Prihlásiť sa Prihlásiť sa | Registrácia Nová registrácia
AgroServer | AgroExpo | AgroFórum

ISSN 1338-399X   Dnes je 20. 2. 2019, meniny oslavuje: , zajtra
Top panel

Pôda potrebuje vodu

Pôda potrebuje vodu
Závlahy patrili kedysi k veľmi horúcim témam poľnohospodárstva. Aj preto, že ich štát výrazne dotoval a mnohým to akosi nebolo po vôli. Ale fungovali a zavlažovali. Dnes sú závlahy tiež horúcou témou. Najmä preto, že ich je oveľa menej a pôda plače od nedostatku vlahy.

Do roku 1965 boli na Slovensku závlahy na výmere asi 25 000 hektárov. V rokoch 1965–1990 nastal mohutný rozvoj výstavby hydromelioračných zariadení. Ročne pribúdalo vyše 9 000 hektárov nových závlah. Budovali sa najmä v najproduktívnejších oblastiach Slovenska, na Podunajskej a Východoslovenskej nížine. Koncom osemdesiatych rokov boli už na vyše 321 000 hektároch. To všetko za výraznej podpory štátu. Lenže ekonomika nefungovala tak, aby aj tieto zariadenia mohli fungovať. Problémy prehlbovala skutočnosť, že štát ignoroval vlastnícke vzťahy k pôde, kontroloval trh a nepripustil zmeny v podnikaní. Po roku 1990 sa naďalej deformovala hodnota hydromelioračných zariadení, pretože sa dotovala údržba a závlahová voda. Nehľadala sa cesta, ako zreálniť ich hodnotu. Mnohé zariadenia sa rozkradli, poškodili. Je prinajmenšom čudné, že ich zberné suroviny vykupovali.

Pomoc pôde
Podľa odborníkov z Výskumného ústavu ekonomiky poľnohospodárstva a potravinárstva (VÚEPP), budovanie závlah, i keď na vrub štátnych peňazí, v značnej miere pomáhalo pôde. Upravili sa vlhkostné pomery, podstatne sa zlepšili podmienky pre uplatnenie bioenergetického potenciálu pôdy. Po roku 1990 sa už nové závlahové sústavy nebudovali. Výnimkou boli lokálne výstavby v ovocných sadoch a na zeleninových poliach. V roku 1997 bolo možné na Slovensku zavlažovať už len 300 000 hektárov poľnohospodárskej pôdy. Nefunkčné zariadenia sa štatisticky evidovali na 14 000 hektároch. Ale fungovali ešte závlahové sústavy Madunice–Piešťany, Perec–Levice, Somotor– Trebišov, Šaľa–Kolárovo, Horný Žitný ostrov a menšie zariadenia na ploche do 500 hektárov.

Menej produkcie, menej vody
V ďalších rokoch sa na Slovensku znižovala priemyselná výroba i produkcia na pôde, čím sa znižoval aj odber podzemných vôd. Za necelých desať rokov poklesol o 30 percent. Odbery podzemnej vody pre rastlinnú výrobu a závlahy v roku 2002 tvorili len 3,1 % spotreby podzemnej vody pre rastlinnú výrobu a spotreby podzemných vôd na Slovensku. Tento pokles pokračoval. Od júla 2003 prevzal závlahové zariadenia nasledovník Výskumného ústavu závlahového hospodárstva – štátny podnik Hydromeliorácie Bratislava, ktorý spravuje majetok hlavných melioračných zariadení (HMZ) a závlahové systémy na výmere 321 294 hektárov. Toto riešenie však nebolo konečné, pretože Ministerstvo pôdohospodárstva SR ako zriaďovateľ š. p. Hydromeliorácie vo svojej kapitole nemal dostatok financií na údržbu a prevádzku hydromelioračných zariadení. Hydromeliorácie ako správca nedokázali z vlastných zdrojov zabezpečiť plnohodnotnú starostlivosť o hydromelioračné zariadenia. Potvrdili to negatívne hospodárske výsledky za ostatných 5 rokov existencie štátneho podniku. Hľadali sa riešenia, jedným mal byť prechod správy HMZ do Slovenského pozemkového fondu. Napokon sa našlo iné východisko.

Prenájom za korunu
Podľa odboru rastlinných komodít ministerstva od roku 2007 sa závlahové systémy na výmere 226 000 hektárov využívajú formou prenájmu agropodnikateľom. Stalo sa tak na popud viacerých podnikateľov v závlahovom hospodárstve, ktorí si tieto zariadenia prevzali do prenájmu. Bolo to napokon aj motivačné, pretože podnikatelia platia ročne nájomné len korunu za hektár.

Váhaví agropodnikatelia
Na jednej strane sa hľadá kompromis, ako čo najefektívnejšie využiť existujúce závlahové zariadenia, na druhej strane sa vynárajú ďalšie problémy. Napríklad vzhľadom na klimatické podmienky vlaňajšieho roku (nízke zrážky a vysoké teploty vo vegetačnom období), agropodnikatelia nedostatočne využili zavlažovanie poľných plodín. Aj preto, lebo nemali dostatok vhodného závlahového detailu (technických zariadení). Pre budúce závlahové sezóny treba už v súčasnosti začať s obnovou závlahových strojov, najmä so zameraním sa na poľné plodiny, ich doplnením, resp. zakúpením nového detailu z prostriedkov fondov EÚ. Štátny podnik Hydromeliorácie bude musieť preto upraviť zmluvné vzťahy z doby neurčitej na dlhodobý prenájom, aby nájomcovia mohli čerpať zdroje z fondov EÚ. Ukazuje sa tiež nová možnosť zabezpečovania závlah formou servisnej služby odbornými organizáciami, čo sa v doterajšej praxi nevyužívalo. Súčasne je potrebná urýchlená rekonštrukcia, výmena a nová skladba čerpacej techniky tak, aby zodpovedala využívaniu a rozmiestneniu nových zavlažovacích strojov.

Technický stav s otáznikmi
Technický stav prenajatých hlavných závlahových zariadení zodpovedá klesajúcej úrovni financovania. Minimalizácia nákladov na opravy a údržbu sa negatívne prejavuje na ich funkčnosti a prevádzkyschopnosti. Opravy technologických zariadení výmenou resp. náhradou komponentov (elektromotory, čerpadlá, transformátory a pod.) sa neriešia nákupom nových, ale náhradou podobnými, z nevyužívaných čerpacích staníc rovnakého typu. To sa však nedá robiť donekonečna. Výraznejšie sa prejavuje opotrebovanosť a zastaranosť technologických zariadení, z ktorých mnohé sú už po termíne životnosti. Najmä elektrorozvodne čerpacích staníc vybudovaných v 60. až 70. rokoch minulého storočia už nevyhovujú súčasným technickým kritériám a normám. Opotrebovanosť čerpadiel sa prejavuje nižším výkonom a zvýšenou spotrebou elektriny, čím sa zvyšujú prevádzkové náklady, a teda aj cena závlahovej vody. Napríklad podávacie ponorné čerpadlo FLYGT vyžaduje každoročne pred spustením do prevádzky prehliadku tesnosti – premeranie izolačných stavov, čo predstavuje náklady 30- až 60 000 Sk na 1 čerpadlo, v opačnom prípade hrozí, že zhorí motor. Výmena tesnenia a zabezpečovacích prvkov proti zhoreniu, prípadne ložísk, tzv. stredná oprava, predstavuje náklady 200- až 300 000 Sk na 1 čerpadlo. Na prenajatých závlahách je v súčasnosti inštalovaných 33 čerpadiel FLYGT, prevádzkyschopných je približne 13. Na zabezpečenie servisných prehliadok je potrebných 400- až 800 000 Sk a v prípade potreby stredných opráv je predpokladaný náklad 2,6–3,9 mil. Sk.

Nevyčísliteľná škoda
Peter Horváth z Mostovej v okrese Galanta má najlepšie skúsenosti so závlahami. Vedie firmu, ktorá získala od štátu do prenájmu tri čerpacie stanice za symbolickú korunu za každý zavlažovaný hektár. Zavlažujú 5 000 hektárov. „Obrovská škoda, že sa mnohé zavlažovacie zariadenia znehodnotili, nechali zarásť, rozkradnúť,“ vraví Peter Horváth a dodáva: „Ani pre nás, čo máme v prenájme tieto zariadenia za korunu, to však nie je med lízať. Veď musíme platiť za elektrinu a vodu (režijné náklady 5–6 korún za kubický meter). Pritom závlahy, ktoré máme v prenájme, musíme udržiavať v pohotovostnom stave, starať sa o ne, udržiavať ich. Čoraz viac sa znižuje výmera pestovateľských plôch, čo pre nás znamená oveľa nižšie využívanie závlahových zariadení.“

Diagnóza známa
Hoci problematika zavlažovania je na Slovensku známa, odôvodnená, liek vo forme peňazí je zatiaľ v nedohľadne. Štát si však musí uvedomiť, že zavlažovanie nie je len na prospech poľnohospodárov a poľných plodín. Vo vlastníctve štátu stále ostáva majetok neustále strácajúci svoju hodnotu, ktorá však ešte môže predstavovať niekoľko desiatok až stoviek miliónov korún. Vo väčšine prípadov sa nachádza na neštátnych pôdach, ba čo je horšie, v prípade melioračného detailu (najmä potrubnej siete závlah a odvodnenia) je zabudovaný priamo v takejto pôde. Tento fakt však spôsobuje obrovský problém. Mnohí podnikatelia tvrdia, že závlahové čerpacie stanice treba, vzhľadom na nedostatok podnikateľských subjektov v agrárnom sektore a neusporiadanosť vlastníckych vzťahov k pôde, predať čo najskôr a za reálnu hodnotu. Podľa odborníkov z Výskumného ústavu ekonomiky poľnohospodárstva a potravinárstva bude poľnohospodárstvo úspešné aj v nových ekonomických podmienkach, ak sa komplexne posúdia prírodné podmienky v jednotlivých regiónoch Slovenska. Podľa toho sa stanoví optimálna štruktúra poľnohospodárskej výroby. Prispeje k tomu okrem iného aj sústava hospodárenia na zavlažovanej pôde, ktorá obmedzí deštrukciu pôdy. Na to sú potrebné nové technológie zavlažovania, pestovanie medziplodín. Závlahová situácia sa stáva čoraz horúcejšou nielen preto, že počasie je vrtkavé a môžu nastať suché dni. Voda totiž zvyšuje kvalitu a cenu pôdy. A to je majetok, s ktorým by sme nemali hazardovať.

Autor článku: Eva PICHLEROVÁ
Zdroj: týždenník Farmár, číslo 12/2008





Komentáre k článku:

Anthony Woods | 06-02-2019 09:20:45
Potrebuješ naliehavú pôžičku, aby si ti mohla zaplatiť Bill? Úver na
rozšírenie svojej firmy? ak áno, kontaktujte nás prostredníctvom
e-mailu na adresu: anthonysa.agentloan@gmail.com za úverovú úrokovú
sadzbu vo výške 2% vyplnením nižšie uvedeného krátkeho formulára.

Celé meno:.........................
Osobné telefónne číslo: .............
Krajina:.............
Adresa: ..............
Štát: .............
Sex: ...............
Vek:................
Rodinný stav:.............
Mesačný príjem:..............
Výška úveru potrebná ako úver: ....................
Trvanie úveru: .................
Povolanie: .................
Pridať komentár
Meno:
Vyhľadávanie



v článkoch
v inzerátoch


Chcete byť pravidelne informovaní o novinkách na tejto stránke? Zadajte svoju emailovú adresu:



Posledné komentáre
KomentárLuckson Pred 22 hodinami:
Ako sa stať farmárom
KomentárMária Včera:
Pestovanie špargle v Nových Zámkoch postupne zaniká
KomentárLenka Bolkova Včera:
Nemecká vláda finančne podporí roľníkov
Komentárcredit Predvčerom:
Agrárny sektor potrebuje od rezortu čo najskôr finančnú pomoc
KomentárMario 14-02-2019 05:34:06:
Agroúver - úver, s ktorým môžete rásť
KomentárKojonka Moe 11-02-2019 12:37:23:
Kto má lúky, pasienky a nechová kozy, tak prichádza o podporu
KomentárAnthony Woods 06-02-2019 09:20:45:
Pôda potrebuje vodu
Komentárlaura mezeiová 02-02-2019 18:16:57:
MP SR podporí chovy do 25 koní dotáciou 1000 eur na koňa
KomentárHope elinal 26-01-2019 22:42:38:
Program rozvoja vidieka SR a Operačný program Rybné hospodárstvo SR
Komentárgeorgekennethloaninvestment@gmail.com 07-01-2019 08:28:53:
Biopalivá nespôsobujú zdražovanie potravín
Inzercia
TOPlist
Bottom panel

© 2007 - 2017 všetky práva vyhradené! Obsah portálu je chránený autorským zákonom č. 618/2003 Z.z. a medzinárodným právom.
Prepis, šírenie, či ďalšie kopírovanie tohto obsahu alebo jeho časti, a to akýmkoľvek spôsobom je bez predchádzajúceho súhlasu vydavateľa alebo autora článku zakázané.
Články uverejnené na Agroserveri neprechádzajú jazykovou korektúrou.
Redakcia a vydavateľ novín nezodpovedá za obsah autorov jednotlivých príspevkov. Redakcia a vydavateľ nenesie prípadné právne následky za názory autorov príspevkov a príspevky v diskusiách uverejnených v novinách.
Farby na stenu Farby, laky, omietky Košice