Čas prípavy pôdy pre oziminy

Poľnohospodárska sezóna je v plnom prúde. Niekde sa úroda ešte ani nezačala zberať, inde už myslia na prípravu pôdy na výsev pšenice ozimnej. Za základnú požiadavku správneho obrábania pôdy pod pšenicu ozimnú sa považuje dobre uľahnutá pôda. Spôsob prípravy pôdy závisí od predplodiny. Podľa Richarda Pospíšila zo Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre, celý systém obrábania pôdy musíme zosúladiť tak, aby pšenica včas a kompletne vzišla, zakorenila, intenzívne odnožila a prezimovala. Ak nám poveternostné podmienky dovolia, pracovné operácie organizujeme tak, aby medzi orbou a sejbou bolo také časové obdobie, ktoré je potrebné na uľahnutie pôdy. Toto obdobie trvá v závislosti od vlastností pôdy, predplodiny a intenzity zrážok, zvyčajne 4 až 6 týždňov. V oblastiach, kde prevláda vlhkejšie počasie, môžeme časový interval skrátiť na 2 až 4 týždne. Richard Pospíšil ďalej uvádza, že spôsob prípravy pôdy závisí od predplodiny, stupňa zaburinenia a stavu pôdy v období orby. Po viacročných krmovinách na ornej pôde, ktoré už nie sú pri súčasnej štruktúre rastlinnej výroby najrozšírenejšou predplodinou ozimnej pšenice, orieme po lucerne po druhej kosbe a po ďateline lúčnej a ďatelinotrávach po prvej kosbe do hĺbky 180–220 mm. Orať by sme mali aspoň 5 až 6 týždňov pred sejbou pri použití pluhu s predplúžkom. Počas obdobia medzi orbou a sejbou sa vytvoria vhodné vlhkostné podmienky, podporí sa činnosť mikroorganizmov, upraví sa pomer uhlíka a dusíka a dôjde k rozkladu inhibičných látok, ktoré sa uvoľňujú rozkladom pozberových zvyškov. Po zrninách (strukoviny, obilniny, olejniny) Richard Pospíšil odporúča uplatňovať klasický spôsob spracovania pôdy a zvláštnu pozornosť venovať podmietke.

Podmietka
Po zbere plodín, ktoré zanechávajú strnisko, treba urobiť plytkú orbu – podmietku. Medzi strniskové plodiny radíme obilniny, ostatné zrnoviny, ale aj repku olejnú. Pri podmietke sa pôda plytko spracuje, pričom sa vytvárajú priaznivé podmienky pre klíčenie semien burín a zvyškov semien zberaných plodín, ktoré sa touto operáciou zapravia do pôdy a zničia. Podmietka však plní aj iné funkcie, predovšetkým šetrí pôdnu vlahu prerušením kapilárneho vzostupu vody. Z hľadiska šetrenia vlahy, ale aj ostatných aspektov, podmietku vykonávame čo najskôr po zbere predplodiny. Uvedené šetrenie pôdnou vlahou má význam predovšetkým v suchom letnom období, kde sa každý deň odparí z nepodmietnutého pozemku cca 30 m3 vody z jedného hektára. Ak pri podmietke zapracovávame slamu do pôdy, mala by byť zaoraná rovnomerne tak, že na povrchu pôdy nezostane viac ako 20 % slamy.

Osivové lôžko
Príprava sivového lôžka je dôležitá pracovná operácia. Ak vhodne nepripravíme osivové lôžko, doplatíme na to pri zbere úrody. Vo všeobecnosti platí zásada, že lôžko pre osivo musí byť pevné, prirodzene uľahnuté, o 10 až 20 mm hlbšie, než je hĺbka sejby. Optimálna hĺbka sejby pšenice ozimnej je zvyčajne 40–60 mm v závislosti od pestovateľskej lokality. Plytká sejba je nebezpečná na ľahkých pôdach, kde môže dôjsť k nedostatočnému kontaktu zrna s pôdnou vlhkosťou, čím klesne vzchádzavosť porastov, ako aj plytké založenie odnožovacieho uzla prináša so sebou riziko vymrznutia s následným znížením produkcie. Ďalším dôležitým parametrom je pôda nad osivovým lôžkom. Táto by mala byť rovnomerne kyprá.

Autor článku: Kristýna ŠMEHÝLOVÁ
Zdroj: týždenník Farmár, číslo 15/2008