Jarný jačmeň - hnedá škvrnitosť
Ochorenie možno rozpoznať rýchlo sa zväčšujúcimi hnedými škvrnami s charakteristickým sieťovaním. Tie sa objavujú vo fáze odnožovania v hornej časti čepele spodných listov. Pri infekcii z osiva sa svetlohnedé pásiky objavujú už na koleoptile, neskôr prechádzajú na listové pošvy, zväčšujú sa, splývajú a vytvárajú spomínané sieťovanie. To je na mladých listoch viditeľné len v protisvetle. Pri niektorých odrodách sa objavujú iba tmavohnedé škvrny s úzkym zažltnutým okrajom, tie sú však bez sieťovitej štruktúry.
Napadnuté rastliny postupne zasychajú. Na škvrnách sa tvoria konídiofory a konídie. Šíria sa vzdušnými prúdmi, preto aj po vyklíčení huba spôsobuje nové škvrny. V priaznivých podmienkach sa huba môže šíriť veľmi rýchlo. Rozvoj choroby podporuje chladné a vlhké počasie. Huba prezimuje askospórami na napadnutých pozberových zvyškoch. Prenos choroby je možný aj osivom. Škodlivosť hnedej škvrnitosti jačmeňa spočíva v znížení HTS a redukcii asimilačnej plochy listov.
Donedávna sa choroba považovala za hospodársky menej významnú, ale v poslednom čase jej význam vzrástol. Môže spôsobovať zberové straty aj viac ako 10 %. Z ochranárskych opatrení je dôležitá voľba správneho osevného postupu, dôkladné zaorávanie pozberových zvyškov, pestovanie odolných odrôd jačmeňa a používanie zdravého neinfikovaného a moreného osiva. Chemická ochrana je účinná najmä od objavenia sa prvých symptómov až do začiatku kvitnutia, najneskôr do začiatku klasenia.
Zdroj: týždenník Farmár, číslo 3/2008