Región plný
kultúrnych
a historických
zaujímavostí,
kraj vinárov
a poľnohospodárov,
ktorý sa na prístup
Leader začal postupne
chystať už pred
rokom 2006. Mnohí
členovia mikroregiónu
Požitavie – Širočina
sa pripravovali
na riešenie spoločných
problémov a mali
skúsenosti s čerpaním
eurofondov.
V dome sa vždy nájde niečo, s čím sa dá podnikať.
Tvrdí Jana Roziaková, farmárka, ktorá ovčiarstvo
podedila. Jej starý otec aj otec boli ovčiari a hoci ju
k tomu nikdy neviedli, začala sa ovečkám venovať aj
ona. Jej manžel Jaroslav Roziak ovčiarstvo tiež podedil.
Farma Roziak funguje oficiálne už od nežnej revolúcie.
Poľnohospodárske
podielnické družstvo
v Liptovskej
Tepličke dostalo
do vienka nádhernú
prírodu, ktorá určite
patrí medzi divy
Slovenska. Dostalo
aj pracovitých ľudí,
ktorí zem na strmých
políčkach obrábajú
už po stáročia.
Typickým znakom
družstva je preto
húževnatosť.
Kraj pod Javorím
na strednom
Slovensku, s 1 044
metrov vysokou
dominantou Lažtek,
by dramaticky
zmenil svoju tvár,
ak by sa z jeho –
sčasti lesnatých,
sčasti lúčnych
strání vytratil
pasúci sa dobytok
či mechanizmy
vyrábajúce preň
objemové krmoviny.
Ani nie desať kilometrov
od Hriňovej sa dostanete
na laz Vrch Slatina. Je to
taký zvláštny laz, prídete
k nemu po hlavnej ceste,
žiadne odbočky, cesty
do neznáma. Napriek
tomu, ak sa rozhliadnete
a začnete prechádzať
medzi vŕškami a hľadáte
napríklad pasúce sa voly,
máte pocit, akoby ste sa
ocitli v inom svete...
Na slnkom zaliatu
minilúčku vybehne
Elsa, biela koza.
Za ňou druhá, tretia...
celé stádo. Bielučké
až ťahá oči a začnete
mať pocit, že na zelenú
trávu napadol sneh.
Všetky reagujú
na meno, ak ich zavolá
gazda či gazdiná.
Manželia Hamerlíkovci
z kozej farmy Diana
v Jablonici svorne
tvrdia, že chovajú
stádo osobností.
Samostatne
hospodáriaci roľník
Anton Koperdan
zo Spišských Vlách
pochádza, ako sám
hovorí, z kulackej
rodiny. „Mali sme
dvadsaťštyri hektárov
pôdy a na tej sme
gazdovali,“ hovorí.
Roky slávy a roky
úpadku. Taká je história
poľnohospodárskeho
družstva v Krajnom.
Podnik, do ktorého
sa kedysi chodievali
domáci i zahraniční
návštevníci dívať ako na
príklad prekvitajúceho
socialistického
hospodárenia, sa po
politických zmenách v roku
1989 zmenil na nepoznanie.
Približne 65 kilometrov
denne prešli žrebce
Menneke a Max.
Na ceste boli od deviatej
rána do deviatej večer.
Po troch hodinách pauza,
popoludní dlhšia. „Sú to
dobré, trénované kone,“
chválil ich minister
pôdohospodárstva
Stanislav Becík cestou
po Slovensku.
...i šinuli sa tátoše hlbokou
dolinou, v sedlách jazdci
ušľachtilí... ni brázda, ni
svah ich nezastavili, cez
všetky prekážky šťastlivo do
cieľa dorazili...