Prihlásiť sa Prihlásiť sa | Registrácia Nová registrácia
AgroServer | AgroExpo | AgroFórum

ISSN 1338-399X   Dnes je 19. 3. 2024, meniny oslavuje: , zajtra
Top panel

Agrodružstvo Krivá - Nič nefunguje, ale Krivá ide

Agrodružstvo Krivá - Nič nefunguje, ale Krivá ide
Dobrý dvojčlenný tím. Tak by som nazvala rozvážneho muža v rokoch - riaditeľa družstva Júliusa Habovštiaka a odvážneho mladíka s nápadmi - predsedu predstavenstva Mariána Ďurča. Spojili sily a výsledkom je družstvo, ktoré sa v ostatnom čase dostalo do povedomia najmä vďaka ich mliekarni. Už pri menovaní ich funkcií v Agrodružstve Krivá na Orave mi nestačí pero. „Som zootechnik, mechanizátor, agronóm, riaditeľ,“ spustí Július Habovštiak. „Ja som predseda, riaditeľ mliekarne, krmovinár, murár, elektrikár, kotolník,“ nedá sa zahanbiť Marián Ďurčo. Aj v čase našej návštevy musia odbiehať. Od vedenia cez administratívu až po manuálne práce zvládajú všetko. Aj vďaka pracovitosti sa im darí fungovať v družstve s 19 ľuďmi. Kedysi tam pracovalo 24 administratívnych pracovníkov, dnes sú štyria. A tak by sme mohli pokračovať. Ale poďme ešte späť. Do horúceho socializmu.

Až k platobnej neschopnosti

Družstvo v Krivej datuje históriu od roku 1950, ale oficiálne začali hospodáriť až o desať rokov neskôr. Za socializmu to bol úplný štandard. V totalite nebolo v Krivej nič iné len družstvo a dedina sa vďaka nemu rozrástla. Ako v iných obciach, aj tam platilo, že kto robil na družstve, postavil si dom. Vtedy mali 300 kráv, teraz je stádo polovičné a ročne vyrobia takmer o 100-tisíc litrov mlieka viac ako vtedy.

Prelomový bol rok 1999. Družstvo sa živilo aj spracovaním dreva a jeden rakúsky odberateľ nezaplatil za dva naplnené kamióny. V tom čase na Orave nevyplácali dotácie, takže chýbalo asi 800-tisíc korún. Ďalších 600-tisíc zostalo v hydine, a platobná neschopnosť už nenechala na seba čakať. Vtedy spojilo svoje sily päť ľudí a založili Agrodružstvo, ktoré prevzalo činnosť bývalého družstva. Počas pol roka tam prešli všetci členovia a podielníci družstva, dnes majú 142 členov a 180 podielnikov.

Zmenili spôsob ustajnenia, dojenia, zlepšili wellfare – pohodlie zvierat. Niekdajšiu dojivosť 2 300 až 2 400 litrov na kravu a rok začali zvyšovať. Minulý rok ju stabilizovali na 6 700 litrov. „Každý rok sme zvyšovali celkovú dojivosť o stotisíc litrov, a keď sa to opakovalo dva roky, prišiel vtedajší riaditeľ a povedal: To si nemysli, že sa to bude každý rok opakovať. A na ďalší rok sme zvýšili dojivosť o stopäťdesiattisíc litrov,“ hovorí spokojne Július Habovštiak.

A bolo to práve v čase, keď na družstve pôsobil krmovinár Marián Ďurčo. „Prišiel, hneď nás zaškolil, vysvetlil princípy výživy dojníc, vypočítal kŕmnu dávku, výborne. Povedal som mu: ty si náš človek, a začali sme spolupracovať,“ obzerá sa na začiatok tímovej spolupráce Július Habovštiak.

Marián Ďurčo však stále zastával teóriu, že treba robiť finál. „Tak vstúp do družstva a urob finál,“ vyzval ho Július Habovštiak. Dohodli sa. Marián Ďurčo vstúpil a investoval vtedajších 15 miliónov korún do mliekarne. Vybudoval dielo, ktoré dnes funguje takmer rok.

Agrodružstvo Krivá

Finál na svete

Zámer začali realizovať ešte v roku 2005. Dôvod bol prostý. Chceli zarobiť peniaze a zvýšiť zisk. Ale situácia na trhu sa zmenila. „Vtedy sme vôbec nerátali, že príde takáto situácia. Dnes by sme do toho už nešli. Aj keď, možno nás tá mliekareň zachráni. Nevieme, čo príde,“ uvažuje nahlas Marián Ďurčo.

Projekty prerábali tri až štyri razy. Aby bol čo najlepšie vyriešený príjem, pasterizácia, odtučňovanie, výroba syreniny, lisovanie, ostatná technológia na výrobu a CIP – čistiaca stanica.

„Krízu cítime, celý mliekarenský sektor je momentálne naopak. Okolité štáty v porovnaní s eurom devalvovali. Takže polovica Slovenska tam chodí nakupovať. Slovenskí podnikatelia majú tento rok po chlebe.“

V mliekarni

„Tu prijmeme mlieko, odtiaľ smeruje na paster, potom do výrobníka, kde sa mlieko spracováva na syr,“ ukazuje jednotlivé časti linky vedúca mliekarne Oľga Froleková. Mlieko dovezú asi o pol ôsmej ráno, o šesť hodín neskôr je syr hotový. Pasterizácia tisíc litrov trvá asi hodinu a z tohto množstva mlieka vyprodukujú takmer 110 kilogramov syra. Tak sa rodia pod šikovnými rukami štyroch žien parenice, oštiepky, korbáčiky...

„Všetko je v podstate rovnaká receptúra, len tvary sú rozdielne,“ vysvetľuje šéfk a mliekarne a vedie nás do baliarne, kde jej kolegyňa Mária Ťapajnová balí syrové nite. Všetky štyri ženy sú vysmiate a pôsobia spokojným dojmom.

Vedúca mliekarne dodáva, že v takom malom kolektíve sú lepšie medziľudské vzťahy. Hovorí z vlastných skúseností, sama totiž pracovala v tvrdošínskej mliekarni, ktorú zatvorili. „Takéto menšie mliekarne majú asi perspektívu, z tých väčších už mnohé zanikli,“ hodnotí skúsená mliekarka a zároveň popiera, že malá mliekareň znamená malé náklady.

Naopak, čím je väčšia výroba, tým sú nižšie náklady. „Keď sa na jednom zariadení spracováva dvetisíc litrov alebo desaťtisíc litrov, náklady na čistenie sú rovnaké,“ dokumentuje na príklade.

Automatika

Linka, na ktorej vyrábajú syry, je plne automatizovaná. „My musíme len ručne pripraviť cestu. Poprepájame kolená a pospájame potrubie. Potom spustíme počítač,“ vysvetľuje Oľga Froleková. Počítačom je riadené aj čistenie. Personál opäť len ručne pospája cesty a potom už počítač riadi postupné púšťanie čistiacich roztokov do okruhu linky. Aj napriek automatizovanej výrobe sa štyri ženy majú čo obracať. „Sme rady, že máme prácu, ale je pomerne ťažká, namáhavá. Musíme dvíhať bremená, je to veľká záťaž,“ hovorí Zdenka Škovránková, ktorá je povolaním poľnohospodárka. „Som rada, že vôbec pracujem. Teraz je na Orave veľmi zlá situácia,“ hodnotí jej kolegyňa Viera Kubalová.

Agrodružstvo Krivá

Zužitkujú všetko

Marián Ďurčo vysvetľuje, že základom výroby produktov je kvalitná syrenina. „Z nej vieme urobiť parený program – tradičné klasické slovenské výrobky – parenice, korbáče, oštiepky.“ Odstreďujú mlieko, zo smotany vyrábajú maslo a plánujú aj produkciu smotany. Posledným produktom je riccota, teda tvaroh. V sezóne vyrábajú aj z ovčieho mlieka tradičný ovčí syr, bryndzu, oštiepky a zo srvátky žinčicu. Dovedna je to 15 produktov, ale podľa rôznych variácii ich môže byť aj viac. Zužitkujú všetko, ak zostane srvátka, vypije ju dobytok. „V tom je ekonomika, zužitkujeme všetko,“ dodáva Marián Ďurčo.

„Naostro“ začali robiť kravskú hrudku a ovčí syr v roku 2008. Dopyt po nej je pomerne veľký. Potrebovali ju menšie prevádzky, ktoré vyrábajú parené syry, oštiepky a podobne. Potom v Krivej postupne pridávali výrobu parených syrov, oštiepkov, bryndze, žinčice, masla a tvarohu, ktorého dobrý odbyt našli v pekárňach.

Ale stále sa musia viac snažiť, aby výrobky predali. „Nie je toho tak veľa, aby sme to nemohli predať. A keď cena nie je vysoká a je slušná kvalita, predáva sa,“ konštatuje Marián Ďurčo, ktorý nešetrí plánmi do budúcna. Chcú rozšíriť sortiment, mliekareň dokáže spracovať 4-tisíc litrov mlieka denne, dnes ju využívajú asi na polovicu. Chcú predať čo najviac výrobkov, pretože do šiestich korún za predaj mlieka sa v prvovýrobe nezmestia. Marketing je dôležitou súčasťou výroby.

„Ešte keby sme mali vlastnú obchodnú sieť, štyri, päť predajní, bolo by to ideálne. Ale na všetko treba peniaze,“ dodáva zanietený mladý podnikateľ. Zatiaľ majú jednu malú dreveničku, v ktorej predávajú produkty priamo v Krivej. Ľudia sa zastavujú, objednávajú a kupujú.

Agrodružstvo Krivá

Nielen produkty, aj čerstvé mlieko. Okrem ďalších predajní chcú oslovovať závodné jedálne, školy, no potrebujú chladiarenské auto. Každý nový nápad si vyžaduje ďalšie investície. A treba ho vždy rozumne prehodnotiť, pretože aj na družstve v Krivej sú už niektoré činnosti minulosťou.

Koniec hydine aj chlebu

Ak zalistujeme v histórii družstva, kedysi produkovali aj hydinu. „Robili sme ju vo veľkom a prinášala dvadsať miliónov korún tržby. Ale v súčasnosti dostaneme za kilogram po 27 korún, no vyrobíme ju za 32. To sa nevypláca, takže sme skončili,“ zdôvodňuje riaditeľ Július Habovštiak.

V družstve pred viac ako piatimi rokmi aj piekli chlieb. Tri roky pekáreň výborne prosperovala. Potom prišli problémy s ľuďmi, vzali si pekáreň do nájmu a neskôr zanikla.

Na 534 hektároch

Hlavný program v Agrodružstve je produkcia mlieka. Okrem hovädzieho dobytka chovajú 720 oviec. Tradičnú valašku postupne krížili lacaonom na mliekový typ, aby zvýšili dojivosť. Dojnice už nepasú, na pastvách sú bahnice, čo sa prejavilo vo zvýšenej dojivosti ovčieho a kravského mlieka.

Hospodária na 524 hektároch, z nich je 125 hektárov ornej pôdy. Jedinou tržnou plodinou je jačmeň. Sčasti ním vyplácajú nájom, spolu so zemiakmi, ktoré nakúpia. Ľudia si totiž zvykli na vyplácanie naturáliami. Na ostatnej pôde dorábajú objemové krmivá. A tak sa snažia prežiť pre poľnohospodárov náročné obdobie. „V slovenskom poľnohospodárstve už totiž nefunguje takmer nič,“ uzatvára Marián Ďurčo.

Agrodružstvo Krivá

Autor článku: Božena SIMONIDESOVÁ
Zdroj: týždenník Farmár, číslo 12/2009




Komentáre k článku:

Magdaléna | 21-07-2014 12:18:04
Kupujem si u nás v Liptovskom Mikuláši bryndzu z Krivej tak to je fajnota na akú nemajú žiadni iní výrobcovia bryndze na Slovensku.Prajem im vela vela úspechov.
Jaro | 10-12-2013 14:22:53
Všetko je ok, lenže pri tak malom objeme výroby je tá rentabilita veľmi malá a preto zostáva na rozšírenú reprodukciu veľmi málo prostriedkov. Finalizovať v malých objemoch ni je až také zaujímavé ako by sa zdalo a stojí to na hrane rentabilnosti.
Richard | 30-08-2013 22:17:00
Uz niekolko mesiacov zijeme len na mlieku z Krivej, aj kravske aj kozie mame radi, 2 rocna dcera vzdy vypije vsetko do poslednej kvapky, predtym z komercneho mlieka robeneho kakaa sa tak netesila ;-) Prajeme Vam a Nam dlhotrvajucu kvalitu!
Babicka | 16-07-2013 08:26:25
Mlieko ako sa pamätam z mojej mladosti. Za poslednych 30 rokov som take dobre mlieko nepila. Na druhy den mi skyslo - odteraz ho budem kupovat na sladko a na tvaroh!
Peter | 10-07-2013 11:04:22
Objavil som to ich mlieko v Martine.. A čuduj sa svete : na vrchu malo smotanu !!! To už som nezažil ani nepamätám !!! A dokonca aj kyslé mlieko si z neho robievam - čo by som z "krabicového" UHT ohriateho a homogenizovaného mlieka NIKDY v živote nedokázal !!! LEN TAK ĎALEJ - MLIEKARI Z KRIVEJ !!!
Miro | 20-11-2012 10:52:11
Toto sa mi páči!!! Keby takéto družstvo fungovalo aj v mojom okolí, určite by som ho rád podporil svojím nákupom v ňom na úkor nekvality z cudziny v obchodných reťazcoch.
Majo | 19-11-2012 09:05:58
Velmi zaujimave, druzstvu drzim palce!
:-) | 12-11-2012 15:12:25
výborné mlieko, výborné jogurty - ovčie aj kozie, Danone a iné grcky nech si žerú politici
Pridať komentár
Meno:
Vyhľadávanie



v článkoch
v inzerátoch


Chcete byť pravidelne informovaní o novinkách na tejto stránke? Zadajte svoju emailovú adresu:



Posledné komentáre
KomentárMagda 12-09-2020 21:54:58:
Boj o Tokaj nemá konca kraja!
KomentárIrena 10-05-2020 05:49:12:
Cibuľa ŠALOTKA
KomentárAnonym 17-04-2020 18:24:09:
Ministerstvo vydáva mimoriadny zákaz zakladania ohňov v lesoch
KomentárPOZICKU (olgaelena0001@gmail.com 31-03-2020 17:15:27:
Hospodársky výbor o nákupoch cukru a pšenice hmotnými rezervami nehovoril
KomentárCOVID19 (olgaelena0001@gmail.com 31-03-2020 17:14:07:
SR má najlepšie rozpracovaný systém bezpečnosti potravín v EÚ
KomentárCOVID19 slovaquie 31-03-2020 17:13:26:
Farmárske trhy zaplnia námestie slovenskými výrobkami každý utorok
KomentárLOAN OFFER TODAY 11-03-2020 17:56:04:
Egypt dúfa, že Rusko splní dohodnuté kontrakty na dodávky pšenice
KomentárLOAN OFFER TODAY 11-03-2020 17:56:00:
MOST-HÍD vyjadruje rozčarovanie nad snahou vlády ochraňovať spotrebiteľov
Komentáranonym 03-03-2020 11:04:18:
Chmeľ je náročný na pestovanie
KomentárMr Arnoid Weman 11-02-2020 21:38:50:
Egyptské firmy sa vo zvýšenej miere zaujímajú o dovoz pšenice z Francúzska
Inzercia
TOPlist
Bottom panel

© 2007 - 2017 všetky práva vyhradené! Obsah portálu je chránený autorským zákonom č. 618/2003 Z.z. a medzinárodným právom.
Prepis, šírenie, či ďalšie kopírovanie tohto obsahu alebo jeho časti, a to akýmkoľvek spôsobom je bez predchádzajúceho súhlasu vydavateľa alebo autora článku zakázané.
Články uverejnené na Agroserveri neprechádzajú jazykovou korektúrou.
Redakcia a vydavateľ novín nezodpovedá za obsah autorov jednotlivých príspevkov. Redakcia a vydavateľ nenesie prípadné právne následky za názory autorov príspevkov a príspevky v diskusiách uverejnených v novinách.
Farby na stenu Farby, laky, omietky Košice