Hlavybôľ z novely o pesticídoch

Prípravky na ochranu rastlín pomáhajú roľníkom regulovať tlak škodcov, chorôb alebo burín. Významne sa podieľajú na eliminácii negatívnych vplyvov pestovateľského ročníka. Použitím pesticídov dosahujú pestovatelia neporovnateľne vyššie úrody ako bez nich. V inštitúciách EÚ sa v súčasnosti vedie diskusia o zmenách v legislatíve, ktorá uvádza na trh prípravky na ochranu rastlín (pesticídy). Pred dvoma rokmi prijala Európska komisia návrh, ktorého cieľom je znížiť účinky pesticídov na ľudský organizmus a životné prostredie. Toto uznesenie bude prínosom, najmä čo sa týka zníženia nebezpečenstva kontaminácie pôdy, vody či vzduchu. Očakáva sa aj menšie zaťaženie potravinového reťazca a následné zvýšenie kvality a bezpečnosti potravín. Prijatím novely dôjde k obmedzeniu kumulácie účinných látok v životnom prostredí a potravinovom reťazci. Možno vám práve prišlo na um, že konečne budeme môcť konzumovať plnohodnotné, neprechemizované potraviny. Nezabúdajme však na ostatné okolnosti s poľnohospodárstvom súvisiace.

Spojené nádoby
Dosahovanie uspokojivých výsledkov v poľnohospodárstve je prepojené s potravinárskym priemyslom. Poľnohospodárstvo a potravinárstvo sú spojité nádoby. V európskom systéme sa podieľajú 4 % na HDP a zamestnanie tu našlo viac ako 18 miliónov ľudí, čo sa rovná 8,4 % z celkovej zamestnanosti. Okrem toho, poľnohospodárskopotravinárske odvetvie je úzko spojené s ostatnými odvetviami, akými sú veľkoobchod, maloobchod, služby, finančné činnosti, doprava a iné.
„Pripravované obmedzenie používania pesticídov a vylúčenie približne 50 % účinných látok vytvára nebezpečenstvo vzniku kalamít pri premnožení škodlivých činiteľov, akými sú hmyz alebo choroby, s následným znížením produkcie,“ skepticky sa pozerá na danú situáciu Ing. Jaroslav Humpál z Výzkumného ústavu zemědělské ekonomiky v Prahe. Pokles poľnohospodársko-potravinárskej výroby bude mať negatívny dosah na celý napojený reťazec ostatných odvetví, výsledkom čoho bude rast nezamestnanosti v týchto odvetviach. Štúdie a analýzy, zaoberajúce sa problematikou novely nariadenia hovoria jasnými číslami o tom, že ak by sa uviedlo do praxe v plnom rozsahu, dôjde k rapídnemu poklesu produkcie poľnohospodárskych komodít. Produkcia pšenice by klesla o 29 %, obilniny o 20 %, zemiaky o 33 % a produkcia hrozna by sa znížila o 10 %. „Prijatie tejto novely v plnom rozsahu je v dnešnej situácii nemysliteľné. Biela kniha o bezpečnosti potravín, ktorej dôsledkom je aj táto novela, sa tvorila v čase, keď sme mali množstvo masla, mlieka, nadbytok potravín, obilie nebolo kde skladovať. Situácia sa však pred rokom, dvoma radikálne zmenila. Čoho bol v minulosti prebytok, dnes je nedostatok,“ hovorí Ing. Pavel Filkorn, riaditeľ Ústredného kontrolného a skúšobného ústavu pôdohospodárstva.

Diskusia o novele
Podľa predsedu zeleninárskej únie Petra Horvátha, Slovensko určite nepatrí ku krajinám, kde sa používajú pesticídy v nadmernom množstve. Europoslanec Peter Baco verí, že diskusia o novele smernice EHS č. 91/414, ktorá bude v máji tohto roku na zasadnutí Rady ministrov ES pre poľnohospodárstvo a rybolov, vyrieši danú situáciu. „Som presvedčený, že zdravý rozum zvíťazí. Látky, ktoré sú škodlivé, musia byť striktne zakázané. Naopak to, čo nemá negatívny vplyv na ľudské zdravie, neohrozuje životné prostredie, biodiverzitu a v praxi je osvedčené, by bolo nelogické zakazovať.“
Poľnohospodárske technológie, ako sú prípravky na ochranu rastlín, hrajú dôležitú úlohu pri udržiavaní produktivity, ziskovosti a konkurencieschopnosti európskeho poľnohospodárskopotravinárskeho odvetvia, vrátane všetkých naň napojených spoločenských prínosov. Zmeny v legislatívnom rámci upravujúcom otázky prípravkov na ochranu rastlín budú mať dôsledky nielen pre európske agrochemické odvetvie, ale budú mať dopad ne celý európsky potravinársko-poľnohospodársky systém.

Autor: Kristýna ŠMEHÝLOVÁ
Zdroj: týždenník Farmár, č. 3/2008