Veľkochovy a biopalivá - narastajúca ekologická stopa EÚ

Nový, minulý týždeň publikovaný výskum odhaľuje, že narastajúci dopyt po krmovinách a biopalivách v EÚ spôsobuje stratu jedinečných lesných ekosystémov, vážne emisie skleníkových plynov a nárast vidieckych konfliktov v rozvojových krajinách. Brusel, 2. december 2008 – Nový, minulý týždeň publikovaný výskum odhaľuje, že narastajúci dopyt po krmovinách a biopalivách v EÚ spôsobuje stratu jedinečných lesných ekosystémov, vážne emisie skleníkových plynov a nárast vidieckych konfliktov v rozvojových krajinách. EÚ v súčasnosti využíva každoročne viac ako 16 miliónov hektárov ornej pôdy na produkciu krmovín pre hospodárske zvieratá a na pokrytie zvyšujúceho sa dopytu po palivách do áut – plochu zodpovedajúcu obrábanej poľnohospodárskej pôde v Nemeckej a Maďarskej republike dohromady. Najväčší podiel tejto pôdy sa nachádza v Južnej Amerike.

Výskum odhaľuje, že táto pôda sa najviac využíva na pestovanie sóje, ktorá je dovážaná do Európy primárne na výrobu krmív, avšak čím ďalej tým viac sa využíva aj na produkciu biopalív. Pestovanie sóje je jedným z najväčších hnacích motorov odlesňovania v Južnej Amerike a je spojené s rozsiahlou environmentálnou degradáciou, nárastom používania pesticídov, násilím a porušovaním ľudských práv lokálnych komunít a farmárov. Európskym konzumentom sú zamlčiavané fakty o tom, že väčšina tejto sóje je geneticky modifikovaná (GM), keďže súčasná legislatíva ohľadom povinnosti označovania GM produktov nemyslí na produkty, akými sú krmoviny.

Výskum zdôrazňuje najmä, že:

• Každý obyvateľ EÚ trvalo „zaberá“ vyše 210 m2 pôdy v zahraničí pričom táto plocha je využívaná iba na produkciu sóje určenej na výrobu krmív pre hospodárske zvieratá. Slovenský konzument využíva vyše 180 m2 pôdy. Priemerná spotreba mäsových výrobkov na jedného obyvateľa EÚ je vyše 78 kg za rok.
• Nemecko, Francúzsko a Veľká Británia spolu potrebujú 4,5 milióna hektárov pôdy na pestovanie sóje, aby si udržali súčasný trend stravovania. Táto plocha zodpovedá takmer trojnásobku ornej pôdy na Slovensku.
• Hlavnou plodinou využívanou na produkciu biodízlu v Európe je Repka olejná (56%), ktorá vyžaduje viac ako 2 milióny hektárov poľnohospodárskej pôdy, ďalšími v poradí sú sója (17%) a palmový olej (7%). Nemecko spotrebúva 3800 miliónov litrov biodízlu, čo sa rovná celkovej spotrebe zvyšku krajín EÚ.

Medzinárodná organizácia Priatelia Zeme a organizácia Via Campesina sa domnievajú, že ak chce EÚ seriózne pristupovať k problematike klimatických zmien, straty biodiverzity, ľudských práv a potravinovej krízy, musí zredukovať svoju závislosť na dovoze sóje a zastaviť pestovanie poľnohospodárskych plodín za účelom intenzívnej produkcie biopalív.

Adrian Bebb z organizácie Priatelia Zeme, zaoberajúci sa problematikou potravín a biodiverzity: “Európska „chuť“ na mäso, mlieko a vajcia, spoločne s narastajúcim dopytom po biopalivách, má masívny dopad na rozvojové krajiny. Poľnohospodárstvo v týchto krajinách expanduje za účelom uspokojenia Európskeho trhu na úkor lesných ekosystémov, vidieckych komunít a klímy.” Gérard Choplin z organizácie Via Campesina: “Systém intenzívnych veľkochovov v Európe je trvalo neudržateľný a nemôže fungovať bez lacného dovozu sóje pestovanej v krajinách Južnej Ameriky. Európska poľnohospodárska a obchodná politika by sa mala zmeniť za účelom podpory domácej produkcie krmovín ako aj podpory „environmentally friendly“ rodinných fariem.

Centrum pre trvaloudržateľné alternatívy CEPTA zastáva názor, že spoločná poľnohospodárska politika EÚ by sa mala zameriavať na zvyšovanie komplexnej kvality produkcie a zároveň zvyšovanie sebestačnosti, vrátane krmovín. Súčasné trendy zvyšovania spotreby mäsa a zároveň dovozu krmovín nepovažujeme za udržateľnú cestu, tak z pohľadu environmentálnych ako aj sociálnych dopadov. “Napĺňanie súčasných klimatických cieľov v oblasti redukcie skleníkových plynov formou podpory využívania biopalív, bez dôsledného zhodnotenia dopadov všetkých opatrení vrátane energetickej bilancie, nie je riešením. Biopalivá sa podieľajú výraznou mierou na súčasnej potravinovej kríze a nesmú predstavovať konkurenciu voči pestovaniu potravín a byť príčinou znečisťovania životného prostredia” povedal Andrej Devečka koordinátor kampane venujúcej sa biopalivám.

Zdroj: CEPTA