Hektárové úrody na Slovensku sú aj o 60 % nižšie ako v EÚ

Uviedlo to Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka (MPRV) SR v Akčnom pláne rozvoja pôdohospodárstva SR na roky 2014 až 2020, ktorým by na svojom výjazdovom rokovaní v stredu (22.1.) v Šenkviciach mala zaoberať vláda.

"Porovnanie intenzity chovov hospodárskych zvierat na Slovensku voči ostatným členským krajinám EÚ taktiež ukazuje značne nízku, ak nie najnižšiu, intenzitu chovu hovädzieho dobytka, oviec a kôz. Jednou z najnižších v regióne je aj úroveň dojnosti kráv. Nižšia priemerná úroveň je jedine v Poľsku, ktoré však má spolu s ČR jednu z najvyšších dynamík rastu dojnosti," priblížil ďalej agrorezort. Podobne ako v rastlinnej výrobe je aj táto intenzita podľa MPRV zásadnou odpoveďou na nízku ekonomickú efektívnosť živočíšnej výroby na Slovensku.

Rastlinná produkcia podľa materiálu dosahuje na Slovensku lepšie výsledky ako živočíšna produkcia. "V rastlinnej produkcii Slovensko zaznamenáva mierny rast, kým živočíšna výroba sa znižuje. Klesá objem produkcie mlieka, zatiaľ čo v okolitých krajinách jej objem rastie. Objem produkcie hovädzieho mäsa klesol od roku 2002 až o jednu tretinu a v rámci EÚ tento pokles patrí medzi najväčšie," konštatuje sa vo vládnom materiáli s tým, že ešte horšia situácia je vo výrobe bravčového mäsa s poklesom až o 83 %.

Výsledkom nekoncepčného postoja k ďalšiemu rozvoju pôdohospodárstva je podľa MPRV prepad celkovej zamestnanosti, a to o približne 80 % v porovnaní so začiatkom transformačného procesu slovenskej ekonomiky. "Kým v roku 1994 pracovalo v agrárnom sektore 10,2 % zo všetkých zamestnaných, v roku 1998 to bolo už len 4,6 %. V súčasnosti pracuje v agrárnom sektore 2,2 % všetkých zamestnaných, čo je úroveň v priemere o 1 % nižšia v porovnaní s krajinami EÚ-15," vyčíslil agrorezort.

Príčiny možno podľa vládneho materiálu hľadať predovšetkým vo vysokej koncentrácii poľnohospodárskej výroby, ktorá zaznamenala najmä v prvých rokoch transformácie ekonomiky výrazný prepad produktivity, ďalej v nízkom podiele vlastníctva pôdy v pomere k sume aktív poľnohospodárskych subjektov, nízkej prepojenosti poľnohospodárskej prvovýroby so spracovateľským priemyslom, ako aj v nízkej možnosti čerpať eurofondy zo strany štátnych lesníckych podnikov.