Pozitíva stability pôdneho krytu

Pôdny kryt Slovenskej republiky je veľmi pestrý a plošne variabilný. Je to pozitívny prvok pre jeho funkcie v prírode a spoločnosti. V štruktúre poľnohospodárskych pôd možno rozlíšiť 13 hlavných pôdnych typov, pričom najviac sú zastúpené kambizeme (hnedé pôdy) – 464 000 ha, fluvizeme (nivné zeme) – 309 000 ha a hnedozeme – 265 000 ha. Máme ešte pôdy zvané rendziny, gleje, čiernice, luvizeme a pseudogleje. Podľa bonity sa poľnohospodárska pôda rozdeľuje do deviatich tried.

• 1. trieda – vysoko produkčné – 9,2 % z celkovej výmery,
• 2. trieda – veľmi produkčné – 19,6 %,
• 3. trieda – produkčné – 20 %,
• 4. trieda – stredne produkčné – 7,9 %,
• 5. trieda – menej produkčné – 13 %,
• 6. trieda – málo produkčné – 13,5 %,
• 7. trieda – veľmi málo produkčné – 9,6 %,
• 8. trieda – menej vhodné pre poľnohospodárstvo – 5,2 %,
• 9. trieda – nevhodné pre poľnohospodárstvo – 2 %.

Agronomicky vhodné pôdy
Zo základných fyzikálnych charakteristík vyplýva, že poľnohospodárske pôdy SR sú prevažne hlinité, piesočnato-hlinité a hlinito- piesočnaté, čo treba považovať za relatívne dobré hodnotenie. Významnú prevahu majú pôdy neskeletovité a pôdy s hlbokým pôdnym profilom, čo vytvára dobré podmienky pre ich obhospodarovanie a pestovanie náročnejších plodín. Aj z hľadiska obsahu humusu sú naše poľnohospodárske pôdy prevažne agronomicky vhodné.
Vývoj dotačnej politiky zo strany štátu a EÚ, ako aj možnosť realizácie poľnohospodárskej produkcie na domácom a zahraničnom trhu významným spôsobom ovplyvňujú vstupy živín do pôdy, vrátane vývoja stavu agrochemických vlastností pôdy.

Mierny vzostup hnojív
V prípade priaznivého ekonomického rozvoja poľnohospodárstva možno do roku 2025 očakávať mierny vzostup priemernej spotreby priemyselných hnojív na úroveň 80–90 kg N, 20–25 kg P2O5 a 15-20 kg K2O v prepočte na 1 ha poľnohospodárskej pôdy. Výrazný posun vo zvyšovaní zásoby prístupných živín v pôde nepredpokladáme. V prípade vývoja pôdnej reakcie sa pozornosť sústredí na ornú pôdu, kde primárnym cieľom bude znižovanie pôd s kyslou pôdnou reakciou, ktorá bezprostredne znižuje kvalitu rastlinnej produkcie. Na nekarbonátových orných pôdach sa aj naďalej postupne posúva hodnota pH z neutrálnej do slabo kyslej pôdnej reakcie. Pôdy pod trvalými trávnymi porastmi budú vo väčšine prípadov vykazovať nízky obsah prístupných živín a kyslú pôdnu reakciu (v prípade nekarbonátových pôd), pretože sa v budúcnosti neočakáva výrazná intenzifikácia pestovania trvalých trávnych porastov.
Uvedené predpoklady zrejme ovplyvní celý rad ďalších činiteľov. Je to najmä rast cien vstupov do pôdy, vývoj národnej a európskej dotačnej politiky v sektore poľnohospodárstva, environmentálne obmedzenia vzhľadom na riešenie regionálnych a globálnych problémov a ďalšie.
Spracované podľa údajov VUPU.

Autor článku: Eva PICHLEROVÁ
Zdroj: týždenník Farmár, číslo 3/2008