Budíček značky dendromasa

Biomasa. Energia vyrobená jej spaľovaním má z obnoviteľných zdrojov najvyšší technický potenciál. Vyšší ako slnečná, vodná, geotermálna a veterná energia. Osobitne je zaujímavá drevná biomasa – dendromasa. Vo Fínsku dosahuje jej podiel na spotrebe prvotných energetických zdrojov 16 percent, vo Švédsku 14 a vo Švajčiarsku 6 percent. Na Slovensku má tento ukazovateľ dosiahnuť v roku 2010 necelé 4 percentá a o päť rokov neskôr 6 percent.

Státisíce hektárov stále nevyužívame
Niežeby produkcia palivovej dendromasy, teda palivového dreva a zvyškov po ťažbe dreva, odpadov po mechanickom opracovaní dreva, pňov, koreňov a drevnej hmoty z výchovných zásahov v lesných porastoch na Slovensku nerástla. Jej využiteľný potenciál za roky 1990 až 2006 stúpol z ročnej produkcie jedného milióna ton na vyše 1,9 milióna ton. Prognóza do roku 2025 sa zastavuje na hodnote 2,8 milióna ton. Odborníci očakávajú stagnáciu spotreby palivového dreva a, naopak, rast produkcie drevnej štiepky. Poukazujú zároveň na veľký priestor, ktorý sa jej otvára na takzvaných bielych plochách. Tie zákon definuje ako dlhodobo zalesnené poľnohospodárske pozemky, evidované v katastri nehnuteľností ako druh poľnohospodárskeho pozemku, najmä ako trvalé trávne porasty alebo ornú pôdu. „Porasty na bielych plochách, vytvorené najmä sukcesiou drevín, sa v súčasnosti nachádzajú na ploche približne 275-tisíc hektárov s celkovou zásobou dreva 36,6 milióna metrov kubických. Sortimentová štruktúra porastov na bielych plochách v porovnaní s porastmi na lesnej pôde je charakterizovaná vyšším podielom drevnej hmoty vhodnej na energetické využitie, najmä z korunových častí stromov. Porasty na bielych plochách sú vzhľadom na ich lokalizáciu dobre prístupné a terénne pomery umožňujú využitie efektívnych technológií. Na bielych plochách sa v súčasnosti nachádza približne 340-tisíc ton palivovej dendromasy, do roku 2025 vzrastie tento ukazovateľ na takmer 380-tisíc ton. Potenciál ďalších stoviek tisícov kubíkov vhodnej dendromasy sa nachádza v brehových porastoch a líniových výsadbách,“ hovorí Milan Oravec z Národného lesníckeho centra vo Zvolene.

Využijeme rýchlorastúce dreviny?
Okrem bielych plôch sa na Slovensku nachádza odhadom takmer 300-tisíc hektárov ladom ležiacej nevyužitej pôdy. Veľká časť z nej je vhodná na pestovanie rýchlorastúcich drevín – topoľov, vŕb a agáta. Ich hmota je zasa vhodná na efektívne zoštiepkovanie. Uznávaný odborník na rýchlorastúce dreviny Ladislav Varga zo štátneho podniku Lesy Slovenskej republiky (Lesy SR) o tejto príležitosti uvažuje takto: „Stále dostatočne nevyužívame vyšľachtené klony topoľov a vŕb na podmáčaných pôdach a nevyužitých stanovištiach. Napríklad v prípade topoľa disponujú Lesy SR v súčasnosti dostatkom biologického materiálu vhodného do rôznych oblastí Slovenska. Dokážeme pracovať so všetkými piliermi systému pestovania rýchlorastúcich drevín – teda s poznatkami z ich šľachtenia, s intenzitou ich rastu, odolnosťou voči chorobám a v neposlednom rade s vlastnosťami dreva. Vieme, aký dôraz treba klásť na prepracovanie pôdy v procese prípravy výsadby rýchlorastúcich drevín. A poznáme ich veľký ekonomický potenciál. Ročný zisk z pestovania topoľov sa v závislosti od stanovišťa pohybuje v rozmedzí 5- až 16-tisíc korún z hektára a z pestovania agáta v rozmedzí od 2- do 12-tisíc korún z hektára. Keď na začiatku 90. rokov analyzovali experti Svetovej banky ekonomickú opodstatnenosť pestovania jednotlivých drevín, nie náhodou dominoval v ich hodnoteniach práve topoľ.“

Čistá, lacnejšia a najmä domáca energia
Čo sa týka drevných produktov určených na energetické účely, súčasnosť a budúcnosť patrí podľa odborníkov rozhodne drevnej štiepke. Veď brikety sa na Slovensku vyrábajú od roku 1990 väčšinou na export a ich ročná výroba sa pohybuje v rozmedzí 9- až 25-tisíc ton v závislosti od zahraničného dopytu. Výroba peliet sa odštartovala v Slovenskej republike v roku 2001. Odvtedy vzrástla ich produkcia z 8- na 45-tisíc ton za rok. Väčšina produkcie je vyvážaná z dôvodu pomerne vysokej ceny tohto paliva. Objemy vyprodukovanej štiepky sú oveľa vyššie. O líderskej pozícii Lesov SR v produkcii drevnej štiepky rozpráva generálny riaditeľ Jozef Minďáš: „V roku 2004 náš podnik vyrobil 20-tisíc ton lesnej štiepky, v tomto roku vyprodukuje až 130-tisíc ton tejto komodity. Lesy SR sú schopné pružne zvyšovať produkciu štiepky v prípade, že bude vybudovaný trh so štiepkou ako novým perspektívnym produktom pre regionálne teplárne. Počet teplární, s ktorými špecializovaný odštepný závod Biomasa uzatvoril zmluvy o dodávkach drevnej štiepky, vzrástol v roku 2008 na 25. Rozbehnutím projektu vytvorili Lesy SR 52 nových priamych a 60 nepriamych pracovných príležitostí. Prispeli sme tak nielen k rozvoju regiónov, ale aj k ochrane životného prostredia, pretože ponúkame výrobou a dodávkami drevnej štiepky čistú, lacnejšiu a najmä našu energiu.“
Napriek všetkým týmto argumentom je na Slovensku ešte niekoľko vážnych prekážok, ktoré rozvoj týchto aktivít brzdia a komplikujú. Zakladanie takzvaných energetických porastov vytvorených na pestovanie rýchlorastúcich drevín ešte nie je vyriešené samostatnou právnou normou. Producenti štiepky sú zaťažení spotrebnou daňou. Štát nepodporuje vznik modelových objektov pestovania rýchlorastúcich drevín a stále nezabezpečil systém dotácií pre výrobcov energetickej štiepky. Budíček značky dendromasa teda drnčí na Slovensku ďalej. A kompetentní úradníci by sa už mohli konečne zobudiť.

Autor článku: Jozef MARKO
Zdroj: týždenník Farmár, číslo 28/2008