Peniaze ukryté V BIOMASE

Plynová kríza nás vystrašila všetkých. Popri plyne sa tak témou číslo jedna stali obnoviteľné zdroje energie. Jedným z východísk je využitie kapacít biomasy.


V súčasnosti využitie biomasy ako paliva pokrylo približne 18 percent z celkovej vyprodukovanej energie na Slovensku. Biomasa sa pritom podľa Akčného plánu využívania biomasy na roky 2008-2013 považuje za zdroj s najväčším potenciálom. Okrem toho, že sa zhodnocujú domáce zdroje, zvyšuje spoľahlivosť dodávok energie a jej využívaním sa znižuje energetická závislosť od fosílnych palív – ropy, uhlia, zemného plynu. Biomasu delíme podľa rôznych kritérií. Podľa vzniku ju rozlišujeme na poľnohospodársku a lesnú, a vedľajšie produkty z poľnohospodárstva a spracovateľského priemyslu. V rámci poľnohospodárskej biomasy je na výrobu tepla najvhodnejšia slama (obilná, repková, kukuričná i slnečnicová) a drevný odpad z vinohradov, sadov a nálet z trvalých trávnych porastov (TTP). Na výrobu bioplynu zasa biomasa z exkrementov hospodárskych zvierat, zo zelenej hmoty a odpadu z potravinárskych prevádzok. Na výrobu tekutých biopalív sú to plodiny na výrobu metylesterov rastlinných olejov (MERO) ako repka či obilie a plodiny na výrobu bioalkoholov – kukurica, obilie, cukrová repa.

Výroba tepla kontra výroba bioplynu
Ako sa uvádza v Akčnom pláne, ktorý schválila vláda SR pred rokom, zdroje biomasy vhodnej na energetické využitie sú rozmiestnené relatívne rovnomerne na celom území Slovenska. Svojou podstatou biomasa umožňuje premenu energetického obsahu najmä na produkciu tepla, chladu, elektrickej energie, bioplynu, ušľachtilejších foriem pohonných hmôt a biogénnych palív, alebo ich kombinácie. „Význam biomasy nie je ľahké finančne vyčísliť. Využívaním biomasy sa pri ušetrení zemného plynu a uhlia znížia emisie CO2 (oxidu uhličitého) a zároveň dôjde k úspore nákladov na uskladnenie a likvidáciu odpadov, ktoré by boli súčasťou komunálnych skládok. Celková finančná úspora sa odhaduje na niekoľko sto miliónov korún ročne, avšak finančne nie je možné presne stanoviť zvýšenie kvality životného prostredia, všetky finančné prínosy zo vzniku nových pracovných miest, zníženia cien energií a podobne,“ uvádza sa v Akčnom pláne. V jednom z dokumentov Európskej komisie venovaných bioplynu sa konštatuje, že nahradením paliva v statických spaľovacích zariadeniach – ako sú elektrárne a teplárne – drevom a biomasou sa ušetrí dvakrát viac ropy ako pri použití toho istého množstva biomasy na výrobu biopalív. A to za nižšiu cenu a s použitím súčasných komerčných technológií. Aj z pohľadu úspory skleníkových plynov v prepočte na jeden hektár pôdy je oveľa efektívnejšie používať biomasu na výrobu elektriny a tepla, ako na výrobu konvenčných palív.

Za teplo platia menej
Potvrdzujú to aj prvé skúsenosti zo slovenských regiónov. Na juhu stredoslovenského kraja sa už objavili prvé lastovičky využívania biomasy na energetické účely. Kým výroba elektrickej energie a tepla na báze fermentácie kukuričného kôrovia a exkrementov z ošipární sa v blízkosti Lučenca len pripravuje (hovorí sa však aj o Rimavskej Sobote a Veľkom Krtíši), spaľovanie biomasy je už realitou. Cestu pred niekoľkými rokmi ukázala obec Hrušov, ktorá začala základnú školu vykurovať spaľovaním slamy. Drevná štiepka je však médiom, ktoré slúži na vykurovanie celých sídlisk. V Hnúšti napríklad Rimavská energetická spoločnosť, po rekonštrukcii kotolne centrálnej mestskej zóny, začala jej spaľovaním vykurovať 50 percent tamojších bytov. Pripravuje inštaláciu ďalšieho kotla, čím zabezpečí celú potrebnú výrobu tepla. „Tú dokáže zabezpečiť aj teraz, ale len pri nižších vonkajších teplotách. Keď ortuť klesne pod mínus päť, treba prikurovať plynom. Po spustení ďalšieho kotla to nebude treba,“ povedal pre Farmár vedúci oddelenia výstavby životného prostredia Mestského úradu v Hnúšti Ján Kolimár. „Spokojní sú aj obyvatelia, pretože súčasťou zmluvy na dlhodobý prenájom bolo garantovanie o pätnásť až dvadsať percent nižšej ceny.“ Takže: v mestách, ako je Lučenec či Rimavská Sobota stojí jeden gigajoul približne 28 eur, v Hnúšti však necelých 20. Drevnou štiepkou vykurujú už aj mestá Hriňová, Revúca. Lučenec sa na takýto krok len pripravuje.

Predsa len čosi z ekonomiky
Ako uvádza Združenie pre poľnohospodársku biomasu, jeden kubický meter zemného plynu možno nahradiť 2,5 kilogramami biomasy. Pri využití 2,5 milióna ton biomasy by sme teda vedeli nahradiť až 800 miliónov kubických metrov zemného plynu v hodnote asi 265,55 milióna eur (8 miliárd Sk). Pritom náklady na takéto množstvo biomasy by dosiahli približne 66,39 milióna eur (2 miliardy Sk). Ak by sme teda na Slovensku nahradili zemný plyn biomasou, Slovensko by ročne ušetrilo asi 199,16 milióna eur (6 miliárd Sk). Na výrobu tepla z poľnohospodárskej produkcie je najvhodnejšia slama, pretože má najvyšší energetický potenciál – čiže dáva najviac tepla. No využívať sa môže len časť slamy z produkcie hustosiatych obilnín, pretože ju poľnohospodári využívajú aj do krmív a na podstielku zvierat. Podľa Koncepcie využitia poľnohospodárskej a lesníckej biomasy na energetické účely z dielne ministerstva pôdohospodárstva je teoreticky možné v súčasnosti na energetické účely využívať až 729-tisíc ton slamy z hustosiatych obilnín. Z energetického hľadiska to predstavuje výhrevnosť 10,4 petajoulu tepla. Oveľa využívanejšia sa však v súčasnosti na Slovensku javí lesná biomasa. Ročný potenciál lesnej biomasy do roku 2010 predstavuje asi 2 432-tisíc ton s energetickou hodnotou 26,8 petajoulu. Jej najväčšie zdroje sa nachádzajú v okresoch Brezno, Poltár, Rimavská Sobota, Košice, Bardejov, Humenné a Svidník. Potenciál lesnej biomasy pritom môže po roku 2010 vzrásť, ak sa jeho súčasťou stane drevná biomasa z energetických porastov a ak vzrastie lesná ťažba.

Bioplynom chcú vykurovať byty
Aj Banskobystrický samosprávny kraj vidí možnosti ďalšieho rozvoja celého regiónu vo využívaní obnoviteľných zdrojov energie a geotermálnej energie. Podľa hovorkyne úradu Ivety Kurekovej príkladom môžu byť aj obce Hontianske Moravce a Ladzany, ktoré spolu s energetickou firmou E.On Slovensko, a. s., a Agrodružstvom Devičie založili spoločný podnik na výstavbu a prevádzkovanie dvoch bioplynových staníc s výkonom 2 krát 1 MW elektrickej energie. Navrhované bioplynové stanice v Hontianskych Moravciach a Ladzanoch budú pracovať na báze anaeróbnej fermentácie biomasy, a to najmä spracovaním kukuričnej siláže a zvyškovej biomasy, ktorá vzniká v poľnohospodárstve a v potravinárskom priemysle. Použitá technológia je podľa starostu Hontianskych Moraviec Rudolfa Gabryša bezodpadová a nemá negatívny vplyv na životné prostredie. „Vzniknuté teplo pri výrobe elektrickej energie sa využije na vykurovanie bytovej výstavby, občianskej vybavenosti obcí, ako aj poľnohospodárskej výroby v blízkosti týchto zdrojov. V neposlednej miere podporí vznik nových podnikateľských aktivít v obciach. K výsledným produktom bioplynovej stanice okrem bioplynu patrí aj organické hnojivo, ktoré sa následne aplikuje do pôdy,“ povedal Rudolf Gabryš.

Celkový počet len odhadujú
„Počet organizácií využívajúcich biomasu na energetické účely na Slovensku je zložité čo len odhadnúť. Patria medzi ne všetky vodárenské spoločnosti, ktoré odoberajú bioplyn, niektorí prevádzkovatelia centrálnych zdrojov tepla, výrobcovia drevných paliet a brikiet i dodávatelia ostatných foriem palivového dreva. Spolu so samosprávami, ktoré tiež využívajú biomasu na energetické účely, môžeme hovoriť o desiatkach inštalácií,“ uviedol hovorca Energetického centra Bratislava Vojtech Hollan. Pri jej využívaní má prím najmä drevo a drevná štiepka. Druhý v poradí je bioplyn. „Pri ňom však štatistiky mierne skresľuje veľké množstvo bioplynových staníc v čistiarňach odpadových vôd. Poľnohospodárska biomasa je na Slovensku zastúpená najmenej. Slamou vykurujú podľa našich informácií len v Trenčíne, Šali a obci Hrušov. Podobne málo príkladov môžeme uviesť aj v súvislosti s bioplynovými stanicami, ktoré by využívali poľnohospodársku biomasu. Počet domácností kúriacich biomasou v decentralizovaných zdrojoch sa nedá ani len odhadnúť,“ tvrdí Vojtech Hollan.

Drahá preprava
Podľa Energetického centra teplo z drevnej štiepky stojí asi štvrtinu z ceny plynu; slama je ako palivo ešte výhodnejšia. Problémom však môže byť logistika týchto energetických zdrojov. Na Slovensku je síce biomasy dosť pre potreby vykurovania, ale jej preprava na veľké vzdialenosti môže byť drahá. „Zhodnotiť ekonomickú únosnosť zdrojov biomasy je prvý krok, ktorý by mali zodpovední pracovníci urobiť. Prípadne by si mali zakontrahovať iné zdroje energetickej biomasy, napríklad rýchlorastúce dreviny, láskavec alebo konopu,“ upresnil hovorca. Poľnohospodárstvo pre potreby energetiky je zároveň veľká šanca pre farmárov z oblastí, ktoré nemôžu konkurovať v pestovaní tradičných plodín výrobcom napríklad z nížin. „Zložitejšia situácia je v prípade bioplynových staníc, ktoré produkujú teplo aj elektrinu. Do výpočtov už vstupujú aj výkupné ceny elektriny, ktoré sa na Slovensku zatiaľ určujú len na rok vopred. Je zložité odhadnúť ekonomiku takejto investície na niekoľko rokov. Pri využívaní bioplynu môže byť problémom aj výroba tepla – jeho potreba je v lete nízka. Takže treba hľadať iné spôsoby jeho ekonomického zhodnotenia. Preto je na Slovensku tak málo bioplynových staníc využívajúcich poľnohospodársku biomasu,“ zdôraznil Vojtech Hollan.
V biomase sa teda ukrývajú peniaze. Pre štát v podobe úspory peňazí za ropu či plyn. Obce, firmy a občania usporia za odber plynu, ale aj za vstupnú surovinu, či znížením nákladov na samotnú prevádzku zariadení. V prípade elektrární by to boli aj financie vynaložené na platby za zvýšenú produkciu emisných plynov. Zavedenie obnoviteľných zdrojov energie šetriacich životné prostredie je navyše v súčasnosti podporované aj z eurofondov a Environmentálneho fondu na Slovensku a sú dobrou alternatívou plynu. No a na zahodenie nie je ani vytvorenie nových pracovných miest na vidieku.

Autor článku: Adriana VEREŠPEJOVÁ, Roman GREBÁČ, Bela LISÁKOVÁ
Zdroj: týždenník Farmár, číslo 6/2009