60 rokov s ovcami
AgroserverChov
Dôchodcovia by mali jeseň svojho života tráviť najmä
zaslúženým odpočinkom. Z tohto omylu ma vyviedol
71-ročný Jozef Habovštiak v Krivej na Orave.
Nenápadný dom na ulici s nápadným, trochu kurióznym názvom Ulica, obývajú manželia Habovštiakovci. Jozef je súkromne hospodáriacim roľníkom, o akých je núdza aj medzi produktívnym obyvateľstvom. Chová asi tridsať oviec, má aj pätnásť včelstiev. Práve od nich je med, ktorý si spoločne s manželmi pridávame do bieleho smotanového jogurtu. Výborná kombinácia: Med s jogurtom, dôchodok s roľníctvom. Keď mal Jozef Habovštiak asi šesť rokov, otec ho zobral na salaš. Bača práve prišiel z kostola, pekne oblečený vo vyšívanom kožúšku. Na salaši bol perfektný poriadok, čistota, vôňa. Daroval malému chlapcovi srdiečko z oštiepka vynikajúcej chuti. Chlapček bol ohromne prekvapený, ako sa niečo také môže „vyrobiť z oviec.“ A odvtedy zostal ovciam verný.
U lekára nebol 45 rokov
Otec mu zomrel, keď mal dvanásť rokov. Vtedy začal chovať ovce. Bez prestávky, až doteraz. Gazdoval a hospodáril aj v čase družstevníctva, ktoré podľa neho zničilo súkromne hospodáriacich roľníkov. V najlepších časoch mal vyše štyridsať oviec, teraz ich je o desať menej. „Už mám svoje roky,“ odôvodňuje Jozef Habovštiak. Hospodárstvo mu pohltí celý deň. Najväčšia práca je so senom. „Ovca potrebuje na zimu štyri metráky sena. Treba ho vedieť urobiť a pri tom sa človek narobí,“ hovorí roľník, ktorý si všetko robí sám alebo s pomocou manželky. Okrem práce so senom je náročná aj starostlivosť o ovce. V zime, keď prichádzajú na svet jahniatka, treba byť pri nich. V noci o pol dvanástej, ráno o pol tretej, potom o piatej ráno, od januára do marca. „Keď má jahňa nesprávnu polohu, môže uhynúť a s ním niekedy aj ovca. Zaujíma ma to, a mám to pri dome, nemusím ďaleko cestovať,“ vysvetľuje chovateľ, ktorého práve celodenná starostlivosť o gazdovstvo drží pri živote a zdraví. „Nebol som u lekára 45 rokov,“ tvrdí hrdo.
Koľko dáte, toľko máte
Súkromne hospodáriaci roľník však nie je žiadny poľnohospodársky laik. Práve naopak. Vyštudovaný poľnohospodár, ktorý robil 45 rokov vo výskume a stále publikuje, nemá rád, keď o poľnohospodárstve rozprávajú ľudia, ktorí v živote v odbore nerobili. „Bol by som nerád, keby mi niekto povedal: rozprávaš o krave a v živote si jej nedal žrať.“ Roľníctvo je súčasťou jeho práce, ktorú sa snaží zefektívniť novými trendmi. Nedávno publikoval poznatky o kvalite sena a poukázal na efektívnosť kvalitnej krmoviny z trávnych porastov. Aj vo včelárstve je odborníkom. „Platí priama úmera, ako sa tomu venujete, taký máte úžitok. Z jedného úľa je priemerne dvadsať kilogramov medu, ale môže to byť len päť, vyššími zásahmi možno vyrobiť štyridsať až päťdesiat kilogramov z jedného včelstva,“ dodáva chovateľ a nahlas uvažuje, ako je roľníkov málo. Napríklad v jeho chotári by mohlo byť asi 500 včelstiev, a nie je ich ani päťdesiat. V Krivej bolo kedysi desať včelárov, dnes sú traja. Mladí ľudia nemajú záujem... Nielen o včelárstvo, o poľnohospodárstvo vôbec. Okrem živočíšnej výroby má Jozef Habovštiak vlastnú čučoriedkovú plantáž. Nie je to náhoda, práve on ako výskumník doviezol šľachtené čučoriedky do Krivej. Nápad mal už od roku 1958, ale myšlienku mohol prakticky uplatniť až po roku 1990.
Praktik aj odborník
Ak sa niekomu zdá príliš veľa aktivít na dôchodcu, má aj ďalšie. Na základnej škole v Krivej učí anglický a nemecký jazyk, pretože, ako sám hovorí, nemá kto. Jozef Habovštiak je členom viacerých medzinárodných organizácií, ktoré sa zaoberajú rozvojom vidieka a výrobou v horských oblastiach. Zároveň bol bratom známeho spisovateľa a jazykovedca Antona Habovštiaka. „Brat k poľnohospodárstvu nikdy vzťah nemal. Túžil po vyšších sférach. Bavila ho pedagogika, filozofia, jazykoveda.“ Ani Jozef nemal ďaleko od písania. V pätnástich rokoch mu uverejňovali novely a predpovedali veľkú budúcnosť spisovateľa. „Ale keď som prišiel na vysokú školu, bolo tam veľa pragmatizmu, konkrétna práca a nebolo času na literatúru,“ uzatvára Jozef.
Autor článku: Božena SIMONIDESOVÁ
Zdroj: týždenník Farmár, číslo 1/2009
Nenápadný dom na ulici s nápadným, trochu kurióznym názvom Ulica, obývajú manželia Habovštiakovci. Jozef je súkromne hospodáriacim roľníkom, o akých je núdza aj medzi produktívnym obyvateľstvom. Chová asi tridsať oviec, má aj pätnásť včelstiev. Práve od nich je med, ktorý si spoločne s manželmi pridávame do bieleho smotanového jogurtu. Výborná kombinácia: Med s jogurtom, dôchodok s roľníctvom. Keď mal Jozef Habovštiak asi šesť rokov, otec ho zobral na salaš. Bača práve prišiel z kostola, pekne oblečený vo vyšívanom kožúšku. Na salaši bol perfektný poriadok, čistota, vôňa. Daroval malému chlapcovi srdiečko z oštiepka vynikajúcej chuti. Chlapček bol ohromne prekvapený, ako sa niečo také môže „vyrobiť z oviec.“ A odvtedy zostal ovciam verný.
U lekára nebol 45 rokov
Otec mu zomrel, keď mal dvanásť rokov. Vtedy začal chovať ovce. Bez prestávky, až doteraz. Gazdoval a hospodáril aj v čase družstevníctva, ktoré podľa neho zničilo súkromne hospodáriacich roľníkov. V najlepších časoch mal vyše štyridsať oviec, teraz ich je o desať menej. „Už mám svoje roky,“ odôvodňuje Jozef Habovštiak. Hospodárstvo mu pohltí celý deň. Najväčšia práca je so senom. „Ovca potrebuje na zimu štyri metráky sena. Treba ho vedieť urobiť a pri tom sa človek narobí,“ hovorí roľník, ktorý si všetko robí sám alebo s pomocou manželky. Okrem práce so senom je náročná aj starostlivosť o ovce. V zime, keď prichádzajú na svet jahniatka, treba byť pri nich. V noci o pol dvanástej, ráno o pol tretej, potom o piatej ráno, od januára do marca. „Keď má jahňa nesprávnu polohu, môže uhynúť a s ním niekedy aj ovca. Zaujíma ma to, a mám to pri dome, nemusím ďaleko cestovať,“ vysvetľuje chovateľ, ktorého práve celodenná starostlivosť o gazdovstvo drží pri živote a zdraví. „Nebol som u lekára 45 rokov,“ tvrdí hrdo.
Koľko dáte, toľko máte
Súkromne hospodáriaci roľník však nie je žiadny poľnohospodársky laik. Práve naopak. Vyštudovaný poľnohospodár, ktorý robil 45 rokov vo výskume a stále publikuje, nemá rád, keď o poľnohospodárstve rozprávajú ľudia, ktorí v živote v odbore nerobili. „Bol by som nerád, keby mi niekto povedal: rozprávaš o krave a v živote si jej nedal žrať.“ Roľníctvo je súčasťou jeho práce, ktorú sa snaží zefektívniť novými trendmi. Nedávno publikoval poznatky o kvalite sena a poukázal na efektívnosť kvalitnej krmoviny z trávnych porastov. Aj vo včelárstve je odborníkom. „Platí priama úmera, ako sa tomu venujete, taký máte úžitok. Z jedného úľa je priemerne dvadsať kilogramov medu, ale môže to byť len päť, vyššími zásahmi možno vyrobiť štyridsať až päťdesiat kilogramov z jedného včelstva,“ dodáva chovateľ a nahlas uvažuje, ako je roľníkov málo. Napríklad v jeho chotári by mohlo byť asi 500 včelstiev, a nie je ich ani päťdesiat. V Krivej bolo kedysi desať včelárov, dnes sú traja. Mladí ľudia nemajú záujem... Nielen o včelárstvo, o poľnohospodárstvo vôbec. Okrem živočíšnej výroby má Jozef Habovštiak vlastnú čučoriedkovú plantáž. Nie je to náhoda, práve on ako výskumník doviezol šľachtené čučoriedky do Krivej. Nápad mal už od roku 1958, ale myšlienku mohol prakticky uplatniť až po roku 1990.
Praktik aj odborník
Ak sa niekomu zdá príliš veľa aktivít na dôchodcu, má aj ďalšie. Na základnej škole v Krivej učí anglický a nemecký jazyk, pretože, ako sám hovorí, nemá kto. Jozef Habovštiak je členom viacerých medzinárodných organizácií, ktoré sa zaoberajú rozvojom vidieka a výrobou v horských oblastiach. Zároveň bol bratom známeho spisovateľa a jazykovedca Antona Habovštiaka. „Brat k poľnohospodárstvu nikdy vzťah nemal. Túžil po vyšších sférach. Bavila ho pedagogika, filozofia, jazykoveda.“ Ani Jozef nemal ďaleko od písania. V pätnástich rokoch mu uverejňovali novely a predpovedali veľkú budúcnosť spisovateľa. „Ale keď som prišiel na vysokú školu, bolo tam veľa pragmatizmu, konkrétna práca a nebolo času na literatúru,“ uzatvára Jozef.
Autor článku: Božena SIMONIDESOVÁ
Zdroj: týždenník Farmár, číslo 1/2009
Komentáre k článku:
Pridať komentár