Chmeľ je náročný na pestovanie

Prvé zmienky o pestovaní chmeľu na Slovensku pochádzajú zo 16. až 18. storočia. Zo záznamov sa dozvedáme, že chmeľ sa pestoval vo viacerých lokalitách, ako sú Spiš, Vyšný Kubín, Hájniky, Kremnička, Ladomerská Vieska, Trubín, Radobica, Bardejov, Zborov, Bratislava a ďalšie. Samostatnou kapitolou v dejinách slovenského chmeliarstva je pestovanie chmeľu slovenskými prisťahovalcami v Báčke. Chmeľ dopestovaný z tejto oblasti sa stal obchodným pojmom už v 19. storočí. V bývalom Uhorsku to bola najvýznamnejšia chmeliarska oblasť.

Piešťanská výrobná oblasť
V súčasnosti je pestovanie chmeľu na Slovensku situované do Piešťanskej výrobnej oblasti. Zaberá podstatnú časť územia okresu Trenčín (pozdĺž rieky Váh), ďalej severnú časť okresu Trnava a južnú časť okresu Topoľčany (povodie rieky Nitra). Chmeliarsku oblasť od severozápadu ohraničujú Malé Karpaty, zo severu Biele Karpaty a od juhovýchodu pohorie Tribeč. Nadmorská výška daného územia nie je vyššia ako 165 až 205 m.

Celosvetoví šampióni
Chmeľ potrebuje na pestovanie špecifické podmienky a je pomerne náročný na živiny. Na produkciu dobrej úrody je vhodná kvalitná pôda. Napriek tomu, že v minulosti patril k významným plodinám, plochy, na ktorých sa chmeľ pestuje, z roka na rok ubúdajú. Najväčšími lídrami v pestovaní chmeľu sú Nemci a Spojené štáty americké. Medzi ďalších významných producentov patrí Čína, Česká republika, Poľsko, Slovinsko, Veľká Británia a Španielsko. Celková rozloha chmeľníc sa v súčasnosti pohybuje okolo 50-tisíc hektárov. Ešte pred pár rokmi sa chmeľ na Slovensku pestoval na 1 150 hektároch. Dnes majú všetky naše chmeľnice plochu iba necelých 350 hektárov.

Panenský chmeľ
Chmeľ obyčajný je rastlina dvojdomá, vytvára samčie i samičie kvety. Ide o ovíjavú lianu s byľou dlhou 2 až 8 m, ktorá sa v chmeľniciach ťahá po drôtoch – chmeľovodoch. Keďže patrí do skupiny rastlín trvácnych, na rovnakom území ju pestujeme 20 až 30 rokov. Tak, ako pri vinici, aj pri chmeľnici dbáme na správny postup pri ich zakladaní. Správna agrotechnika zohráva dôležitú úlohu pri tvorbe úrody. Zanedbanie niektorého z úkonov, alebo pracovnej operácie, sa v budúcnosti prejaví vo forme zníženia výnosov z chmeľnice. Za najproduktívnejšiu chmeľnicu sa považuje tá, ktorá je približne 4 až 5 rokov po založení. Výška úrody v prvom roku po výsadbe je nižšia. Chmeľu, ktorý sa urodí v mladej jednoročnej chmeľnici, hovoríme panenský. Množstvo pozberaných chmeľových hlávok tvorí asi 40 percent bežnej úrody, závisí to však od viacerých činiteľov, akými sú poveternostné podmienky, kvalita pôdy, kvalita sadby, termín výsadby a mnoho iných.

Z čoho sa robí pivo
Z pivovarníckeho hľadiska sú najcennejšie samičie rastliny, ktoré tvoria takzvané šištice. Tieto obsahujú chmeľový prášok lupulín, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou výroby piva. Vzácnosť lupulínu spočíva v jeho chemickom zložení. Obsahuje silice, triesloviny a živice. Práve súhra týchto troch látok sa podieľa na jedinečnej a zázračnej chuti a vôni piva. Horkosť piva je daná chmeľovými živicami. Sú to ťažko rozpustné látky, ktoré sa ešte delia na mäkké a tvrdé živice. Horkosť piva, ktorá je pre mnohých pivárov rozhodujúcim faktorom pri voľbe značky, majú na svedomí mäkké živice. Ďalšími látkami obsiahnutými v hlavičke chmeľu sú chmeľové triesloviny. Pivu dodávajú mierne trpkastú chuť. Ich obsah je závislý od odrody, pohybuje sa v rozmedzí od 2 do 6 percent. Triesloviny sa starajú aj o to, aby bolo pivo krásne priezračné a odstraňujú bielkovinový zákal. Podľa odborníkov sú to práve triesloviny, ktoré dodávajú pivu tú správnu iskru. Nemenej významnou zložkou samičej hlávky kvetu sú silice. Ide o prchavé éterické oleje, spôsobujúce charakteristickú vôňu chmeľu. Pretože ide o látky prchavé do piva prchavé, sa dodávajú až po uvarení.

Autor článku: Kristýna ŠMEHÝLOVÁ
Zdroj: týždenník Farmár, číslo 2/2009