Zdenka Kramplová: S pôdou sa neradno zahrávať

Na stretnutie chvíľu meškala, nech je ministerke odpustené. Konečne si vraj našla čas na muškáty a typické záhradkárčenie spojené s hrabaním sa v pôde. „Milujem kvety, musia ma obklopovať, ale vyžadujú si patričnú pozornosť.“ Ministerka pôdohospodárstva Zdenka Kramplová (50) asi netušila, že hrabanie sa v pôde bude aj jednou z hlavných tém nášho rozhovoru.

Pôda a problémy s ňou súvisiace vás sprevádzajú už od nástupu na ministerský post. Spomeniem zámenu lesných pozemkov pri Liptovskej Mare, Slánske lesy, priam bestseller pod názvom Slovenský pozemkový fond (SPF) či spoplatnenie prevodov poľnohospodárskej pôdy na iné účely… Do akej miery práve pôda ovplyvnila vaše prvé kroky na ministerstve pôdohospodárstva?

Určite ich urýchlila. Už len preto, že dôvodom odvolania môjho predchodcu z funkcie bol práve Slovenský pozemkový fond a jeho následné zakonzervovanie. Čo najrýchlejšie sfunkčnenie fondu bolo a zostáva mojou prioritou voči občanom tejto republiky. Ešte v januári som na základe uznesenia vlády pripravila návrh riešenia, vláda ho posúdi v najbližších dňoch. Verejnosť vníma SPF a reštitúcie, najmä po prípade sporných pozemkov vo Veľkom Slavkove, veľmi citlivo, bytostne sa jej dotýka – najmä tisícky neuspokojených reštituentov. Som za transparentné, operatívne riešenie, zverejnenie zmlúv na internete. SPF však nie je jediným problémom po mojom nástupe do funkcie. Vynorila sa napríklad otázka pozemkov v Liptovskom Trnovci, ich prevod z Lesov na súkromnú spoločnosť som pozastavila, pretože dotknuté pozemky patrili do prírodnej rezervácie s najvyšším stupňom ochrany… Nedoriešených otázok, týkajúcich sa všeobecne pôdy, je množstvo. Keďže sa v roku 2011 bude otvárať slovenský trh s pôdou pre zahraničných záujemcov, mnohé z nich mali, prinajmenšom mohli byť dávno vyriešené. No ministerstvo pôdohospodárstva nie je len o pôde, ale aj o programe rozvoja vidieka, priamych platbách poľnohospodárom, kvalite a bezpečnosti potravín, raste cien, problematike chovu ošípaných… Témach, ktoré bolo potrebné od prvého dňa od nástupu identifikovať, spracúvať, riešiť.

Mnohým poľnohospodárom leží v žalúdku doterajšia prax stavať na najkvalitnejších pôdach priemyselné parky. Na jednej strane chápu, že sa tým zvýšia počty pracovných miest, na strane druhej tvrdia, že aj pôda je pracovnou príležitosťou. Argumentujú, že vytvorenie pracovného miesta v priemyselnom parku, či fabrike postavenej na zelenej lúke, je pre štát drahšie, ako podporiť pracovné miesto v rozvoji vidieka. Máte to prerátané?

Myslím si, že pri predkladaní spomenutej novely zákona sme sa určite neprerátali. Z Európskej legislatívy vyplýva, že každá krajina si musí chrániť pôdny fond. Ministerstvo pôdohospodárstva vlani vypracovalo Správu o stave poľnohospodárskej pôdy na Slovensku. Sú to veľmi nepríjemné čísla. Do roku 2004 bol úbytok asi tisíc hektárov, po zrušení odvodov za prevod poľnohospodárskej pôdy na iné účely sa ročný úbytok zvýšil na 2 200 hektárov - z toho 500 hektárov najkvalitnejšej pôdy. Každá európska krajina si chráni pôdny fond. Osobne pôdu pokladám za jedinečnú substanciu, ktorú nemožno ničím nahradiť. Väčšiu variabilitu majú napríklad prímorské krajiny, ktoré si môžu zabezpečiť produkciu potravín vďaka iným prírodným zdrojom – teda vode. My nemáme inú alternatívu, len využiť pôdu. Napokon sa ukazuje, že potraviny budú v budúcnosti strategickým tovarom. Vo svete je ich stále väčší nedostatok, dopyt prevyšuje ponuku a náš rezort je tu aj na to, aby sme sa nebáli, že ich bude nedostatok.

Ale aj stavanie je súčasťou rozvoja…

Ak chce niekto na Slovensku stavať, má dostatok pôdy. Nesmie to však byť pôda najvhodnejšia na poľnohospodárske účely. V opačnom prípade vezmeme šancu a istotu budúcim generáciám. Investori by zrejme uvažovali inak, ak by cena pôdy bola na Slovensku porovnateľná so starými štátmi únie. Tam si nikto ani nedovolí uvažovať o stavbe na kvalitnej pôde, pretože jej cena je veľmi vysoká. Keď niekto získa pôdu lacno, má nižšie náklady a vyššie zisky. Podstatnejšie podľa môjho názoru ako fakt, že nám chce niekto pomôcť a vytvoriť pracovné miesta je, že investori sem prichádzajú za ziskami. Keď nám raz nechajú zabetónovanú krajinu, kto bude za to zodpovedný?

Trh s pôdou na Slovensku nie je vyhranený, je akoby ešte v plienkach. Meter štvorcový sa predáva za 20, ale aj tisíc a viac korún. Ako to vnímate?

Ani tých tisíc korún za meter štvorcový nie je veľa v porovnaní s cenami v starých štátoch únie. Investori k nám radi chodia preto, že v iných krajinách musia zaplatiť buď vysokú cenu za pôdu, alebo odvody za prevod poľnohospodárskej pôdy na iné využitie. Plôch, ktoré by mohli mestá poskytnúť a investori využiť, je pomerne veľa. Výskumný ústav pôdoznalectva a ochrany pôdy sprístupnil na svojej webovej stránke prehľad kvality pôdy na celom Slovensku. Od kontaminovaných cez menej kvalitné, až po najkvalitnejšie - v okolí Bratislavy a na Žitnom ostrove. Ak parlament prijme novelu zákona o spoplatnení prevodu pôdy na iné než poľnohospodárske využitie, investori budú môcť využiť oblasti s najlacnejšou pôdou, a tak znížiť svoje náklady. Podľa toho by sa mali pripravovať aj územné plány. Spomenuli ste, že trh s pôdou je na Slovensku v plienkach. Ja si však myslím, že sa podobá situácii, ako keď v Afrike zaberali pôdu kolonizátori. Vyťažili, čo sa dalo, odišli a následky museli znášať ľudia, ktorí tam žijú. Ide predsa aj o zdravé životné prostredie, či nie? Aby však bolo jasno: nie som proti investorom, som proti devastovaniu kvalitnej poľnohospodárskej pôdy. Ako všade, aj v tejto oblasti je nevyhnutné nájsť rozumný kompromis v prospech Slovenska.

Novela zákona o ochrane poľnohospodárskej pôdy je v parlamente. Ak sa prijme, nastane poriadok?

Novela smeruje k tomu, aby investor zvažoval, do ktorého regiónu vstúpi. Ak bude trvať na tom, že chce pod stavbou kvalitnejšiu pôdu, nech zaplatí. Vláda tie financie využije na zúrodňovanie pôd, ktoré to potrebujú.

Investori tvrdia, že na východnom Slovensku alebo v oblastiach, kde sú menej kvalitné pôdy, nemôžu stavať - chýba infraštruktúra, kvalitné komunikácie, diaľnica…

Tak poďme stavať cesty a nie likvidovať pôdu. Cesty sa dajú postaviť, ale pôda sa nedá nahradiť ničím!

Opozícia sa ohradila, že ak sa budú platiť odvody, do nerozvinutých regiónov investor nepríde…

A prečo by neprišiel? Tam bude pôda lacnejšia. Napríklad za pôdu najnižšej bonity sa nebudú odvody platiť vôbec.

S priveľkým zápalom hovoríte o pôde… Čím je pre vás?

Pôda a vidiek majú pre mňa nesmiernu cenu. Voľnosť, vrúcnosť, čistota ducha. Vyrastala som v Hlohovci, prázdniny sme trávili u starej mamy v Slaskej. Starí rodičia mali aj záhumienok, starký chodieval kosiť lúky… Keď sa obilie viazalo do klasov, aby sa mohlo vymlátiť zrno, pomáhali sme. Chodili sme orezávať mak, zbierali huby, liečivé byliny a stará mama nás učila, ako ich môžeme využiť. V rodine mi prischla aj prezývka - „mačkárka“…

„Mačkárka“? Od slova mačka?

Presne. Ak mali ľudia viac mačeniec, topili ich v potoku, ktorý tiekol za humnom mojich starkých. Ja som vyčkávala pri humne, mačence som zachraňovala a nosila na dvor. Mali sme ich aj pätnásť, starala som sa o ne… V hore som raz našla divé mačiatka, aj tie som vychovala. Keď už boli schopné sa o seba postarať, pustila som ich.

Vyštudovali ste poľnohospodárstvo - prečo práve na akadémii v bulharskom Plovdive?

Ako mestské dieťa, hoci vychované dedinou, som si nikdy nemyslela, že ja a poľnohospodárstvo… Bola to a je veľká drina, vyžaduje si celého človeka. Ráno dedina vstávala už pred štvrtou, do postelí líhala aj o polnoci…. Priznám sa, to ma nelákalo. Chcela som študovať diplomaciu alebo medzinárodné právo, vo štvrtom ročníku gymnázia som sa pripravovala na štúdium v zahraničí. Keďže otca v roku 1968 vyhodili zo strany, bolo po diplomacii. Uvažovala som ešte o štúdiu šľachtenia a genetiky rastlín na Lomonosovovej univerzite v Moskve. Lenže Rusko, vtedy ešte ZSSR, predo mnou zavrelo - obrazne povedané - hranice. Kvôli otcovi. Povedali mi, že keď sa naučím po bulharsky, môžem študovať tam. Zvládla som to a mala som na výber dva odbory: poľnohospodárstvo alebo potravinárstvo. Vybrala som si to prvé…

A z poľnohospodárstva sa vykľulo vinohradníctvo. Dôvod?

Aj preto, že okolo Hlohovca je veľa vinohradov… A najmä preto, že na Poľnohospodárskej akadémii v Plovdive otvárali v tom roku pre študentov prvých ročníkov iba jeden odbor: vinohradníctvo – záhradníctvo.

Lenže nezakotvili ste vo vinohradníctve…

Chcela som, manžel pochádza z vinohradníckej rodiny, Rača je povestná kvalitným vínom aj vinohradmi. Dokonca som písala diplomovku o račianskych vinohradoch. Ale… Nemala som prax, nepoznala som Bratislavu, nebolo pre mňa pracovné miesto… Vtedy ma okresná poľnohospodárska správa vyslala na prax do JRD Vinohrady. Budem úprimná, práca vo vinohrade či riadenie skupiny vinohradníkov, to nebolo to pravé orechové, čo som chcela v živote robiť. Nesmiernu úctu k vinohradu však prechovávam dodnes.

Nasledovalo pôsobenie vo vydavateľstve Príroda, boli ste aj vedúcou redaktorkou. Zužitkovali ste novinárske skúsenosti v politike?

Poslala som asi sto listov na rôzne inštitúcie, ktoré mali niečo spoločné s poľnohospodárstvom. Ozvali sa z vydavateľstva Príroda, ponúkli mi prácu. Opäť nová výzva, k písaniu som mala vzťah, tak som tam zakotvila na desať rokov. Novinárčina a politika sa nevylučujú, skôr naopak. Pre politika je len prínosom, ak vie písať a komunikovať.

Keď sme už pri „novinárčine“, aký je váš názor na novelu tlačového zákona, ktorý nedávno prijal parlament?

Hm… Prešla som novinárčinou, vyskúšala som si aj opačný pól komplikovaného vzťahu politik – novinár. Snažila som sa byť spravodlivá, objektívna, vážila som si kolegov, robila som svoju prácu naplno a rada. Prišlo však obdobie v mojom živote, kedy som stratila všetky ilúzie o spravodlivosti, pravde, o niektorých donedávna ešte kolegoch z radov novinárov. Nechápala som, ako bravúrne dokážu otočiť pravdu na lož a nemala som žiadnu šancu brániť sa. Uvažovala som nad tým, či je možné, že v demokratickej spoločnosti neexistuje spôsob, aby som mala možnosť vyjadriť sa, reagovať. V mojom prípade súd rozhodol, že to, čo o mne médiá napísali, bola lož. Zamietol však uverejniť ospravedlnenie v médiách. Bolo to po troch rokoch, všetok hnoj bol na moju hlavu už dávno vysypaný. Navyše, musela som zaplatiť všetky súdne trovy. Pripadalo mi to ako výstraha, aby som sa viac na súdy neobracala. A to som si zobrala k srdcu. Čo si myslíte, aký je teda môj názor na prijatú novelu tlačového zákona? Odosobním sa: tlačový zákon z roku 1966 nemal čo robiť v demokratickej spoločnosti a je iba na škodu, že sa nový neprijal už skôr.

Opozícia tvrdí, že nie je dobrý…

Poslanci, aj rôzne organizácie majú právo sa obrátiť na Ústavný súd. Či niektoré ustanovenia mohli, alebo mali byť lepšie defi nované, to už je vec názoru a právnikov.

Po odvolaní Miroslava Jureňu z ministerskej stoličky kvôli SPF je stále asi 70-tisíc oprávnených osôb na pôdne reštitúcie, pričom SPF nepracuje…

Mnohé zo žiadostí mali byť už dávno vybavené, ľudia čakajú roky… Nik z kompetentných to nepovažoval za prioritu. Napokon, nevyriešené reštitúcie brzdia aj pozemkové úpravy. Myslím si, že na Slovenskom pozemkovom fonde treba zaviesť dobre manažovaný režim, aby sa jeho výkonnosť zvýšila. Až dve tretiny oprávnených osôb môžeme riešiť zákonom 571/2007 Z.z., ktorým sa novelizoval aj zákon SNR č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, vysporiadaní pozemkového vlastníctva. Týmto zákonom, ktorý je v platnosti od ja-nuára tohto roku, sa zmenil spôsob náhrady pri reštitúciách menších ako 400 m2 a s hodnotou nižšou ako 5 000 Sk. A pre jednu tretinu treba urýchliť celý systém reštitúcií. V novele zákona o fonde navrhujeme ponukové konania, aby si reštituent mohol vybrať náhradný pozemok. SPF však musí mať zodpovedné vedenie a tvrdú ruku, aby pracoval ako hodinky.

Veľa sa dnes hovorí o kvalite a bezpečnosti potravín, ich vplyve na zdravie človeka. Stravujete sa zdravo?

Snažím sa. Zeleninu a ovocie, to môžem, najmä čerstvé priamo zo záhrady. Pochutím si na všetkom dobrom, pravda, v obmedzených množstvách, z maškŕt obľubujem horúcu čokoládu. Pri varení solím a korením primerane.

Štipka korenia na záver: ste nominantom ĽS-HZDS na poste ministra pôdohospodárstva pôdohospodárstva. V súvislosti s prevodom pozemkov v kauze Veľký Slavkov, ktorá vyústila do odvolania vášho predchodcu Jureňu i námestníka SPF Brízu, sa spomína firma GVM, blízka ĽS-HZDS. Poznáte ju?

Nepoznám, v živote som s ňou neprišla do kontaktu.

Táto firma sa vraj spája s menom vášho predsedu…

Pokiaľ viem, pán Mečiar sa k tejto téme v médiách niekoľkokrát vyjadroval a vylúčil akékoľvek prepojenie so spomenutou fi rmou a Veľkým Slavkovom. Som zástanca faktov, nie dojmológie. Zdá sa mi, že slovné spojenie „blízke HZDS“, ale aj čomukoľvek inému sa v médiách stalo módnym hitom. To by potom každý roľník, poľnohospodár či farmár, ktorý dostáva priame platby z ministerstva, mal byť v tomto volebnom období blízky HZDS. A v tom predchádzajúcom zasa niekomu inému. Veď je to nezmysel.

Autor článku: Soňa LUDVIGHOVÁ
Zdroj: týždenník Farmár, číslo 1/2008