Týždenník Farmár 40/2009

Časopis Farmár č. 40 – týždenník pre slovenský vidiek, hľadajte na pultoch od štvrtka 1. októbra. Dozviete sa, že kvalitné slovenské hrozno hnije priamo na koreni, pričom hektolitre muštu dovážame z cudziny. Ako je to vôbec možné? Slováci milujú hubárčenie, no vo vojenských strelniciach na Záhorí mnohí z nich riskujú životy! Hosť Farmára F. Malík, vo svojom odbore špička slovenského vinohradníctva a vinárstva, tvrdí, že dve tretiny dotácií sa dostávajú na vinohrady, ktoré sú zanedbané a nerastú. Za nádhernými veternými mlynmi nemusíte cestovať do Holandska, stačí prejsť kúsok za hranice, na Moravu. Nielen ruja dominuje októbru v našich revíroch. Loviť by sa mali len slabšie kusy, ale to sme skôr v rovine fantázie...
Horúca téma: Kvalitné hrozno zhnije
A čo horšie – nahrádza ho lacné víno z dovozu! Vinárske závody zavreli dodávateľom hrozna brány výkupu. Tí nemajú komu predať úrodu a tak ju nechávajú zhniť na koreni. Hektolitre muštu dovážame z cudziny... Mnohí tvrdia, že táto situácia môže viesť k likvidácii vinohradov na Slovensku. V Bulharsku iné vína ako bulharské nenájdete. V Rakúsku je väčší výber, ale 60 percent tvorí domáca produkcia. A v Modre, uprostred slovenských viníc, nájdete v reštaurácii všetko, od reklamných predmetov až po víno, od Templářských sklepů Čejkovice...
Zaujalo nás: Samovražední hubári na Záhorí
V okolí vojenských strelníc na Záhorí žijú desaťtisíce ľudí. Počas hubárskej sezóny tam hrozí nebezpečenstvo. Tam, kde majú dopadať strely z kanóna, sa prechádzajú ľudia... Hrozí, že dopadajúce strely zrania či nedajbože zabijú samovražedných hubárov v lesoch. Takmer všedná záležitosť vo vojenských lesoch. Cesty do lesa blokujú osobné autá, hoci značky vjazd civilných áut zakazujú. Situáciu riešia aj policajti, padajú ostré slová. Aj pokuty. Najväčší blázni zbierajú priamo počas cvičenia prázdne mosadzné nábojnice. V zberných surovinách za ne ešte stále platia...
Hosť Farmára – Fedor Malík: Veda o pohári vína
Minulý režim mu veľa možností na výber povolania nedal. Napriek tomu dnes patrí vo svojom odbore k špičke slovenského vinohradníctva a vinárstva. Za hroznom a vínom precestoval celý svet. Už ako devätnásťročný chlapčisko vyrobil prvých tridsať hektolitrov vína. O históriu, rozvoj a kreáciu nášho vinohradníctva má iba málokto záujem. Zväzy a združenia si predovšetkým budujú svoju pozíciu a svoje kšefty, teda ekonomiku. Malík tvrdí, že dve tretiny dotácií sa dostávajú na vinohrady, ktoré sú zanedbané a nerastú.
Na cestách: Holandský zázrak v Kuželove
Veterný mlyn je zariadenie na premenu sily vetra na kinetickú energiu. Používa sa na mletie múky, čerpanie vody a výrobu elektriny. Tak znie strohá definícia. Veterný mlyn je však čosi viac. Na Slovensku sa s niečím podobným stretneme len zriedka, zato v susedných Čechách dodnes nájdeme desiatky veterných mlynov. Veľkou vzácnosťou je dodnes funkčný veterný mlyn, pričom jeden z nich máme „čo by kameňom dohodil“: v moravskej obci Kuželov, pod severným svahom Bielych Karpát. Prísť, vidieť a... žasnúť. Malý, očarujúci skanzen vyrážajúci dych.
Poľovník: Poľovnícky október
Možno je príznačnejší český názov mesiaca – „říjen“. Ale nielen ruja dominuje októbru v našich revíroch. Zčasu na čas sa ozývajú hlasy, že sa nám premnožuje lesná zver. V októbri určite zaznejú, najmä z menej znalých zdrojov. Zver sa totiž viac ukazuje, združuje, vytvárajú sa takzvané zimné spoločenstvá. Poľnohospodári radosť nemajú, keďže potravy v lese ubúda kvôli ročnému obdobiu i rabovaniu lesných plodov. Logicky sa teda polia stávajú pasienkami. Predmetom lovu by mali byť len slabšie kusy, ale to sme skôr v rovine fantázie.

A čo horšie – nahrádza ho lacné víno z dovozu! Vinárske závody zavreli dodávateľom hrozna brány výkupu. Tí nemajú komu predať úrodu a tak ju nechávajú zhniť na koreni. Hektolitre muštu dovážame z cudziny... Mnohí tvrdia, že táto situácia môže viesť k likvidácii vinohradov na Slovensku. V Bulharsku iné vína ako bulharské nenájdete. V Rakúsku je väčší výber, ale 60 percent tvorí domáca produkcia. A v Modre, uprostred slovenských viníc, nájdete v reštaurácii všetko, od reklamných predmetov až po víno, od Templářských sklepů Čejkovice...

V okolí vojenských strelníc na Záhorí žijú desaťtisíce ľudí. Počas hubárskej sezóny tam hrozí nebezpečenstvo. Tam, kde majú dopadať strely z kanóna, sa prechádzajú ľudia... Hrozí, že dopadajúce strely zrania či nedajbože zabijú samovražedných hubárov v lesoch. Takmer všedná záležitosť vo vojenských lesoch. Cesty do lesa blokujú osobné autá, hoci značky vjazd civilných áut zakazujú. Situáciu riešia aj policajti, padajú ostré slová. Aj pokuty. Najväčší blázni zbierajú priamo počas cvičenia prázdne mosadzné nábojnice. V zberných surovinách za ne ešte stále platia...

Minulý režim mu veľa možností na výber povolania nedal. Napriek tomu dnes patrí vo svojom odbore k špičke slovenského vinohradníctva a vinárstva. Za hroznom a vínom precestoval celý svet. Už ako devätnásťročný chlapčisko vyrobil prvých tridsať hektolitrov vína. O históriu, rozvoj a kreáciu nášho vinohradníctva má iba málokto záujem. Zväzy a združenia si predovšetkým budujú svoju pozíciu a svoje kšefty, teda ekonomiku. Malík tvrdí, že dve tretiny dotácií sa dostávajú na vinohrady, ktoré sú zanedbané a nerastú.

Veterný mlyn je zariadenie na premenu sily vetra na kinetickú energiu. Používa sa na mletie múky, čerpanie vody a výrobu elektriny. Tak znie strohá definícia. Veterný mlyn je však čosi viac. Na Slovensku sa s niečím podobným stretneme len zriedka, zato v susedných Čechách dodnes nájdeme desiatky veterných mlynov. Veľkou vzácnosťou je dodnes funkčný veterný mlyn, pričom jeden z nich máme „čo by kameňom dohodil“: v moravskej obci Kuželov, pod severným svahom Bielych Karpát. Prísť, vidieť a... žasnúť. Malý, očarujúci skanzen vyrážajúci dych.

Možno je príznačnejší český názov mesiaca – „říjen“. Ale nielen ruja dominuje októbru v našich revíroch. Zčasu na čas sa ozývajú hlasy, že sa nám premnožuje lesná zver. V októbri určite zaznejú, najmä z menej znalých zdrojov. Zver sa totiž viac ukazuje, združuje, vytvárajú sa takzvané zimné spoločenstvá. Poľnohospodári radosť nemajú, keďže potravy v lese ubúda kvôli ročnému obdobiu i rabovaniu lesných plodov. Logicky sa teda polia stávajú pasienkami. Predmetom lovu by mali byť len slabšie kusy, ale to sme skôr v rovine fantázie.
Komentáre k článku:
Pridať komentár