Akú kukuricu silážovať?

Výroba vlastných krmovín zlepšuje ekonomiku každého poľnohospodárskeho podniku, ktorý má k dispozícii aj dostatok ornej pôdy.

Najmä v súčasnosti, keď sú ceny rastlinných komodít veľmi nestabilné, je výroba vlastného krmiva veľmi efektívnym riešením poľnohospodárskej výroby. Kukurica siata je krmovina, ktorá hrá veľmi dôležitú úlohu v živočíšnej výrobe. Chovatelia dobytka ju na kŕmenie využívajú počas celého roka. A to buď v čerstvom, zelenom stave (letné obdobie), alebo technologicky upravenú – konzervovanú, vo forme siláže.

Silážovanie
Úprava krmovín je jednou z techník, ako zabezpečiť zvieratám aj počas zimného obdobia dostatočný príjem potrebných živín. „Spôsobilosť krmovín na silážovanie sa nazýva silážovateľnosť. Závisí od chemického zloženia hmoty určenej na konzervovanie. Kukurica vo forme fermentovaného krmiva alebo zrna je v produkčných oblastiach Slovenska najvýznamnejším zdrojom energie v kŕmnych dávkach prežúvavcov,“ vysvetľuje Branislav Gálik, odborník na silážovanie zo Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre. Kukuričné siláže majú vo výžive zvierat významné postavenie a v kŕmnych dávkach celoročné zastúpenie.

Aká je dobrá siláž?
Stabilnú úžitkovosť u zvierat dosiahneme len skrmovaním dobrej kvalitnej siláže. Hovorí sa totiž, že krava dojí pyskom. Znamená to, že ak dáme krave nekvalitné krmivo, nemôžeme očakávať vysoké prírastky či úžitkovosť. „Z hľadiska výroby kvalitnej siláže a dosahovania vysokej produkcie využiteľných živín možno odporučiť zber kukurice v nížinných oblastiach pri sušine hmoty 30 až 35 percent, v štádiu voskovej zrelosti zrna s obsahom sušiny 55 až 60 percent. Siláže vyrobené z takejto hmoty majú spravidla priaznivejší pomer kvasných kyselín, obsahujú viac tuku, bezdusíkaté látky výťažkové a majú nižšiu koncentráciu vlákniny. Menšie sú tiež fermentačné straty v hlavnom kvasnom procese. S narastajúcou sušinou siláže sa jej príjem zvyšuje až do obsahu 35 percent, potom klesá. Príjem sušiny takejto siláže v porovnaní so silážou s nízkym obsahom sušiny (20 percent) je vyšší o 2 až 3 kg na kus a deň, čo je ekvivalentné 3 až 6 kg mlieka u dojníc,“ rozpráva svoje skúsenosti Branislav Gálik.

Číslo FAO
Na silážovanie sa čoraz častejšie využívajú hybridy kukurice. Výber hybridu patrí medzi jedno z najdôležitejších rozhodnutí. „Zrno kukurice sa medzi hybridmi líši svojou tvrdosťou a degradovateľnosťou v bachore, čo je dané sklovitosťou, ktorá je väčšia v zrne typu flint a menšia v zrne typu dent,“ hovorí o rozdielnosti v niektorých kvalitatívnych parametroch medzi jednotlivými druhmi kukurice Branislav Gálik. Rozdiely medzi hybridmi kukurice nie sú len v zrne. „Z hľadiska využívania celej rastliny sú rozdiely medzi hybridmi v obsahu štrukturálnych a neštrukturálnych sacharidov, čo ovplyvňuje celkovú stráviteľnosť organickej hmoty,“ dopĺňa Branislav Gálik. Číslo FAO (číslo ranosti) určuje dĺžku vegetačnej doby hybridu. Rozdiel o 10 čísel FAO znamená rozdiel v zrelosti o 1 - 2 dni, alebo 1 - 2 percentá sušiny v dobe dozrievania. „V našich experimentoch s kukuricou s rôznym číslom FAO – 245, 281, 292 sme dospeli k záveru, že najvhodnejšou kukuricou na výrobu siláže bola kukurica FAO 281, u ktorej sme namerali najlepšie parametre, týkajúce sa stráviteľnosti aj využitia energie,“ dodáva Branislav Gálik. Všeobecne platí, že pre zemiakarskú oblasť sú optimálne hybridy s číslom FAO do 240, pre repársku od 220 do 300 a pre kukuričnú nad 290. Široká ponuka umožňuje pestovať rôzne kombinácie skorosti hybridov. Tieto hranice sú však len orientačné, pretože každá lokalita vyžaduje osobitný prístup, ktorý zohľadní jej špecifické podmienky.

Autor článku: Kristýna ŠMEHÝLOVÁ
Zdroj: týždenník Farmár, číslo 20/2008