Ľ. JAHNÁTEK: Hovoriť v agrorezorte v roku 2012 o úspechu je dosť ťažké

Hovoriť o nejakom úspechu v agrorezorte v roku 2012 je podľa slov jeho šéfa Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka (MPRV) SR Ľubomíra Jahnátka (nominant Smer-SD) "dosť ťažké" vzhľadom na to, že poľnohospodársky sektor a potravinárstvo v SR je v podstate na kolenách.

"Už samotná bilancia zo Štatistického úradu SR hovoriaca o 46-% podiele slovenských potravín na pultoch v našich obchodoch je hrozivá. To hovorí samo za seba, aké problémy tento rezort má. Nerád by som teda hovoril o úspechu, radšej by som skôr hovoril o aktivitách, ktoré treba urobiť na to, aby sa táto situácia otočila, aby sme zvýšili podiel domácich potravín a zrevitalizovali slovenskú poľnohospodársku prvovýrobu. K týmto cieľom smerovali aj naše kroky," uviedol v rozhovore pre TASR pri bilancovaní roka 2012 Jahnátek.

"V tomto roku nás v rámci agrorezortu stretli tri základné problémy, či výzvy. Prvou výzvou, ktorá ma čakala po príchode do úradu, bola negociácia pozícií Slovenska pri príprave Spoločnej poľnohospodárskej politiky (CAP) EÚ na programovacie obdobie do roku 2020, tak ako som ju zdedil po svojom predchodcovi v úrade (Zsoltovi Simonovi – pozn. TASR) 4. apríla 2012. Pozícia bola veľmi zle nastavená. Myslím si, že by pri nej minimálne 60 % slovenských poľnohospodárskych družstiev skolabovalo. Naštastie pracujeme veľmi aktívne – nevynechávame žiadne formálne, ani neformálne stretnutia, absolvujeme rôzne bilaterálne, či multilaterálne stretnutia mimo rámca Európskej komisie. Snažili sme sa nejakým spôsobom poopraviť nastavenú CAP tak, aby sa v nej "našli" vo výhodnej polohe aj naši poľnohospodári, nielen farmári z EÚ-15," priblížil.

Druhá výzva, minimálne tak dôležitá ako prvá, bola otázka nastavenia nejakých cieľov pre slovenské poľnohospodárstvo a potravinárstvo. "Od začiatku sme preto začali pracovať na novej strednodobej koncepcii agrosektora SR, ktorá by mala aspoň stanoviť, kde chceme vidieť slovenskú poľnohospodársku prvovýrobu a potravinársku výrobu v roku 2020 a aký podiel domácich potravín by sa mal na pultoch v SR ukázať na konci tohto snaženia," poznamenal.

Treťou výzvou boli podľa neho katastrofálne podmienky v rastlinnej a živočíšnej výrobe v roku 2012 v dôsledku sucha. "Stav bol spočiatku hrozivý. Ukázalo sa, že niekoľko stoviek družstiev dosiahlo úrodu v obilninách nižšiu o viac ako 30 % voči bežnému priemeru. Bolo zároveň veľké množstvo poľnohospodárskych družstiev, ktoré mali len 50-% úrodu voči priemeru v predošlých rokoch. Bolo teda potrebné rýchlo hľadať nejaké riešenia. Aj vláda SR preto prijala 7 opatrení, ktorými sa snažila zlepšiť pozíciu poľnohospodárov pre 2. polrok 2012 a pomôcť im pri zakladaní úrod pre rok 2013," zdôraznil.

Informoval zároveň, že slovenský agrosektor má obrovské problémy v živočíšnej výrobe. "Výkupné ceny mlieka v SR poklesli v priebehu môjho pôsobenia v úrade až na neuveriteľných 28 eurocentov za liter, pritom jeho výrobná cena je okolo 42 eurocentov, čiže poľnohospodári zaznamenávajú hlbokú stratu," podčiarkol.

K tomuto nedobrému stavu sa podľa Jahnátka navyše pridal ďalší negatívny faktor, že Slovensko a aj ďalšie európske štáty museli v roku 2012 uplatniť tzv. systém modulácie. Ten znamenal pre veľké poľnohospodárske podniky - veľkých chovateľov - krátené doplatky z európskych peňazí na hovädzí dobytok. "Veľa družstiev kvôli modulácii nedostalo na podporu veľkých dobytčích jednotiek (VDJ) vôbec žiadnu podporu. Preto 22. augusta tohto roku musela vláda rozhodnúť, že pomôžeme družstvám cez Plemenárske služby a cez Ústredný kontrolný a skúšobný ústav poľnohospodársky. Snažili sme sa farmárom aspoň touto formou dať časť prostriedkov, ktoré stratili na VDJ, aby sme zmiernili dopad krátených podpôr znížených moduláciou," dodal.