Úroda dobrá, ceny obilia klesajú

Očakávania poľnohospodárov sa splnili. Úroda hustosiatych obilnín sa ukazuje ako jedna z najlepších za posledné roky. Potravinárskeho obilia je dosť, kŕmneho prebytok. Na pretras sa dostávajú ceny. Tie zrejme neuspokoja producentov.

Tohtoročné dožinky, ktoré od nepamäti dávajú bodku za žatvou a sú oslavou nového chleba, sú veselšie ako vlaňajšie. Počasie si síce zahralo s pestovateľmi obilia mariáš, niekde odplavilo aj nádeje, v celoslovenskom meradle však bude na chlieb a pečivo, ba aj na kŕmenie, dostatok obilia.

Po rokoch mokrá žatva
Odborníci tvrdia, že si už ani nepamätajú na tzv. mokrý priebeh žatevných prác, aký priniesol tento rok. To ovplyvnilo najmä kvalitu pšeníc. Pekárenskú kvalitu na mnohých miestach odplavila voda a nastolila kŕmnu kvalitu. Pri súčasných cenových reláciách energetických vstupov si máloktorý farmár mohol dovoliť sušiť obilie. Každý prioritne vsádzal na to,aby zberal v optimálnej technologickej a skladovej vlhkosti 14 percent. Denne preprchávalo, čo sa podpísalo pod tempo prác. Vzhľadom na enormné množstvo zrážok došlo k značnému poľahnutiu obilia, kde tu šarapatil aj ľadovec. V dôsledku klimatických podmienok sa narušili kooperačné väzby medzi južným, stredným a severným Slovenskom, Českou republikou aj Maďarskom. A tak v tohtoročnej žatve miestami chýbali kombajny, pretože tie kooperačné sa museli presúvať na severné Slovensko i do Českej republiky, lebo aj tam obilie dozrelo. Mnoho poľnohospodárov využilo spoluprácu s maďarskými firmami. Dokonca v niektorých oblastiach začalo obilie klíčiť v nepokosených porastoch.

Ako sa obchoduje s obilím
Jedna z osvedčených foriem je predaj obilia cez skladiskové záložné listy. Analytik UniCredit Bank Jaromír Matoušek predpokladá, že takto sa predáva asi 40 percent úrody merkantilu (potravinárskeho obilia). Poľnohospodár má hneď k dispozícii hotové peniaze, ktoré potrebuje na založenie novej úrody. Kým do roku 2006 bol tento inštitút financovania podporovaný štátom, dva roky po našom vstupe do EÚ sa oficiálne zrušil. Do hry však vstúpili banky a odhaduje sa, že ročne tak financujú piatimi miliardami korún obchody cez skladiskové záložné listy. Tretinu až polovicu tejto sumy vkladá do obchodu s obilím práve UniCredit Bank. Podľa Jaromíra Matouška je to stále vhodný a transparentný spôsob obchodu. „Dokonca sú tendencie, aby Slovensko navrhlo tento spôsob do systému EÚ vzhľadom na to, že u nás je tento systém vypracovaný a overený. Som presvedčený, že veľmi pomáha udržať finančnú stabilitu v celej vertikále od farmára až po obchodníka. A farmár má peniaze hneď. Systém sa už vžil natoľko, že dôverujeme svojim partnerom, že dokážu celú administráciu doviesť do konca a dokážu udržiavať aj kvalitu komodít v sklade,“ konštatuje. Predpokladá sa, že tretina až polovica pšeníc z tohtoročnej slovenskej úrody, teda 1,5 až 1,7 mil. tony, je v kŕmnej kvalite. Predseda Združenia pestovateľov obilia Jozef Urminský v tejto súvislosti konštatuje: „Keď to hodíme do reči ekonomických čísel, tak nám vychádza, že pestovateľ môže na jednej tone stratiť na tržbách 1 000 až 1 500 korún.“ To vyvoláva u pestovateľov obilia obavy. Kvitujú, že nákupné organizácie s nimi podpisujú ročné zmluvy – to je ten druhý spôsob obchodovania. Trochu im však prekáža, že ceny sa mesačne menia. Predseda Zväzu výrobcov krmív, skladovateľov a obchodných spoločností Marian Uhrík tvrdí: „Toto sa nedá generalizovať. Niekde sa ešte zachovala dlhoročná tradícia tzv. opčných zmlúv. Treba však povedať, že najmä v posledných rokoch sa upustilo od tejto formy, pretože otvorením trhu do EÚ došlo k podstatnému zvýšeniu exportu aj v týchto komoditách.Veď len za posledné roky sa exportovalo 1,3 až 1,6 milióna ton obilia a ich produktov. Skôr sa zachovala prax vytvárania tzv. kŕmnych fondov, kedy pestovateľ predal nákupom za dohodnutú cenu obilie na výrobu kŕmnych zmesí pre vlastnú potrebu. Myslím si, že táto forma bola a je obojstranne prospešná a stabilizujúca pre ekonomiku živočíšnej výroby. Žiaľ, neustále sa znižujúce stavy hospodárskych zvierat zmenšujú objem týchto obojstranne výhodných zmlúv.“
K dispozícii je aj intervenčný nákup potravinárskeho obilia. Pôdohospodárska platobná agentúra (PPA) však takto nakupovala potravinársku pšenicu, jačmeň a kukuricu naposledy z úrody roku 2005. Vtedy stála tona pšenice 101,31 eur. Intervenčný nákup je totiž jeden zo spôsobov regulácie cien. Alebo – ak chcete – je to záchytný kôš, do ktorého sa uloží prebytok. A hoci je takýto nákup ako záchytná sieť pre farmárov v EÚ, teda aj u nás, v platnosti, potravinárske obilie sa z úrody z roku 2006, ba ani z roku 2007 do intervencie nekupovalo. A či sa dostane k slovu intervenčný nákup v tomto roku, sa ešte nevie. Podľa Jozefa Urminského by však mali zásadnejšie vstúpiť do trhu s potravinárskou pšenicou aj Štátne hmotné rezervy a nakúpiť jej nie iba 50-tisíc ton, ale viac. Napokon, na Slovensku pôsobí 5–6 rozhodujúcich obchodníkov s obilím. V súčasnom období podpisujú zmluvy so zahraničnými partnermi. Podstatné je, koľko ponúkajú domácim pestovateľom.

Štartovacie ceny
To sú ceny bezprostredne po žatve. Tie sa teraz pohybujú okolo 5-tisíc korún za najvyššiu kvalitu potravinárskej pšenice. Niektorí obchodníci však ponúkajú menej. Jednoducho zazvoní telefón a otázka obchodníka znie: „Predseda, predáš teraz za 4 200 korún? Pôjde to do zahraničia. Ale musí byť najvyššia potravinárska kvalita!“ Predseda nechce predať teraz. Má totiž možnosť uskladniť obilie, udržať jeho kvalitu a na obchod by pristúpil až začiatkom budúceho roka. Musí zvážiť, či sa mu to oplatí. Najčastejšie predávajú obilie hneď po žatve tí pestovatelia, ktorí nemajú možnosť ho uskladniť. Často predávajú za štartovaciu cenu. Teda za menej, ako tí, ktorí si počkajú na vyššiu ponúkanú cenu. Keďže náklady na skladovanie obilia sú 65 korún na tonu a mesiac, musia predať obilie, aby si vyprázdnili skladové priestory dovtedy, kým nezačnú zberať kukuricu, ktorú by inak nemali kde uskladniť. Štartovacia cena kŕmneho obilia je teraz na našom trhu okolo 3-tisíc korún za tonu. A je vôbec naše potravinárske obilie konkurencieschopné na zahraničnom trhu? Jozef Urminský nahlas uvažuje: „Kvalitou iste. Keď sa však stretne naša potravinárska pšenica na talianskom trhu s pšenicou francúzskeho alebo rakúskeho pestovateľa, máme rozdielny manévrovací priestor. Keď im chceme konkurovať, tak by sme museli obilie predávať pod výrobné náklady!!! Vzhľadom na rozdielnu úroveň priamych platieb má francúzsky alebo rakúsky farmár lepší manévrovací priestor pri dohadovaní sa o cene. Lebo on má stopercentnú úroveň priamych platieb a my iba 70-percentnú. Keď chceme diskutovať odborne, tak začnime ekonomicky kalkulovať. A toto je jasný príklad, že slovenskí poľnohospodári nie sú požieračmi peňazí. Keď žiadajú viac, tak iba preto, aby mohli mať rovnaký manévrovací priestor pri dohadovaní sa o cene produktov, ako kolegovia z bývalej európskej pätnástky na spoločnom európskom trhu.“

Čierny trh
Pošuškáva sa o ňom. Vraj existuje. Inžinier Urminský tiež o tom počul: „Farmár, ktorý je viazaný na priame platby, je tak kontrolovaný aj z hľadiska výmery, aj z hľadiska produkcie, že si jednoducho nemôže dovoliť robiť nejakú čiernotu. Pri krížových kontrolách a kontrolách zo strany pôdohospodárskej platobnej agentúry alebo Európskej komisie by sa na to prišlo. Ale, definujme si, čo je čierny obchod? Ja som sa za posledné roky po vstupe do EÚ nestretol s nejakým čiernym obchodom. Vlani bolo urážkou pre mnohých farmárov, keď daňové riaditeľstvo nariadilo previerku kupovania a predávania obilnín. Neviem, čo ich k tomu viedlo, ale mnohých, ktorí veľa rokov podnikáme na pôde, to urazilo, lebo sme nechápali, čo sa tým sleduje.“ Ibaže vlaňajšie daňové kontroly boli, podľa Mariana Uhríka, opodstatnené. Čierny trh s obilím fungoval: „Na tento úkaz upozornil náš zväz v roku 2007. Čierny obchod funguje spravidla vtedy, ak je dopyt vyšší ako ponuka. V takej situácii sa našlo pár obchodníkov – skôr priekupníkov, ktorí ponúkli odkúpenie tovaru bez prvotných dokladov a tovar sa spravidla vyviezol za hranice. Priekupník tak ušetril na DPH, čo predstavuje 19 percent z ceny. Jednoducho ide o daňový podvod, čo je neprípustné. Bolo však chybou kontrolných orgánov, ktoré postavili zlú metodiku kontroly a doslova otravovali celú vertikálu trhu. Dnes, keď ponuka z tohtoročnej úrody presahuje dopyt, je tento spôsob obchodovania nereálny.“

Miešajú biopalivá karty?
Svetová banka a iné svetové aj európske inštitúcie upozorňujú, že pod nedostatok potravín, ale aj rast ich cien, sa podpisuje fakt, že priveľa zrnín aj olejnín sa využíva na výrobu biopalív. Jozef Urminský si myslí, že takéto tvrdenia nemajú opodstatnenie: „Doteraz som nevidel detailnú analýzu Európskej komisie, kde by bolo presne povedané: vyprodukovalo sa toľko a toľko obilia, z tejto produkcie išlo na priemyselné spracovanie toľko a toľko, na výrobu krmív toľko a toľko, na výrobu potravín toľko a toľko a z EÚ sa vyviezlo toľko a toľko do týchto a týchto krajín. Ak bude k dispozícii takáto analýza, budem vedieť jasne povedať, či malo, alebo nemalo vplyv na rast cien potravín energetické obilie. Podľa našich poznatkov, ktoré sú v rámci únie dostupné, nedovolil by som si jednoznačne povedať, že na rast cien potravín má vplyv to, že farmári predávajú veľa obilia na priemyselné spracovanie.“ Podobný názor má väčšina našich poľnohospodárov. Domnievajú sa, že je to len politický ťah, lebo neexistuje štatistika, koľko čoho sa kam posúva. Či do potravinárskej výroby, či na kŕmenie, alebo výrobu biopalív. Ale ak v tomto roku prevažuje ponuka nad dopytom v potravinárskom, najmä však v kŕmnom obilí, zrejme sa poľnohospodári nedočkajú takých dobrých cien ako vlani.

Prebytok v celej Európe
A práve prebytok ovplyvňuje cenu. Vlani bola cena obilia štandardná, ako ju nasadil globalizovaný trh. Doterajšie poznatky z tohto roku sumarizuje Jozef Urminský takto: „Neuzatvárajú sa kontrakty na dlhé obdobie, cena sa stanovuje na mesiac. Zväčša – v porovnaní s vlaňajškom, štartovacia cena nasadená na potravinársku pšenicu je o nejakých 1 000 až 1 500 korún vyššia, ako bola vlani o tomto čase. Ale aj v minulom roku sa ponukové ceny menili doslova z týždňa na týždeň a smerom hore. Máme informácie, že rozhodujúca časť spracovateľov momentálne nakupuje vysokošpičkové pšenice – skupinu E, ktorá má lepok vyšší ako 27 percent, a skupinu A. Minimálne sa nakupujú pšenice strednej kvality, to znamená B a zatiaľ sa neobchoduje so pšenicou P. To je tá posledná skupina, podľa kvality potravinárskej pšenice. Máme signály, že mnohé spracovateľské firmy majú záujem reagovať a reagujú na ponuku vysokokvalitnej potravinárskej pšenice na úrovni lepku niekde 35 percent a dusíkatých látok 14 až 15 percent z Maďarska. My s našou produkciou ťažko ovplyvníme cenový vývoj. Rozhodujúce bude – ako sa ukončí žatva v Poľsku, kde avizujú, že bude o milión ton obilia menej.“ Slovensko skutočne neovplyvní európsky trh s obilím. Skôr sa bude musieť s cenami podriadiť. Marian Uhrík vidí situáciu takto: „Tento rok nehrá našim producentom do karát. Z okolitých krajín nám obilie naopak ponúkajú a nechcú od nás kupovať. Ceny momentálne padli a ťažko odhadnúť ich ďalší vývoj. S istotou však predpokladám, že úroveň cien bude aj z dlhodobejšieho hľadiska podstatne nižšia. Pri očakávanej vysokej úrode kukuríc bude tento rok z pohľadu speňaženia úrody skôr priemerný, ako dobrý. Pri troche pesimizmu by sa dalo povedať, že nadúroda sa bude podstatne ťažšie vyvážať ako vlani.“ No a vysoký prebytok kŕmneho obilia núti vážne sa zamyslieť nad jeho speňažením. Jozef Urminský sa domnieva, že by bolo vhodné v rámci EÚ zaviesť intervenčný nákup kŕmneho obilia. K takémuto názoru sa prikláňa aj Marian Uhrík. Otázna však bude akceptácia stanovenej ceny na úrovni približne 101 eur, čo je 3 043 Sk.

Budú potraviny drahšie?
Od cien obilia sa odvíjajú aj ceny potravín. Nielen tie, v ktorých základom je obilie vo forme múky, ale aj mäsa a mlieka. Slovensko potrebuje približne 550- až 600- tisíc ton potravinárskeho obilia a okolo 700-tisíc ton kŕmneho obilia. Ak to zoberieme ako portfólio výroby potravín, tak by ich ceny nemali rásť. Tento rok je totiž vyššia ponuka ako dopyt, takže nie je reálny základ na rast cien obilia, a tým aj potravín. Ceny však rastú. Jozef Urminský nechápe prečo: „Potraviny sa dnes vyrábajú predsa z obilia vlaňajšieho roka! Ním sa kŕmia zvieratá a z neho sa pečie chlieb. Vlani v júni som predal brojlerové kurča za 26 korún a na pulte ako konzument som ho kupoval za 52 korún. Teraz ho predávam za 30 korún a na pulte ho kupujem v cene od 75 do 79 korún. Na pulte to šlo hore o 50 percent a u mňa iba o 15 percent. A tak sa pýtam: kde je tých zvyšných 35 percent? Spracovateľ mi povie – ja dvíham ceny iba tak, aby to kúpil obchod. Takže nehovorme, že poľnohospodári sú nenažratí. Chcú robiť iba štandardnú ekonomiku!“ Ceny obilia sa v konečnom dôsledku odvíjajú v Európe aj od samotných zásob. Jaromír Matou šek vnáša viac svetla: „Veľkí obchodníci, skladovatelia, rozhodujúci hráči na trhu rátajú s tým, že turbulencie v Európe a vo svete budú také veľké, že je dobré udržovať zásoby na dlhší čas. Zásoby Európy sú tak na poldruhamesačnú potrebu. V minulých rokoch, okrem vlaňajška, sa pohybovali na dvaapolmesačných zásobách potreby. A to určuje potom ceny. Pretože, ak sa znižujú zásoby, aj keď je vyššia úroda, tak sa ceny výrazne neznižujú. Trh stojí na tom, že obchodníci chcú kúpiť viac obilia, ako je potreba a časť toho obilia bude dotovať zásoby. Predpokladajú, že na budúci rok bude neúroda a tú zásobu speňažia za lepšie ceny.“
Obilie je komodita, ktorá najviac hýbe poľnohospodármi. Nie z hľadiska priamych ekonomických výnosov, ale preto, že obilie je previazané na živočíšnu výrobu. Zasahuje aj do nákladov. Aj keď z hľadiska výnosov objem z merkantilného obilia nie je taký významný. Pšenica predstavuje asi 10 percent a jačmeň približne 7 percent hrubej poľnohospodárskej výroby. Ale význam obilia ako strategickej suroviny je veľký preto, že zasahuje do celej potravinovej vertikály a ovplyvňuje, alebo jeho ceny by mali reálne ovplyvňovať, ceny potravín. Je dôležité pre výživu ľudí. Preto od nepamäti patria dožinky, ktoré uzatvárajú žatvu, k významným spoločenským a ekonomickým aktivitám.

Autor článku: Soňa LUDVIGHOVÁ
Zdroj: týždenník Farmár, číslo 17/2008