Uprednostňujú tradičné odrody

V ekologickom poľnohospodárstve môžeme pestovať
všetky druhy kultúrnych rastlín. Efektívnosť ich
pestovania je však obmedzená limitmi, ktoré farmárom
vyplývajú zo zákona o ekologickom poľnohospodárstve
a z vyhlášky. Limity spočívajú najmä v prísnom obmedzení, alebo v niektorých prípadoch aj absolútnom zákaze používania chemických prípravkov v boji proti chorobám, škodcom či burinám. Dosiahnutie efektívnej výroby okrem iného spočíva i v správnej voľbe odrody pestovaných plodín.
Ekologickí farmári často pestujú tradičné odrody. Tento trend si našiel uplatnenie najmä pri pestovaní obilnín, konkrétne pšenice. Poľnohospodári uprednostňujú pestovanie pšenice špaldovej alebo pšenice jednozrnnej, kde ide o prastaré odrody s vysokou odolnosťou proti chorobám a škodcom.
Aká pšenica bude najlepšia?
Pšenica je popri jačmeni najnáročnejším druhom obilniny. Do ekologického poľnohospodárstva sa hodia odrody stredne vysoké, klasového typu. Tieto odrody sa na tvorbe úrody podieľajú síce menším počtom stebiel, ale zato vyšším počtom zŕn v klase. Významný problém pri pestovaní ozimných obilnín predstavuje absencia regeneračného hnojenia rastlín pomocou rýchlorozpustných minerálnych hnojív. Preto odrody, ktoré majú schopnosť odnožovať, sú v konečnom dôsledku slabé, porasty bývajú riedke. Je to spôsobené konkurenčným bojom o živiny, ktorých zásoba v pôde je nedostatočná. Naopak, u klasových odrôd tým, že vytvárajú menší počet rastlín na jednotku plochy, k súpereniu o živiny nedochádza. Respektíve rastliny si vedia získať potrebné množstvo živín. Hlavnými kritériami pre voľbu odrôd ozimnej pšenice sú okrem výšky úrod aj rezistencia a konkurenčná schopnosť proti burinám, plastičnosť a stabilita úrod.
Ozimný jačmeň
Ozimný jačmeň nereaguje na nedostatok živín až do takej miery, ako pšenica. Na obmedzené hnojenie reaguje menej výrazným poklesom produkcie a v porovnaní s pšenicou má vyššiu odolnosť a konkurencieschopnosť proti burinám. Táto odolnosť je daná rýchlym počiatočným rastom a intenzívnym odnožovaním na začiatku vegetácie. Zrno jačmeňa, dopestovaného v ekologickom poľnohospodárstve, je vhodnejšie skôr na kŕmne účely. Pri výbere odrôd majú prednosť tie, ktoré sa vyznačujú vyššou odolnosťou proti listovým chorobám. Najmä proti plesniam. Všeobecne by sme mohli povedať, že robustné štvorradové odrody, s nižšou odnožovacou schopnosťou a vyššou tvorbou zrna v klase sú do ekologického pestovanie vhodnejšie. Dvojradové odrody s produkciou väčšieho zrna mávajú zvyčajne menej rozvinutý koreňový systém, čo zvyšuje ich náročnosť na príjem ľahko rozpustných živín v dostatočnom množstve. Táto požiadavka je v systéme ekologického pestovania ťažko splniteľná.
Najodolnejšia obilnina
Ovos je veľmi vhodná obilnina na zaradenie do ekologického osevného postupu. Táto skutočnosť je daná tým, že ovos je najodolnejší proti chorobám a škodcom, čo je pre pestovanie v systéme ekologického poľnohospodárstva priam ideálna vlastnosť. Ďalším pozitívom je príjem živín. Ovos má schopnosť využívať a prijímať i menej prístupné živiny. Ovos siaty bezplevnatý má nespočetné množstvo výhod, medzi ktoré patrí vyššia odolnosť proti poliehaniu, alebo dobrá znášanlivosť hnojenia maštaľným hnojom. Veľkou výhodou je i jeho nenáročnosť na pozberovú úpravu. Jeho zaradením do systému odpadá farmárovi práca s vylúpaním pliev od zrna. Hneď po zbere je zrno vhodné na priamy konzum, alebo na kŕmenie zvierat.
Autor článku: Kristýna ŠMEHÝLOVÁ
Zdroj: týždenník Farmár, číslo 31/2008
Aká pšenica bude najlepšia?
Pšenica je popri jačmeni najnáročnejším druhom obilniny. Do ekologického poľnohospodárstva sa hodia odrody stredne vysoké, klasového typu. Tieto odrody sa na tvorbe úrody podieľajú síce menším počtom stebiel, ale zato vyšším počtom zŕn v klase. Významný problém pri pestovaní ozimných obilnín predstavuje absencia regeneračného hnojenia rastlín pomocou rýchlorozpustných minerálnych hnojív. Preto odrody, ktoré majú schopnosť odnožovať, sú v konečnom dôsledku slabé, porasty bývajú riedke. Je to spôsobené konkurenčným bojom o živiny, ktorých zásoba v pôde je nedostatočná. Naopak, u klasových odrôd tým, že vytvárajú menší počet rastlín na jednotku plochy, k súpereniu o živiny nedochádza. Respektíve rastliny si vedia získať potrebné množstvo živín. Hlavnými kritériami pre voľbu odrôd ozimnej pšenice sú okrem výšky úrod aj rezistencia a konkurenčná schopnosť proti burinám, plastičnosť a stabilita úrod.
Ozimný jačmeň
Ozimný jačmeň nereaguje na nedostatok živín až do takej miery, ako pšenica. Na obmedzené hnojenie reaguje menej výrazným poklesom produkcie a v porovnaní s pšenicou má vyššiu odolnosť a konkurencieschopnosť proti burinám. Táto odolnosť je daná rýchlym počiatočným rastom a intenzívnym odnožovaním na začiatku vegetácie. Zrno jačmeňa, dopestovaného v ekologickom poľnohospodárstve, je vhodnejšie skôr na kŕmne účely. Pri výbere odrôd majú prednosť tie, ktoré sa vyznačujú vyššou odolnosťou proti listovým chorobám. Najmä proti plesniam. Všeobecne by sme mohli povedať, že robustné štvorradové odrody, s nižšou odnožovacou schopnosťou a vyššou tvorbou zrna v klase sú do ekologického pestovanie vhodnejšie. Dvojradové odrody s produkciou väčšieho zrna mávajú zvyčajne menej rozvinutý koreňový systém, čo zvyšuje ich náročnosť na príjem ľahko rozpustných živín v dostatočnom množstve. Táto požiadavka je v systéme ekologického pestovania ťažko splniteľná.
Najodolnejšia obilnina
Ovos je veľmi vhodná obilnina na zaradenie do ekologického osevného postupu. Táto skutočnosť je daná tým, že ovos je najodolnejší proti chorobám a škodcom, čo je pre pestovanie v systéme ekologického poľnohospodárstva priam ideálna vlastnosť. Ďalším pozitívom je príjem živín. Ovos má schopnosť využívať a prijímať i menej prístupné živiny. Ovos siaty bezplevnatý má nespočetné množstvo výhod, medzi ktoré patrí vyššia odolnosť proti poliehaniu, alebo dobrá znášanlivosť hnojenia maštaľným hnojom. Veľkou výhodou je i jeho nenáročnosť na pozberovú úpravu. Jeho zaradením do systému odpadá farmárovi práca s vylúpaním pliev od zrna. Hneď po zbere je zrno vhodné na priamy konzum, alebo na kŕmenie zvierat.
Autor článku: Kristýna ŠMEHÝLOVÁ
Zdroj: týždenník Farmár, číslo 31/2008
Komentáre k článku:
Pridať komentár