Od Poliaka kúpime, slovenské nechceme!

Autobus mieri rovno do Noweho Targu alebo Jablonky. Na trhovisku vysadí pasažierov a o štyri hodiny ich nakladá s plnými taškami. Ešte sa zastavia v obchode s mäsom. Výhodné kuracie stehná, prsia, každý kupuje, čo mu žalúdok ráči. Autobus je plný slovenských zákazníkov, obchod je na poľskej strane. Všetko je o desať a viac korún za kilogram lacnejšie. Napríklad kuracie trupy kúpite len za smiešne tri koruny za kilogram. Každý kupuje podľa veľkosti domáceho mraziaceho zariadenia. Dôchodkyne (a nielen ony), ktoré chodia na autobusové zájazdy do Poľska organizovane, prinesú mäso aj zamestnaným a zaneprázdneným deťom. Kšeft y fungujú celoročne, ale najintenzívnejšie sa prejavujú pred sviatkami. Svadby, krstiny, rodinné oslavy, to všetko je dôvod na nákup. Vývarovne, organizátori spoločenských akcií, tí všetci siahajú najmä na severe Slovenska po poľskej produkcii.

Poľsko na Slovensku
Po poľské výrobky však už mnohí nechodia za hranice. Načo?! Na severe Slovenska sú realitou pojazdné predajne, kde tzv. ambulantne nakúpite „tiežlacno“. Výnimkou nie sú ani obchody. Predáva sa v nich poľské mäso a mäsové výrobky. V reťazcoch sú poľské produkty nielen na severe krajiny, ale tlačia sa aj na juh. A vôbec nejde len o mäso. Syry, mlieko, maslo, zemiaky, jablká, potravinárske i nepotravinárske produkty. Nad príčinou si netreba dlho lámať hlavu. Cena, cena a ešte raz cena. „Aj my doma nakupujeme poľské. Aj kurence, aj zemiaky. Nenarobíme sa a máme ich lacno,“ hovorí jeden zo zamestnancov hornooravského družstva. A poľskí predajcovia sa z tržieb tešia. „Chodí dosť ľudí. Stále ich je viac,“ hovorí predavačka jedného z poľských stánkov. Predseda Regionálnej poľnohospodárskej a potravinovej komory v Dolnom Kubíne Milan Mišánik tvrdí, že poľské produkty zaplavili nielen Oravu, ale aj celý Žilinský a sčasti aj Banskobystrický kraj.

Dovoz narástol štvornásobne
Podľa databázy Slovstat Štatistického úradu SR bol v roku 1997 celkový dovoz z Poľska (zahŕňa tovary vstupujúce do SR, určené na domácu spotrebu a tiež na spracovanie s následným spätným vývozom) vo výške 10 044 064 slovenských korún, a v roku 2005 až 43 520 283. Výkonný riaditeľ Únie hydinárov Slovenska (UHS) Vladimír Baštek hovorí, že ukazovatele štatistiky dovozu hydiny sú nedostatočné, pretože ide o metodiku Európskej únie. „Dovozy pod päť miliónov nie sú vôbec registrované a hodnota 24 miliónov korún pri dovoze je hranicou pre tzv. prah zjednodušenej evidencie.“ Podľa neho za prvý polrok 2008 doviezli hydinové mäso z Poľska za 22 miliónov korún, to je trikrát viac ako vlani za celý rok. A to špeciálny predaj priamo z dopravných prostriedkov tvorí ešte samostatnú kapitolu. „Je potrebné voči nemu konať nielen zo strany Štátnej veterinárnej a potravinovej správy SR, ale aj Colnej správy a Policajného zboru. Občania si môžu v niektorých prípadoch kupovať z nevedomosti tovary, ktoré môžu poškodzovať ich zdravie, alebo v konečnom dôsledku môžu byť pre nich ekonomicky nevýhodné,“ tvrdí Vladimír Baštek. Aj agronómka z poľnohospodárskeho družstva Trsteník v Trstenej Emília Pániková má na Poliakov svoj názor: „Poliaci majú vyjednané výnimky, môžu predávať mlieko v kanvách. My musíme mať pokladne, oni nedávajú doklady. Pri tridsaťstupňovej horúčave predávajú syr bez chladničky. Majú predajne po Slovensku. Prídu na námestie a predávajú. Kde sú tí veterinári, ktorí chodia stále do nášho družstva?“ Juraj Dušek z Regionálnej veterinárnej a potravinovej správy Dolný Kubín informoval, že oficiálne stanovisko k „poľskému“ problému vydá Štátna veterinárna a potravinová správa. Zároveň potvrdil, že na Orave robia cielené kontroly na dovoz poľského mäsa, ale závery ešte nemajú. „V dohľadnom čase by sme to mali ukončiť,“ dodal.

Kvalita
O kvalite poľských potravín na Slovensku sa vedú viac úvahy, ako dokladujú fakty. Riaditeľ Únie hydinárov nahlas uvažuje, či takéto hydinové mäso je z prevádzok spĺňajúcich kritériá Európskej únie, alebo je to mäso z regionálnych prevádzok, ktoré nemôže ísť do zahraničia. Možno je to mäso ilegálne porážanej hydiny, rozmrazovanej a potom porciovanej, po záručnej lehote... Podľa Vladimíra Bašteka by však v každom prípade mala byť o pripomienkach Slovenska informovaná poľská veterinárna správa, Európska únia, aj samospráva V4. Milan Mišánik nevylúčil, že dochádza aj k predaju „spod ruky“. Úroveň balenia a predaja poľských výrobkov nenasvedčuje tomu, že by spĺňali naše prísne kritériá na predaj tovaru. Možno aj tu je dôvod, prečo si môžu dovoliť podliezť cenu. Kvalitu však ťažko komentovať. „Neboli sme v chovoch, nevieme to posúdiť,“ povedal Milan Mišánik. Netreba byť však odborníkom, aby ste rozoznali poľské kuracie prsia od slovenských: sú bledšie a väčšie. To však môžu spôsobovať viaceré ukazovatele. Vladimír Baštek hovorí, že v Poľsku sa vyrába aj štandardné kvalitné hydinové mäso. Má však inú cenu ako to, ktoré si kupujú Slováci. Niektoré „oravské jazyky“ tvrdia, že Poliaci predajú nekvalitné mäso na Slovensku a potom si kupujú kvalitné pre seba.

Prvovýroba klesá
Šéf hydinárov oznámil, že súčasná situácia je charakterizovaná poklesom domácej produkcie o približne 20 percent. Riaditeľka Poľnohospodárskej a potravinovej komory v Čadci Margita Čimborová informovala, že na Kysuciach zaznamenali znížený odbyt mlieka z regionálnej mliekarne Svrčinovec. Dôvodom bolo zníženie cien pri nákupe mlieka z prvovýroby. Zníženie odbytu spôsobil dovoz mlieka a mliečnych výrobkov z Čiech a Poľska. „Ďalší pokles produkcie sme zaznamenali v chove kurčiat, kde rovnako klesla realizačná cena pre prvovýrobcu, keďže sa dovážajú lacné z Poľska,“ zdôraznila Margita Čimborová. Aj v poľnohospodárskom družstve Trsteník v Trstenej majú svoje skúsenosti. Ešte pred tromi rokmi chovali ošípané. Na družstve ich mali tisíc a predávali obyvateľom malé odstavčatá. Potom prišli Poliaci a podliezli trstenské ceny. Oravci domácemu výrobcovi povedali, že jeho prasiatka sú drahé a kupovali ich v Poľsku. A keď v Trsteníku predaj odstavčiat zrušili, Poliaci vybehli až nad ich ceny. Podľa Milana Mišánika bude v najbližších rokoch stále väčší problém udržať segment hydiny, od bravčoviny už poľnohospodári trvalo ustupujú. Na Orave mnoho firiem, ktoré prevádzkovali bitúnky či výrobne, s takýmito prevádzkami skončili a zameriavajú sa na iné činnosti. Podnikové, družstevné predajne mäsa a mäsových výrobkov sa orientujú na zásobovanie štátnych inštitúcií, školských vývarovní, kde je nevyhnutný fakturačný vzťah a kontrola hygieny. Ak niekto prevádzkoval potraviny s mäsovými výrobkami, tak si nechal len potraviny alebo sa preorientoval na reštauračné, alebo iné služby, prípadne len na ubytovanie. Poliaci totiž radi využívajú naše reštauračné služby, pretože u nich sú nepomerne drahšie.

Rovnaké podmienky?
Ako je možné, že farmári s rovnakou pôdou a rovnakými európskymi podmienkami majú také rozdielne ceny? „Niekedy mám pocit, že iba my sme v únii a Poliaci nie. Tam je dovolené všetko,“ zhodnotila jednoducho oravská poľnohospodárka. „Je tam iný prístup poľského štátu k farmárom. Oni si vyjednali iné podmienky, sú tam iné dane a iné odvodové povinnosti,“ hovorí Milan Mišánik. Vladimír Baštek dopĺňa, že dôležité bolo obdobie vstupu do Európskej únie. „Je našou vecou, ako sme tento proces zvládli. Osobne si myslím, že nie dobre. V Maďarsku si vyjednali tzv. prechodné obdobie s podporou pre hydinársky výrobný sektor. Dovozy lacnej vodnej hydiny z Maďarska zlikvidovali tradičných chovateľov a spracovateľov vodnej hydiny na Slovensku. Finančné podmienky na podporu v takomto období by však musela poskytnúť naša vláda,“ tvrdí riaditeľ únie. „Je potrebné dosiahnuť riadny právny stav v tejto oblasti, ktorý zabezpečujú príslušné inštitúcie. Je dôležité odpolitizovať v niektorých prípadoch určité konania. Nekonanie znamená postupný zánik a smrť,“ uzatvára riaditeľ UHS. Predseda Regionálnej poľnohospodárskej a potravinovej komory v Dolnom Kubíne navrhuje: „Myslím si, že smerovanie našej poľnohospodárskej politiky by sa malo podriadiť okolitým krajinám. Považujem za nevyhnutné vytvoriť ochranné mechanizmy na zabránenie prenikaniu do širokého vnútrozemia nášho štátu a hľadať skôr riešenie na odbyt našej produkcie. Myslím si, že je oveľa bezpečnejši,a ako produkcia od poľských farmárov.“
Slovenské výrobky sú bezpečnejšie a kvalitnejšie, ako dovezené nielen z Poľska, ale aj z ázijských krajín. Čoraz častejšie to počúvame, aj vyslovujeme. Ale akosi na skutky nedochádza. Alebo je slovenský občan stále taký chudobný, že si nemôže dovoliť kvalitnejšie, aj keď drahšie slovenské zemiaky alebo kuracie prsia? Možno je dôvodom len nízke povedomie obyvateľov o výžive. Aj keď v poľskom prípade sa zatiaľ žiadne konkrétne výsledky o nekvalite, či poškodzovaní zdravia nenašli, isté je, že zákazník by mal byť náročnejší. A štát by mu mal byť pri tom nápomocný. Možno aj osvetou, ktorá môže byť prevenciou pred chorobami, a v konečnom dôsledku aj pomocou pre poľnohospodárov. Ak nenájdeme účinnú zbraň, záplava dovozu bude naďalej topiť slovenských farmárov. A možno aj ničiť zdravie.ň

Autor článku: Božena SIMONIDESOVÁ
Zdroj: týždenník Farmár, číslo 24/2008