Zem ukrýva jedinečné hnojivo

Viacerí pestovatelia sa neraz posťažovali, že mnohé hnojivá majú, rovnako ako lieky, nežiaduce účinky – tu rastlinke pomôžu, tam poškodia, jednu postavia na nohy, ale tú o kúsok ďalej zlikvidujú. Dobré hnojivo si azda budú musieť vydolovať... No, a čo ak je to práve o tom? Možno ani netušia, ako blízko pravde svojím výrokom sú... Ložisko lignitu na Záhorí, kde ťažbu realizuje spoločnosť Baňa Čáry, leží vo Viedenskej panve, konkrétne ide o Dubňanský sloj. Prípravné práce na ťažbu sa začali v roku 1978 v súvislosti s vtedajšou výstavbou uhoľných a lignitových baní. Na druhej strane Moravy sa ťaží lignit už vyše sto rokov. No a tomu zodpovedajú aj nadobudnuté skúsenosti súvisiace s používaním lignitu. Už začiatkom minulého storočia vinohradníci na južnej Morave aplikovali uhoľný prach do vinohradov a zistili jeho veľmi pozitívne účinky na rast a kvalitu viniča. Tieto skúsenosti sú potvrdené. Začiatkom deväťdesiatych rokov minulého storočia začali aj odborníci zo SAV a CHTF UK v spolupráci s baníkmi zo Záhoria riešiť možnosť využívania lignitu aj na iné, ako energetické účely.

Čo je Lignofert?
Lignit sa ako organická zložka takzvaných organominerálnych hnojív objavil už v päťdesiatych rokoch. Pri súčasnom stave poľnohospodárskej pôdy v Slovenskej republike, keď v nej je dostatok a často aj nadbytok draslíka a nedostatok organických hnojív, ponúka sa riešenie vo využití vhodne upraveného a vysoko čistého lignitu ako veľmi priaznivé. Výsledky experimentálneho výskumu v Bani Čáry ukázali, že tamojšie uhlie obsahuje extrémne nízke množstvá sledovaných rizikových prvkov, ako chróm, olovo, arzén, kadmium a ortuť. Vysoký obsah humínových kyselín vo forme vápenatých a horečnatých solí bol ďalším veľkým pozitívom. Vznikol pôdny aktivátor, ktorý by mal regenerovať znehodnotené, slabo výživné pôdy použitím ľudovo povedané „mletého uhlia“ vo frakcii od 0,3 mm do 1 cm. Ten by v pôde udržoval vlhkosť a dôležité humínové kyseliny, ktoré pomáhajú pri transporte živín a oživovaní pôdy. Narodil sa Lignofert. Baňa Čáry, a.s., ho má zaregistrovaný ako svoj produkt – organické hnojivo. „Pokusy robili na veľmi širokej palete plodín, hnojenie Lignofertom rôznou mierou pozitívne ovplyvňovalo úrodu i základné fyzikálne vlastnosti pôdy,“ hovorí o hnojive Ján Palkovič, personálny riaditeľ akciovej spoločnosti. „Lignofert sa aplikoval napríklad v oblasti výskumu pestovania zeleniny, konkrétne pri pestovaní papriky a rozdiely v konečnej úrode boli zjavné. Použili ho aj v lesnej škôlke pri pestovaní a výsadbe ihličnanov, kde rastliny boli pevnejšie a lepšie zakorenené.“

Mechanicky upravený lignit, teda Lignofert, sa vyrovná obsahom uhlíka a humínových kyselín v jednej tone štyrom tonám maštaľného hnoja alebo ôsmim tonám dobrého kompostu. Toto hnojivo zúrodňuje najmä piesočnaté, stredne ťažké a chudobné pôdy, no uplatní sa aj pri pôdach ťažkých, kde v čase prevlhčenia dokáže absorbovať prebytočné množstvo vody a túto potom spolu so živinami postupne uvoľňovať pre potreby rastlín. „Čím je ložisko uhlia mladšie, tým je menej preuhoľnené a takéto uhlie je teda vhodnejšie na hnojivo, to sa týka aj našej bane,“ zapojí sa do rozhovoru Roman Hrnčirík, generálny riaditeľ Bane Čáry.

Aké sú teda najväčšie pozitíva hnojiva produkovaného Baňou Čáry?
Lignofert zvyšuje objemovú hmotnosť pôdy, zadržiava vodu v orničnej vrstve, zvyšuje percento vzchádzania rastlín, nárast koreňovej sústavy a zlepšenie zakorenenia, má výrazný vplyv aj na zväčšenie objemu hmoty nadzemnej časti rastlín. Po použití tohto hnojiva sa preukázalo zníženie výskytu hubovitých chorôb u rastlín pestovaných vo fóliovníkoch a skleníkoch, dusičnanov v dopestovaných plodoch, výskytu sterility kláskov u obilnín a viróznych chorôb u zemiakov. Jeho pravidelným odberateľom je ZEOCEM Bystré na východe Slovenska a hojne ho využívajú aj farmári na juhu republiky.

Ocenia ho viacerí?
Je až na počudovanie, že napriek všetkým pozitívam hnojiva Lignofert, nepodarilo sa zatiaľ baníkom zo Záhoria preraziť na trh a presadiť sa v obchodných reťazcoch. „Tam sú presadzovaní monopolní výrobcovia,“ hovorí generálny riaditeľ, „to nás však našťastie až do takej miery netrápi, keďže našou prioritou je energetika, dodávanie uhlia do elektrární. Do budúcnosti však uvažujeme o Lignoferte ako o zaujímavom a atraktívnom produkte. Dôležitým zostáva vytvorenie projektu na technológiu spracovania, ale všetko je to o financiách. V tejto súvislosti úzko spolupracujeme s odborníkmi z Jaslovských Bohuníc. Musíme vyriešiť aj určité marketingové chyby, ktorých sa dopustili zainteresovaní, Lignofertu sa vždy niekto venoval len chvíľku, jeho vývoju a predaju chýbala systematickosť.“ Baňa Čáry vo vývoji hnojiva úzko spolupracuje s maďarskou lignitovou baňou v Dudári, kde už pozitívne vlastnosti súčastí lignitu naplno využívajú. Čo sa týka samotného hnojiva, naši južní susedia „vyťahujú“ z lignitu humínové kyseliny pre zvieratá, ale aj na farmaceutické účely a aplikujú ich v tekutej forme. „Podobná je aj naša vízia,“ hovorí Ján Palkovič, „chceli by sme dosiahnuť dva produkty v jednom. Prvým by boli humínové kyseliny získané z lignitu a druhým tejto zložky zbavené uhlie, ktoré by sa používalo klasicky, ako palivo.“ Spoločne s generálnym riaditeľom sa však zhodnú, že to je ešte beh na dlhú trať. Lignofert – aktivátor pôdnej úrodnosti, si však určite zaslúži pozornosť poľnohospodárov, lesníkov, záhradníkov či výrobcov substrátov už dnes.

Autor článku: Ingrid Sochorová
Zdroj: týždenník Farmár, číslo 48/2009