Investícia do ľudí sa oplatí vždy

Len kúsok, tak tridsať kilometrov od hlavného mesta, je Blatné. A v ňom jeden z najúspešnejších poľnohospodárskych podnikov na Slovensku. Kedysi pod PD Blatné spadali aj družstvá v okolí. Bolo to časté miesto návštev štátnych i odborných. Dnes zamestnáva 38 ľudí a už piaty rok sa venuje iba rastlinnej výrobe. No tá dá poriadne zabrať…

Zdanlivý pokoj
Na hospodárskom dvore vládne pokoj. Stroje, mechanizmy stoja v peknom rade ako vojaci. No ten pokoj je iba zdanlivý. Agronóm Pavol Konečný sa zastavil pri našom sprievodcovi, predsedovi družstva Jozefovi Kubicovi a kolotoč, ktorý je bežný v živote tohto poľnohospodárskeho družstva, nabral na obrátkach. Doviezť, odviezť, opraviť, kúpiť… Vedúci technických služieb a zároveň podpredseda družstva Ján Polakovič hovorí, že vlani investovali do opravy bubnovej sušiarne. No aj tak je zelenej hmoty málo. „Chceme našu sušičku využiť aj na výrobu palivových peliet,“ vysvetľuje Ján Polakovič. Prešli sme sa s ním po stredisku, obzerali si nové skladové priestory prichystané pre produkty rastlinnej výroby. Skladovanie olejov vyriešili kúpou mobilného ekologického skladu. Efektívnosť výroby podporuje nový navádzací systém GPS, ktorý umožňuje racionálne využívať najmä väčšie a výkonnejšie stroje. Využiteľnosť mechanizmov pri práci sa zvýšila o vyše 20 percent. Podľa predsedu družstva Jozefa Kubicu v Blatnom všetku snahu investujú do rastlinnej výroby, ktorá ich uživí a prináša aj radosť a zisk. „Ľuďom sa snažíme postupne zvyšovať platy, priemerná mzda dosahuje dnes vyše 19-tisíc korún. Oceňujeme najmä výrobný úsek, kde sa pracuje aj počas sviatkov, sobôt a nedieľ,“ tvrdí.

Z fondov EÚ
Družstvo na nákup poľnohospodárskej techniky využíva aj peniaze z európskych z fondov. Vlani podalo žiadosť o nenávratný finančný príspevok z Programu rozvoja vidieka SR na roky 2007–2013. Za tieto prostriedky chce vybudovať nové priestory na skladovanie obilnín, granúl, ale aj novú mostovú váhu. V súvislosti s prácou v družstve predseda Jozef Kubica vraví, že je problém získať mladých ľudí do poľnohospodárstva. Práve oni totiž prácu na poli či v poľnohospodárskom družstve vnímajú akosi zle. Najmä v okolí Bratislavy, kde je viac pracovných príležitostí, sa mladí ľudia obzerajú po zárobkoch vo veľkých firmách. Do poľnohospodárstva prídu, až keď nemajú nič iné na výber… Preto sa v družstve snažia stimulovať ľudí, oceňovať ich prácu. Napokon, potrebujú odborníkov do mechanizácie. Majú drahé stroje, ich obsluha si vyžaduje zdatných a kvalifikovaných ľudí. Tých však veľmi ťažko nájsť.

Výsledky sú dobré
Nové a sťažené podmienky v poľnohospodárstve zrejme prinútili aj družstevníkov v Blatnom premyslieť si, na čo sa zamerať, najmä, čo si uchovať, ako rešpektovať aj fakt, že hospodária vo veľmi suchej arídnej oblasti, kde sú zrážky hlboko pod celoslovenským priemerom. V družstve majú obmedzený zdroj vody, čerpajú ju z miestnej vodnej nádrže, ktorú zásobuje potok. Preto v Blatnom investície smerujú aj do nákupu zavlažovacej techniky. A to bez váhania, veď sa im to jednoducho rentuje. „Už viac rokov sa špecializujeme na pestovanie osivovej kukurice, tejto plodine venujeme skutočne veľkú pozornosť,“ hovorí Jozef Kubica. Kúpili aj sejačku na presný výsev a plečku s aplikátorom hnojenia. Pomocou závlahovej techniky vytvárajú potrebnú mikroklímu, ktorá podporuje dobré opelenie porastu. Pestovanie kukurice na osivo rozšírili na 50 hektárov. Pred dvoma rokmi dosiahli výborné úrody osivovej kukurice, v tomto roku sa im zrejme bude dariť tiež. Inak rok 2008 bol pre nich akýmsi zadosťučinením. Jačmeň a pšenica sypala po 6 tonách na hektár, repka po 3,4 tony. V uplynulých dvoch rokoch to bolo priemerne 4,3 tony ozimná pšenica a 4,8 tony jarný jačmeň, repka olejná 3,6 tony a slnečnica len 2,7 tony. Kukurica na zrno? Nuž aj tá sa ukazuje v tomto roku dobrá, zatiaľ ju nezberajú, ale tohtoročné výdatné dažde pomohli poliam a úrode. Sú dlhoročnými pestovateľmi cukrovej repy a kvalitnú cukrovú repu dodávajú do cukrovaru v Seredi. Hoci osevnú plochu mierne znížili, pestujú ju na vyše 130 hektároch. Dosahujú dobrú priemernú úrodu, ktorá sa v niektorých rokoch pohybuje až nad 60 ton z hektára a cukornatosť sa pohybuje na úrovni 15 percent. Takéto výsledky očakávajú aj v tomto roku.

Nielen práca živí človeka
Rozprávali sme sa nielen o práci, ale aj o tom, že po dlhom čase si v družstve organizujú rehabilitačný zájazd pre zamestnancov. Nezabúdajú ani na dôchodcov, ktorých je okolo 150, pozývajú ich na posedenia, aby si uctili ich prácu. Majú na to predsa svoj sociálny fond. Vlani z neho investovali 800-tisíc korún napríklad na regeneráciu pracovnej sily, príspevok na dovolenky a detské rekreácie pre deti zamestnancov, či poskytli návratné finančné výpomoci. Každoročne družstvo vynakladá nemalé finančné prostriedky na bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci zamestnancov. Zabezpečuje im pracovné a ochranné pomôcky, pravidelne organizuje školenia – vodičov, vedúcich a riadiacich pracovníkov, kombajnistov, ale aj vrátnikov a strážnikov… Družstvo sa neuťahuje do vlastnej ulity. spolupracuje a spolunažíva aj s obcou. Finančne podporuje základnú školu, materskú školu, klub dôchodcov, miestny futbalový klub Družstevník Blatné, Dychovú hudbu Šarfianka či Červený kríž. V rámci ochrany životného prostredia sa v spolupráci s miestnym poľovníckym združením stará o výsadbu stromčekov a inej zelene pri poľných cestách. Za výsledkami, ktoré zaraďujú Blatné medzi najlepšie poľnohospodárske podniky na Slovensku, je mravčia práca dobrého kolektívu. Každý tu má svoje miesto, svoju zodpovednosť. Preto je pokoj v Blatnom iba zdanlivý.

Autor článku: Eva PICHLEROVÁ
Zdroj: týždenník Farmár, číslo 22/2008