bezáka technológia, ktorá bola k dispozícii, nemohla pre podnik zabezpečiť výrobu na úrovni, ktorá by bola schopná nákladovo konkurovať juhu a západu. Južania mali aj ďalšiu výhodu – zavlažovanie, takže zemiaky sa na rozdiel od severu urodili, či bolo mokro, alebo sucho. Aj keď na druhej strane uznal, že severania majú aj ďalšiu nevýhodu – dovoz z Poľska, ktorý sa podľa Viliama Bezáka nedarí riešiť zväzu, komore ani štátnej správe. To všetko nahrávalo farmárom z juhu a západu. „Ich zemiaky mali slušnú opateru a vynikajúcu ekonomiku, dávali slušné výnosy. Ak sa o zemiaky niekto dobre stará, sú zaujímavá zisková plodina,“ doplnil.
Riaditeľ Regionálnej poľnohospodárskej a potravinárskej komory v Žiline Slavomír Stančík hovorí, že dôvodov, prečo prestali pestovať zemiaky, je viac. Na južnom Slovensku sú klimatické podmienky, ktoré umožňujú pestovanie skorých zemiakov, ktoré majú lepšiu cenu ako neskoré a na juhu sú oveľa skôr zrelé. „To nás výrazne znevýhodňuje v porovnaní s juhom, pretože je rozdiel, či ponúkate na trh zemiaky v septembri a konkurujete Poliakom, ktorým sa konkurovať nedá, alebo ponúkate zemiaky na trh v júni, a ste v stredoeurópskom regióne ako jeden z prvých, a máte inú cenu. Potom si môžete dovoliť aj niečo také ako finančný boj: na jarných som zarobil a na jesenných som prerobil. Ale nie je to také strašné, ako keď som len na jesenných prerobil,“ povedal Slavomír Stančík. Ďalší dôvod obmedzenia pestovania zemiakov je prítomnosť Rómov na severe, najmä na Spiši, ktorí pozbierajú úrodu skôr ako pestovateľ. Štefan Stančík z Poľnohospodárskej inžinierskej a poradenskej služby v Žiline sa stotožňuje s názormi Viliama Bezáka, že sever takpovediac zaspal. Potvrdil, že pri úrodách 15 až 30 ton z hektára nemôžu pestovatelia konkurovať ostatným prvovýrobcom. Okrem dôvodov, o ktorých sme hovorili, sú ďalšími bonita pôdy, jej fyzikálny stav, chemická ochrana, hnojenie, kvalita sadby, striedanie plodín aj samotná kvalita zemiakov. „Pestovatelia nevložia do zemiakov to, čo by mali vložiť,“ skonštatoval poľnohospodársky poradca – aj keď netvrdí, že to platí pre všetkých pestovateľov zo severu. Podobný problém majú aj v Čechách. Niektorí poľnohospodári tvrdia, že pod cenu sa im neoplatí zemiaky pestovať. Ale v Čechách sú aj producenti, ktorí vypestujú zemiaky za dve koruny, takže sťažovať sa na štát neobstojí.

Dotácie nebudú
Stále sa totiž opakujú požiadavky, aby štát zemiaky dotoval. Ale nikde v rámci Európskej únie nie sú dotované a pravdepodobne nikdy nebudú ani na Slovensku. „Musíme sa s tým zmieriť. Plakať nad tým, že zemiaky sa bez dotácií robiť nedajú, je falošná hra, pretože zemiaky sa bez dotácií produkujú,“ poukazuje predseda zväzu na rozdiely. Niekto má úrodu 15 až 16 ton z hektára a kilogram vyrobených zemiakov ho stojí 6 až 7 korún, čo je veľmi ťažko predajný tovar. Ale niekto dosahuje úrody 40 až 50 ton z hektára, vtedy kilogram zemiakov stojí 2,50 až 3 koruny, čo je veľmi konkurencieschopná cena. „Nie je to o tom, či štát pomáha, ale o tom, čo sa na poli dosiahne,“ myslí si Viliam Bezák. Vstupom do Európskej únie sa podmienky prejavili naplno u tých, ktorí neboli schopní konkurovať celoeurópskej výrobe. S pestovaním zemiakov prestali. Ostatní, ktorí investovali, budovali, prežili. „A mnohí nielen prežili, ale dokážu pohodlne konkurovať, dokonca vyvážajú zemiaky do Česka aj do Maďarska,“ vyzdvihuje slovenských pestovateľov.

Zemiaky môžu byť rentabilné
Juraj Máčaj z Kráľovej pri Senci pestuje zemiaky na 350 hektároch. Zber ešte neuzavreli, v zemi majú úrodu ešte asi na osemdesiatich hektároch. Úrodu v čistom predpokladá 40 ton na hektár, takže dovedna asi 14-tisíc ton. Darí sa im presadiť sa aj na maďarskom trhu. To sa však nedá povedať o českom trhu. Jeden zo slovenských úspešných producentov zemiakov hovorí, že v pestovaní sa striedajú úspešné a neúspešné roky: „Niekoľko rokov môže byť zlá úroda, a potom jeden rok dobrý, ktorý vynahradí tie ostatné. V dlhodobom horizonte sú zemiaky rentabilné. V rámci jedného roka sa to nedá hodnotiť. My nemáme nižšie náklady, ako má ktokoľvek iný. My len v dobrých rokoch odložíme peniaze a využijeme ich v horších. Takto musí sedliak fungovať. A to neplatí len pri zemiakoch, ale pri všetkých komoditách.“

Dovoz nevyhnutnosťou?
Časť zemiakov, ktoré sa dostávajú na slovenský trh, je z dovozu. Prvovýrobcovia zemiakov však z toho nemajú vrásky na čele. Naopak, Slovensko od éry samostatnosti je každý rok odkázané na dovoz tejto obľúbenej plodiny. Tých 10- až 11-tisíc hektárov pestovateľských plôch na požiadavky a dopyt slovenského trhu nestačí a 250- aj 300-tisíc ton (vlani bola úroda asi 300-tisíc ton, tento rok by mohla byť približne 280-tisíc) je pre našu potrebu málo. Minimálne 10 až 20 percent, teda 30- až 40-tisíc ton zemiakov musí Slovensko doviezť. Dôvodom je nielen nízka úroda, ale aj technologická výbava v skladoch, v ktorých nie je možné udržať produkciu v požadovanom stave do konca mája. „Takých skladov sme mali na Slovensku len málo, takže väčšinu produkcie museli poľnohospodári predať do konca marca,“ konštatuje Viliam Bezák. Kapacita skladov ani v súčasnosti nie je na takej úrovni, aby bola schopná zabezpečiť odbyt až do mája. A kým sa bude produkcia zo Slovenska vyvážať, tak sa dovoz ešte zvýši.
Prvýkrát sa vraj na Slovensku o zemiakoch zmienil mních Cyprián z Červeného Kláštora v Pojednaní o poľnohospodárstve na Spiši z roku 1768. V polovici 18. storočia začali zemiaky pokusne pestovať aj na Liptove. Paradoxne, z tohto a okolitých regiónov zemiaky takmer vymizli. Našťastie, juh a západ nezaváhal a vytvoril stabilné pestovateľské zázemie, aby si zasýtil nielen trh zemiakmi, ale aj naše žalúdky slovenskými produktmi. Aj tie by mali byť náročnejšie ako sú. Každý spotrebiteľ by mal trvať na tom, aby boli zemiaky riadne označené, zabalené, zdravé. „Každý by mal trvať na stopercentnej kvalite,“ uzatvára predseda zemiakarského zväzu.

Autor článku: Božena SIMONIDESOVÁ
Zdroj: týždenník Farmár, číslo 25/2008