Lykožrút sa vyrojil – zožerie aj nás?

Päť rokov po ničivej veternej kalamite nemajú oba tatranské národné parky ešte vyhraté. Ani tak skoro mať nebudú. Začal sa totiž rojiť lykožrút a opäť je v dobrej kondícii.

Tohtoročné jarné rojenie je za posledných päť rokov druhé najskoršie. Rekordným bol rok 2007, keď lesníci z Tatranského národného parku zaznamenali prvé rojenie už 11. apríla. Veterná kalamita v roku 2004 a aj v roku 2007 spôsobila v Národnom parku Nízke Tatry (NAPANT) škody obrovského rozsahu, ktoré vtedy vedel len málokto odhadnúť. Kalamita sa nemohla na všetkých miestach spracovať, buď bolo územie chránené, terén neprístupný, alebo sa mal les ponechať na samovývoj. Kalamitné drevo rýchlo napadol podkôrny hmyz. Vďaka miernym zimám a suchým letám sa podkôrnik mohol pokojne množiť. „Príroda využila chyby človeka, premnožila podkôrnika a pripravila mu maximálne vyhovujúce klimatické podmienky. Zabrániť hynutiu smrečinových porastov je vplyvom nastúpených klimatických zmien už v tejto chvíli nemožné,“ hovorí riaditeľka Správy NAPANT-u Elena Gregorová. V tomto národnom parku je kalamitou postihnutých približne 70 percent výmery smrečinových monokultúrnych lesov, podľa odhadov bude rok 2009 prelomový a môže sa stať, že prídeme o 100 percent smrečinových porastov.

Zatiaľ vyhráva podkôrnik
„Už sme zaznamenali aktivity lykožrúta na južnej strane pohoria. Jeho ničivé dôsledky na lesy netreba odhadovať, ale brať ako tvrdú, nepríjemnú realitu. Boj o záchranu smrečinových porastov sa, okrem ojedinelých plôch v studených dolinách, skončil v neprospech smrečín. Začína sa neúprosný zápas človeka o dostatok vody v týchto územiach. Lesy a voda sú spojené nádoby. Toto storočie bude o vode,“ pokračuje Elena Gregorová. V minulom roku použili v boji proti podkôrnikovi v rámci NAPANT-u aj lokálne chemické postreky. Lesníci zo štátnych lesov skúšali na lykožrúta špeciálnu entomopatogénnu hubu (Beauveria bassiana), ktorú v prípravku BoVeril minulý rok vyskúšali v rámci Lesov Slovenskej republiky, š. p., Odštepný závod Námestovo ako biologickú pascu pre pôdkornika (písali sme o nej aj v našom týždenníku). „V tomto roku ju plánujeme vyskúšať v boji s podkôrnikmi v štyroch odštepných závodoch,“ povedal vedúci odboru komunikácie štátneho podniku Lesy SR Jozef Marko. Problém je však v tom, že kalamita má obrovské rozmery, je už rozšírená na príliš veľkej ploche, a tak zatiaľ na podkôrnika všetky zbrane nestačia, darí sa mu stále dobre. Oveľa lepšie na tom nie je ani Tatranský národný park (TANAP). Po veternej smršti tu vzniklo 4 570 hektárov holín. Počas rokov 2005 až 2008 sa podarilo obnoviť 1 513 hektárov poškodeného územia. Obnovovať sa budú aj územia napadnuté lykožrútom, je to však náročnejšie, pretože ide o plochy menej prístupné, strmšie a prirodzená obnova lesa je na nich minimálna. Tieto odkryté plochy nezachytávajú vlhkosť, presúšajú sa, mení sa na nich ekosystém. Lesníci z TANAP-u jednohlasne tvrdia, že pôdkôrniková kalamita spôsobená veternou kalamitou je najrozsiahlejšia v histórii TANAP-u. „Plocha ponechaná na samovývoj bola približne sedemstohektárová. Na nej zostalo bez zásahu okolo 160-tisíc metrov kubických kalamitného dreva. Toto množstvo nedovolila štátna správa ochrany prírody v území TANAP-u v správe Štátnych lesov TANAP-u po veternej kalamite z novembra 2004 spracovať. Je to v histórii slovenského lesníctva prvýkrát, keď bola taká veľká plocha ponechaná bez zásahu,“ upozornil riaditeľ Štátnych lesov TANAP-u Peter Líška.

Nevítané veľkonočné lykožrúty
Feromónové lapače v Dolnom Smokovci zachytili na Veľkonočný pondelok prvé jedince lykožrúta smrekového. Jarné rojenie podkôrnika v TANAP-e sa neplánovane začalo skôr. „Suma teplôt po sebe nasledujúcich dní od 2. do 13. apríla dosiahla v nadmorskej výške 850 metrov potrebnú teplotu na jeho vyrojenie. Vo vyšších polohách môžeme prvé rojenie očakávať približne o mesiac neskôr,“ hovorí Ján Ferenčík z Výskumnej stanice Štátnych lesov TANAP-u. Neznamená to však, že sa v týchto polohách neocitne lykožrút oveľa skôr. Podľa vedúceho Výskumnej stanice Štátnych lesov TANAP-u je práve jar obdobím, keď sú v Tatrách časté teplotné inverzie sprevádzané južným a juhovýchodným prúdením vzduchu, ktoré vynáša škodcu smrekov do vyšších polôh. „Dôkazom toho je severovýchodný svah Slavkovského štítu nad kalamitnou plochou ponechanou bez zásahu,“ vysvetlil.
Okrem rekordne vysokých denných teplôt zaznamenali tatranskí lesníci aj mimoriadny pokles vlhkosti vzduchu. „Za posledných sedemnásť dní sme zaznamenali veľa dní, keď vlhkosť vzduchu klesla pod tridsať percent. Pritom bežná vlhkosť vzduchu sa v tomto období zvyčajne pohybuje medzi šesťdesiatimi až sedemdesiatimi percentami,“ dodáva Peter Fleischer.

Kalamita pokračuje, dokedy?
Lykožrúty sa teda opäť vyrojili príliš rýchlo. Napríklad v roku 2007 bolo do vo feromónových lapačoch odchytených takmer 250 miliónov lykožrútov a poškodených viac ako 360-tisíc dovtedy zdravých stromov. Ak bude vývoj počasia pokračovať, lykožrút sa bude pokojne množiť a nielen v TANAP-e. Navyše, v neprospech tatranského smrekového lesa hovorí i test vitality lykožrútov v štádiu dospelcov, to znamená úplne vyvinutých chrobákov pripravených na rozmnožovanie. „Z výsledkov testu je zrejmé, že vitalita dospelých lykožrútov je veľmi vysoká. Pri triedení na živé a mŕtve lykožrúty dosahovala úroveň živých až 97 percent. Pri analýzach bola síce zistená úmrtnosť štádií kukiel lykožrúta, príčinou bol jeden z predátorov lykožrúta lumčík a entomopatogénne huby, ale na zníženie populácie lykožrúta to, žiaľ, nemá žiadny výrazný vplyv,“ vysvetľuje Ján Ferenčík.
Mnohí odborníci i lesníci sú presvedčení, že v boji s podkôrnikom treba začať účinnejšie konať. Jediným možným a účinným riešením je podľa nich likvidácia napadnutých stromov v duchu stáročných skúseností slovenského lesníctva. Problémom sú však mnohé územia, ktoré sú napriek kalamite naďalej chránené, ale aj oblasti lesa, do ktorých sa technika nedostane. Nemusí to vôbec dlho trvať a namiesto smrekových porastov nám zostanú holé skaly, ktoré nebudú zadržiavať vodu a budeme mať ďalší problém. S pitnou vodou a nielen v oblastiach, kde „zúri“ kalamita. A ak by aj príroda bola milosrdná a pri obnove lesa by sa nové sadenice stromov ujali, do takej majestátnosti smrekov, na akú sme boli zvyknutí, budú rásť aj dvesto rokov.

Autor článku: Bela LISÁKOVÁ
Zdroj: týždenník Farmár, číslo 17/2009