Prihlásiť sa Prihlásiť sa | Registrácia Nová registrácia
AgroServer | AgroExpo | AgroFórum

ISSN 1338-399X   Dnes je 21. 8. 2019, meniny oslavuje: , zajtra
Top panel

Potraviny – ktorých sa máme báť? (II. časť)

AgroserverPotraviny
Potraviny – ktorých sa máme báť? (II. časť)
Pred týždňom sme priniesli prvú časť o tom, či potraviny, ktoré jeme, sú kvalitné i bezpečné. Dočítali ste sa, ako môžu názvy zavádzať. V téme pokračujeme ďalej – spýtali sme sa aj kontrolórov, čo sa to vlastne v potravinách sleduje... Vrôznych e-mailoch o párkoch a paštétach, ktoré kolujú po internete, sa píše, že vraj obsahujú len odpad z mäsa, ktorý sa inak nedá zužitkovať a pri domácich zabíjačkách by ich každý vyhodil. Vedúca laboratória chémie potravín zo Štátneho veterinárneho a potravinového ústavu v Dolnom Kubíne (ŠVPÚ) Dana Matisová potvrdila, že v ostatnom čase neustále narastá počet sťažností a pripomienok spotrebiteľov ku kvalite niektorých mäsových výrobkov. Potravinový kódex však presne vymedzuje, ktoré časti tela jatočných zvierat možno používať na výrobu mäsových výrobkov. Rovnako stanovuje, ktoré časti sa na výrobu nesmú používať. „Základnou surovinou mäsových výrobkov je bravčové a hovädzie mäso, ktorého cena v ostatnom čase neustále rastie. Snahou výrobcov o zníženie ceny finálneho výrobku je náhrada bravčového a hovädzieho mäsa mechanicky separovaným mäsom z hydiny. Ide vlastne o znižovanie nákladov na výrobu, a tak nemôžeme očakávať požadovanú kvalitu,“ potvrdila šéfka laboratória. Mäsové výrobky, teda aj párky a paštéty, musia producenti označovať tak, aby neuvádzali spotrebiteľa do omylu, najmä ak ide o jeho zloženie. „Spotrebiteľ by si mal všímať etikety. Dozvie sa, aký druh mäsa použili na jeho výrobu, či výrobok obsahuje sóju, alebo sójovú múku, ktorá sa pridáva pre zvýšenie nutričnej hodnoty, keďže sója má vysoký obsah bielkovín,“ radí Dana Matisová. Pri mäkkých mäsových výrobkoch sa kontroluje obsah mäsa, v laboratóriu ho stanovujú fyzikálno-chemickými metódami. Obsah mäsa je podľa Dany Matisovej pre niektoré vybrané mäsové výrobky pevne stanovený Potravinovým kódexom. Napríklad spišské párky musia obsahovať minimálne 45 percent mäsa, bratislavské a jemné párky minimálne 50 percent mäsa. Ostatné mäkké mäsové výrobky musia spĺňať požiadavky na kvalitu podľa vnútorného predpisu výrobcu a podľa zásad správnej výrobnej praxe.
Ako sa však dozvedieť zloženie, ak kupujeme napríklad párky na váhu? Z názvu sa veľa nedozvieme. „Dozviete sa ho len vtedy, ak vám predávajúci bude ochotný prečítať zloženie mäsového výrobku z etikety na pôvodnom obale alebo zo sprievodného dokladu,“ hovorí Jaroslav Remža z Odboru surovín a potravín rastlinného pôvodu Štátnej veterinárnej a potravinovej správy SR (ŠVPS). Pri nebalených potravinách – teda takých, ktoré pred predajom neboli zabalené do spotrebiteľského obalu, alebo tých, ktoré sa krájajú, porciujú a podobne – nemá výrobca povinnosť uvádzať zloženie. A tak mäsové výrobky, ktoré si kupujeme pri pulte, musia mať iba vývesný štítok s názvom, hmotnosťou a dátumom minimálnej spotreby.

Nevyhovujú dve percentá
Jeden z najrizikovejších prvkov, ktoré sa dostávajú do potravinového reťazca a spôsobujú kontamináciu potravín, sú ťažké kovy – ortuť, olovo, kadmium a arzén. Prítomnosť týchto toxických prvkov v potravinách patrí medzi hlavné ukazovatele zdravotnej nezávadnosti a bezpečnosti potravín, a preto sa jej venuje neustála pozornosť. Štátna veterinárna a potravinová správa v rámci Potravinového dozoru pravidelne odoberá vzorky potravín živočíšneho a rastlinného pôvodu a krmív. „Analýzou týchto vzoriek možno konštatovať,že výskyt zvýšeného obsahu kovov je sporadický. Ide pritom najmä o prípady, pri ktorých príčinou prekročenia limitov je zlyhanie ľudského faktora. Je to napríklad znečisťovanie životného prostredia spaľovaním fosílnych palív, priemyselnou výrobou, tvorbou čiernych skládok, skládok použitých autobatérií, nadmerným používaním umelých hnojív, cez ktoré môžu byť kontaminované rastliny a zvieratá,“ informuje vedúca oddelenia špeciálnych analýz Janka Csereiová z ŠVPÚ. Pri pozitívnom zistení prekročenia najvyšších prípustných hladín v potravine nasledujú opatrenia, aby sa nedostala na stôl spotrebiteľa. Denisa Rosinská z oddelenia kvapalinovej chromatografi e z ŠVPÚ konštatuje, že nevyhovujúce vzorky tvoria asi 2 percentá zo všetkých vyšetrených vzoriek na prídavné látky. Ide o potraviny, v ktorých bola zistená prítomnosť nepovolených aditívnych látok, ako aj o potraviny, v ktorých bolo prekročené najvyššie prípustné množstvo určitej aditívnej látky.

Alergie, hyperaktivita, rakovina
Denisa Rosinská varuje, že nadmerná konzumácia prídavných látok, ako sú konzervačné látky, sladidlá a syntetické farbivá, samostatne alebo v určitých kombináciách, má nepriaznivé dôsledky najmä u detí. Podľa rozsiahlych štúdií boli ustanovené najvyššie prípustné množstvá aditívnych látok alebo bolo ich používanie zakázané – no pre priemernú dennú dávku pre dospelého jedinca. A keďže deti majú hmotnosť nižšiu, účinky aditívnych látok sú pre ne rizikovejšie. Spôsobujú najmä alergie a hyperaktivitu, zvyšujú výskyt zažívacích ťažkostí. Pri niektorých prídavných látkach sa dokonca hovorí o rakovinotvorných účinkoch... Napríklad – ak skladujeme nealko nápoje, ktoré obsahujú benzoan sodný (E 211) a kyselinu askorbovú, čiže vitamín C (E 300), vzniká karcinogénny benzén, uvádza príklad Denisa Rosinská.

Klamú reklama a e-maily?
Výber potravín, ktoré kladieme do košíka, určite ovplyvňuje reklama. „Má veľa podôb a cieľov, ale princíp je stále ten istý: je to pokus reklamných agentúr presvedčiť čo najviac ľudí, aby si kúpili to, čo ich klient predáva. Mnoho informácií použitých v oblasti reklamy potravín, nápojov, výživových doplnkov a kozmetiky je naozaj zavádzajúcich až klamlivých,“ tvrdí lekár Igor Bukovský z Ambulancie klinickej výživy. Pasivita spotrebiteľských organizácií podľa neho vytvára aj takto voľný priestor pre programovanú mystifikáciu spotrebiteľa. Podľa kolujúcich e-mailových správ každý človek zje ročne 3 kilogramy chemických látok. Denisa Rosinská hovorí, že zvyčajne lacnejšie potraviny obsahujú viac chemických látok. Chémia je totiž lacnejšia ako prírodné príchute. Na druhej strane – chemické prídavné látky zlepšujú vzhľad aj chuť potravín, ich trvanlivosť, čo vyhovuje najmä výrobcom. Takže množstvo chemických látok, ktoré zjeme, je individuálne. Ak si vyberáte potraviny, v ktorých zložení nie sú prítomné chemické látky, dostane sa do vášho tela oveľa menej chémie... Ale pozor: Nízkoenergetické výrobky alebo výrobky so zníženým obsahom cukru obsahujú nielen syntetické sladidlá, ale aj rôzne iné látky, ktoré vylepšujú chuť a vzhľad. Ide o emulgátory, farbivá, arómy a konzervačné látky. Takže, ak dbáte, aby ste obmedzili príjem tukov, dodávate namiesto nich telu rôzne chemické látky. Ani jedno ani druhé v nadmernom množstve nie je zdraviu prospešné. „Treba, aby si ľudia svoj jedálny lístok zostavovali tak, aby prijímali aj potrebné živiny, aj obmedzili príjem chemických látok,“ radí odborníčka Denisa Rosinská.

Veterinári pochybnosti preveria
A čo robiť v prípade, že máte podozrenie na nefér hru či už zo strany spracovateľa alebo obchodníka? Stačí sa obrátiť na Štátnu veterinárnu a potravinovú správu SR. Vlani dostali od spotrebiteľov 1 252 podnetov. Z nich bolo 436 opodstatnených, 442 neopodstatnených a v 374 podnetoch nevedeli dokázať ich opodstatnenosť. Okrem spotrebiteľov dostali podnety aj od iných kontrolných orgánov, najmä zo Slovenskej obchodnej inšpekcie. „K podaniu podnetu najčastejšie viedla nevyhovujúca kvalita potravín, ich zdravotná škodlivosť, predaj potravín po dobe spotreby a minimálnej trvanlivosti, nedostatočné označovanie výrobkov, nevyhovujúce podmienky skladovania potravín, hygienické nedostatky v predajniach, výskyt škodcov a cudzích predmetov v potravinách. Podnety sa týkali najčastejšie mäsa a mäsových výrobkov, mliečnych výrobkov, čerstvého ovocia a zeleniny,“ hovorí Jaroslav Remža zo Štátnej veterinárnej a potravinovej správy.

Znečistené sklady
Preverovanie podnetov od spotrebiteľov či spolupracujúcich organizácií je len jednou časťou práce potravinovej správy. Gro tvoria naplánované kontroly. Len za prvý polrok tohto roku boli veterinári na 16 739 kontrolách v 13 677 objektoch. Nedostatky zistili v 3 568 objektoch, čo znamená, že približne každá štvrtá prevádzka kontrolou neprešla – alebo inak: 26 percent prevádzok nevyhovelo. K najčastejším prehreškom patrili nedostatky v hygiene skladovania a predaja potravín, nedodržanie teplotných podmienok skladovania a vystavovania potravín, predaj po dátume spotreby, predaj zhnitého ovocia i zeleniny, skladovanie potravín v nevyhovujúcich priestoroch s poškodeným stropom či špinavými oknami, ale aj predaj mrazených hydinových produktov neoznačených v štátnom jazyku.
Z chýb v predajniach sme vymenovali len tie najčastejšie. Nedostatky objavili kontrolóri však aj priamo vo výrobe a baliarniach a medzi dopravcami. Vo výrobe išlo o pleseň na strope, silne znečistené podlahy, zahmyzenie ošatiek, skladovanie hotových výrobkov priamo na podlahe v sklade s otvoreným oknom bez siete proti hmyzu a podobne. Dopravcovia i distribútori taktiež skladovali či prepravovali tovar v znečistenom prostredí, či nedostatočne označovali tovar. Kontrolóri zo ŠVPS kontrolujú všetky stupne výroby, spracúvania potravín a ich distribúcie, dovoz potravín z tretích krajín, ako aj vývoz, dodržiavanie podmienok zdravotnej spôsobilosti podľa osobitných predpisov určujúcich požiadavky na osobnú hygienu a hygienu osôb priamo alebo nepriamo zúčastnených na výrobe potravín, manipulácii s nimi a ich umiestnení na trh, a taktiež dodržiavanie zákazu klamlivej reklamy potravín. Kontrolór má právo odobrať vzorky, no v takom množstve, aby mohol aj prevádzkovateľ požiadať o doplnkové stanovisko znalca. Vzorky potom okrem Štátneho veterinárneho a potravinového ústavu v Dolnom Kubíne putujú aj do ŠVPÚ v Bratislave, Košiciach a Štátneho veterinárneho ústavu vo Zvolene, ktorý je však špeciálne zameraný na riešenie problematiky nákaz zvierat. Ak teda máte pochybnosti o zložení, či podozrenie na nesprávne skladovanie, ale aj iné postrehy z výroby, skladovania či obchodnej siete, veterinári váš podnet preveria. Čím viac budeme v strehu my, spotrebitelia, tým viac si obchodníci i výrobcovia dajú pozor, čo nám ponúkajú. Kontrola sa totiž po vstupe do Európskej únie presunula viac do terénu, do tzv. povýrobnej fázy. Za výrobu a aj chyby v nej, totiž zodpovedá v plnej miere výrobca.

Autor článku: Božena SIMONIDESOVÁ, Adriana VEREŠPEJOVÁ
Zdroj: týždenník Farmár, číslo 18/2008




Komentáre k článku:

Pridať komentár
Meno:
Vyhľadávanie



v článkoch
v inzerátoch


Chcete byť pravidelne informovaní o novinkách na tejto stránke? Zadajte svoju emailovú adresu:



Posledné komentáre
Komentárjose dennison Pred 5 hodinami:
Nemecká vláda finančne podporí roľníkov
Komentárterrymenka Včera:
Predaj poľnohospodárskej pôdy nezostane bez regulácie
KomentárLarry Fox Predvčerom:
Ako bojovať proti monilióze
Komentármike 16-08-2019 12:51:20:
Ako sa stať farmárom
KomentárAlexander Andrew 15-08-2019 08:34:44:
Najkrajšie slovenské jablko dopestovali tento rok v Dubnici, hrušku v Opatovciach
KomentárAlexander Andrew 14-08-2019 00:39:58:
Peniaze na nákup poľnohospodárskej techniky chýbajú
KomentárJosette 13-08-2019 15:50:02:
Vinohradníci môžu požiadať o podporu na poistenie úrody
KomentárJosette 13-08-2019 15:44:42:
Takmer polovica produkcie potravinárskeho priemyslu sa vyhadzuje
KomentárJosette 13-08-2019 15:44:12:
Slovensku hrozí, že od mája príde o svoju pôdu
KomentárJosette 13-08-2019 15:42:02:
Kontroly potravín v 1. štvrťroku 2014 odhalili 15,89 % nedostatkov
Inzercia
TOPlist
Bottom panel

© 2007 - 2017 všetky práva vyhradené! Obsah portálu je chránený autorským zákonom č. 618/2003 Z.z. a medzinárodným právom.
Prepis, šírenie, či ďalšie kopírovanie tohto obsahu alebo jeho časti, a to akýmkoľvek spôsobom je bez predchádzajúceho súhlasu vydavateľa alebo autora článku zakázané.
Články uverejnené na Agroserveri neprechádzajú jazykovou korektúrou.
Redakcia a vydavateľ novín nezodpovedá za obsah autorov jednotlivých príspevkov. Redakcia a vydavateľ nenesie prípadné právne následky za názory autorov príspevkov a príspevky v diskusiách uverejnených v novinách.
Farby na stenu Farby, laky, omietky Košice