BIOFARMA sa nezrodí zo dňa na deň

Viacerí poľnohospodári uvažujú o vstupe do systému ekologického poľnohospodárstva. Niekto preto, že podpora je vyššia, iní kvôli ochrane pôdy pred chemickými prostriedkami a ďalší chcú jednoducho dorábať bioprodukty. Na založenie biofarmy sa však treba dôkladne pripraviť. To sú slová vedúceho poľnohospodárskej výroby na biofarme v obci Podkylava Jozefa Lančariča. Na myjavských kopaniciach, pasienkoch rozdelených na približne 50-hektárové parcely, sa hovädziemu dobytku americký Charolais bezrohý a koníkom darí dobre. Paša, seno aj senáž, zaradené do ekologického poľnohospodárstva nielen v Podkylave, ale aj v stopercentnej dcérskej spoločnosti v Novej Bošáci, zvieratám mimoriadne chutí. A napokon, teľacie biomäso ako konečný produkt priam hladká chuťové poháriky. Ibaže, to všetko sa nezrodilo zo dňa na deň, ani z mesiaca na mesiac.

Pôda sa čistí dva roky
Aby sa mohol dobytok pásť v prirodzených podmienkach, na pasienkoch bez akéhokoľvek použitia priemyselných hnojív či chemických prostriedkov, alebo umelého prikrmovania, prešli mesiace. Aj keď tamojšia biofarma získala certifikát, potvrdzujúci zaradenie do ekologického poľnohospodárstva v roku 2004, prípravy sa začali omnoho skôr.„Najskôr musela poľnohospodárska pôda, ktorú užívame, prejsť konverziou,“ vysvetľuje Jozef Lančarič. „Inak povedané – musela sa očistiť. Keď sme sa v roku 2002 rozhodli vstúpiť do ekologického systému hospodárenia a podali žiadosť na Ústredný kontrolný a skúšobný ústav poľnohospodársky v Bratislave, najskôr sa robili rozbory pôdy všetkých parciel, či je schopná očistiť sa do dvoch rokov od ťažkých kovov a iných látok, ktoré sú v ekologickom poľnohospodárstve nežiaduce. To bol prvý krok.“ A mimoriadne dôležitý, pretože pre chov zvierat v ekologickom systéme treba najprv pripraviť biokrmivá. Tie môžu pestovať, a aj to iba pod neustálou kontrolou inšpektorov certifikovanej organizácie pre ekologické poľnohospodárstvo, iba tí poľnohospodári, ktorí získajú certifikát. Tým sa však nič neskončilo, iba začalo.

Bez certifikátu to nejde
A to už mali ľudia na farme za sebou dva roky konverzie poľnohospodárskej pôdy. „Inšpektori certifikovanej organizácie, jedinou na Slovensku je NATURALIS SK, však na základe výsledkov rozborov pôdy môžu rozhodnúť, že niektoré parcely potrebujú nie dva roky, ale dlhší čas na prechod od konvenčného k ekologickému poľnohospodárstvu. Ba stáva sa, že inšpektori niektoré parcely ani neuznajú, kvôli prílišnému znečisteniu,“ tvrdí Jozef Lančarič.
Keďže produktom biofarmy nie je len biomäso, ale aj kvalitný plemenný materiál, boli sme zvedaví, akou konverziou, alebo akým procesom musia prejsť zvieratá. „Najlepšie je kupovať ich z ekologického chovu, alebo začať ich kŕmiť senom a senážou, prípadne ich pásť na lúkach, ktoré sú už zaradené do ekologického systému,“ podelil sa s nami o svoje skúsenosti Jozef Lančarič. Ideálne je, ak farmár môže používať svoje, už certifikované biokrmivá. Môže sa však ekologickým farmárom stať aj ten, kto chová iba zvieratá a neobrába poľnohospodársku pôdu? Jozef Lančarič to neodporúča. Najvhodnejšie je začať prípravu na vstup do ekologického systému poľnohospodárstva od rastlinnej výroby. Inak by farmár musel kupovať biokrmivá a to by už bolo finančne veľmi náročné. Lenže aj zvieratá musia byť pod drobnohľadom inšpektorov certifikovanej organizácie. Ak kvôli chorobe či iným problémom treba zvieratám podávať antibiotiká, musí ich farmár od ekologického stáda oddeliť. „Zvieratá potom aj pol roka po skončení prijímania antibiotík prechádzajú konverziou,“ konštatuje Jozef Lančarič. Dodržiavanie prísnych pravidiel na farme, pripúšťanie iba po odporúčaní inšpektorov a ich rozhodnutie o tom, ktoré zvieratá môžu mať ekologických potomkov, je každodennou samozrejmosťou. Pravda, farmár sa môže rozhodnúť, či navrhne zaradiť iba časť podniku, alebo celý podnik do ekologického poľnohospodárstva. Podľa Jozefa Lančariča je však výhodnejšie vstúpiť do tohto systému s celým podnikom. „Vedľa seba môže existovať konvenčná aj ekologická poľnohospodárska produkcia. Výhodnejšie však je, ak je do systému zaradený celý podnik. Lebo, ak by fungovala súbežne aj konvenčná aj ekologická výroba, v každej z nich treba viesť samostatné účtovníctvo. Okrem toho by muselo byť oddelene uskladnené všetko, čo používate v ekologickom a čo v konvenčnom hospodárení. Farmár by napríklad musel oddelene uskladňovať krmivá, povedzme aj pšenicu... Ľahko by mohlo dôjsť k premiešaniu.“

Rodová plemenitba je neprípustná
Sledovali sme pasúci sa dobytok aj koníky. Pohľad na zvieratá upokojoval. „Dobytok pasieme v stádach po tridsať kusov. V takom stáde sú zvieratá v pohode. Ak je v stáde plemenný býk, je veliteľom. Ak nie, tak najsilnejšia krava si vydobyje miesto vedúcej stáda. Riadi tak celý systém chovu. Od jari do neskorej jesene sú zvieratá na pasienkoch v takýchto stádach. V ekologickom systéme je neprípustné väzné ustajnenie. A pasienky dokážu zvieratá krásne vyčistiť. Americký Charolais dokáže zlikvidovať samonálety, dokonca spasie aj čiernu trnku. Kultivuje krajinu Myjavskej pahorkatiny,“ vysvetľuje Jozef Lančarič. Jedno zviera spasie ročne približne hektár. Osemmesačné býčky však oddeľujú od stáda, aby nedošlo k rodovej plemenitbe. Na farme robia prirodzenú plemenitbu tak, aby pred Vianocami mali 350-kilogramové býčky. Snažia sa o to, aby sa teliatka rodili od novembra do marca. „Venujeme sa teda riadenej reprodukcii, ale prirodzeným spôsobom.“ V čase našej návštevy bol na farme detský letný tábor. Jazda na koni, starostlivosť o koníky... Taká bola náplň prázdninových dní detí. Na farme chovajú viac plemien koní. „Slovenského muránskeho Norika, vlani sme doviezli základné stádo ôsmich ardenských kobýl a jedného plemenného žrebca z Belgicka.“

Biomäso na tanieri
Vráťme sa však k samotnej ekologickej produkcii. Finále predstavuje ponuka teľacieho biomäsa a mäsa z mladého hovädzieho dobytka v tamojšom agropenzióne. Mäsový typ dobytka Charolais je vhodný na steaky, no chutí aj v inej úprave... Zvieratá porážajú na bitúnku Svaman v Myjave, ktorý získal pred dvoma mesiacmi certifikát na ekologické porážanie mäsa. Aby bol celý ekologický cyklus uzavretý, uvažujú ešte o certifikovaní jedál.

Autor článku: Soňa LUDVIGHOVÁ
Zdroj: týždenník Farmár, číslo 17/2008