Vzkriesime sebestačnosť?

Ak natrafíte na korunové rožky, tak azda iba ako na marketingový ťah niektorého z reťazcov. Inak na ne zabudnite! Mantinely cien pri základných potravinách ako chlieb, pečivo, mlieko či mäso sú v súčasnosti stanovené veľmi úzko. Veľa priestoru nemá spracovateľ, ani obchodník. Svetové ceny narástli veľmi rýchlo, nečakane a vysoko. „Vôbec sme takýto rýchly nástup neočakávali, zaskočilo nás to. Cena ropy za barel sa za rok zdvihla z 30 na 130 amerických dolárov. Je teda logické, že zvýšené náklady za energiu sa premietli do zvýšených cien. Ochotne to prijíma aj zákazník. Existujú totiž faktory, ktoré ceny ovplyvnili – zvýšený dopyt po potravinách z tretieho sveta a vo svete aj po biomase. Pri nej sa však dá uvažovať o tom, či je to etické,“ zamýšľa sa Dipl. Ing. Jozef Orgonáš, generálny sekretár Zväzu obchodu a cestovného ruchu SR. Ceny sa teda postupne zvyšujú. V Európe a špeciálne na Slovensku však tento nárast nie je až taký dramatický. „Je veľmi zaujímavé, že obrat vzrástol. Ak počítame tržby z potravín vrátane tabaku, lebo tak je to štatisticky dané, tak za január a február 2008 sa v porovnaní s rovnakým obdobím vlaňajšieho roka zvýšili o 20,6 percenta. Pritom ceny potravín sa v priemere zvýšili len o 7 – 7,5 percenta. V štrukturálnej skladbe nákupu napriek tomu určité pohyby nastali, pretože je rozdiel, či zdražie chlieb na západe, alebo na východe Slovenska. Prečo však hovoríme o kríze?“ zamýšľa sa Jozef Orgonáš.

Všetci sú v strehu

Situáciu trochu inak vnímajú potravinári, teda spracovatelia poľnohospodárskych produktov, ktorých ceny „vyleteli“ vlani hore. V podstate sa nachádzajú medzi dvoma mlynskými kameňmi. „Nastala situácia, keď po desaťročiach prebytkov v poľnohospodárstve a potravinárstve, je nedostatok, a tento stav potrvá pravdepodobne dlhšie. Ak sa ešte vôbec niekedy vráti späť. Všetko sa komplikuje aj vo vzťahu k obchodu a prijatiu eura na Slovensku. Všetci sú pozornejší ako inokedy. Iniciatív na udržanie cien potravín je niekoľko. Napríklad obchodníci ohlásili, že zmrazia ceny od júla 2008 do februára 2009 a vyzvali dodávateľov, aby sa k nim pridali,“ upozorňuje RNDr. Igor Šarmír, PhD., riaditeľ odboru potravín a obchodu Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory. „Niektoré obchodné reťazce vyzvali svojich dodávateľov, aby pristúpili k takejto dohode. Je vždy na konkrétnom výrobcovi, či sa pridá, „K výzve obchodu pristupujeme opatrne. Zdá sa nám to ľahkovážne. Obchod má väčší manévrovací priestor ako výrobcovia. Ak by sme nereagovali na situáciu na svetom trhu, išli by sme sami proti sebe,“ tvrdí Igor Šarmír. „Ak sa vyskytnú takéto vplyvy, samozrejme to ovplyvní ceny,“ súhlasí Jozef Orgonáš. Obidvaja sa totiž zhodli na tom, že v súčasnosti sa nedá predpovedať vývoj z pohľadu klimatických zmien, teda aká bude úroda, ako narastú vstupy energií či ako sa bude vyvíjať situácia na medzinárodných trhoch.

Špekulanti sa vždy nájdu. „Existujú skupiny, ktoré vyčkávajú, ako celá situácia dopadne. Výroba biopalív však asi nie je tým faktorom, ktorý ovplyvňuje ceny vo výrobe potravín. Európska únia zrušila úhorovanie, teda odpočívanie pôdy, čo pravdepodobne zvýši produkciu obilnín. Dosah sa však dá odhadnúť len veľmi ťažko. V rámci únie totiž veľa fabrík na biopalivá stojí a nevyrába. Ak si zoberieme USA, tam zasa idú na 100-percentný výkon,“ hovorí Ing. Jarmila Halgašová, riaditeľka Potravinárskej komory Slovenska. „Táto situácia môže mať paradoxne vplyv na ozdravenie vzťahov v sektore, predovšetkým medzi výrobcami-spracovateľmi a obchodom,“ mieni Igor Šarmír. „Celková reforma spoločnej poľnohospodárskej politiky smerovala k vyriešeniu nadprodukcie potravín v Európskej únii, ktorá tu nedávno bola. Zmenili sa však aj požiadavky spotrebiteľa, nielen na zasýtenie sa, ale hľadá nové potraviny s vysokou pridanou hodnotou,“ upozorňuje Jarmila Halgašová. Výrobcovia teda kvôli zavedeniu eura pristúpili na tzv. etický kódex nezvyšovania cien. Aby mohli inovovať a modernizovať výrobu, s prihliadnutím na požiadavky spotrebiteľa, musí im prinášať zisk, ako je to bežné v iných odvetviach. Požiadavky na nich sú z pohľadu bezpečnosti a kvality možno až privysoké.

Neuspokoja potreby

Hoci laikovi podstata rozdielu medzi bezpečnosťou a kvalitou uniká, predsa len to je rozdiel. Kvalita potravín je súhrn záväzne určených vlastností a znakov výrobku, ktoré mu dávajú schopnosť uspokojovať konkrétne potreby ľudského organizmu. To znamená, že výrobok musí byť bezpečný a musí mať svoju vnútornú kvalitu v stanovených vlastnostiach a znakoch (senzorické a fyzikálnochemické). „V praxi sa stretávame so skutočnosťou, že výrobok je bezpečný – neohrozí zdravie konzumenta, ale nie je kvalitný vo svojej vnútornej podstate – neuspokojuje potreby ľudského organizmu,“ vysvetľuje MVDr. Peter Turek z Ústavu hygieny a technológie mäsa Univerzity veterinárskeho lekárstva v Košiciach. V posledných sedemnástich rokoch sa vyvíjal enormný tlak na bezpečnosť potravín. Intenzívnejšie pred naším prístupovým obdobím. Európska komisia vtedy reverovala Slovenskú republiku dôrazne práve v tejto oblasti. Išlo predovšetkým o hygienické štandardy potravinárskych výrobných prevádzok, zavádzanie systémov bezpečnosti potravín (HACCP - systém kontroly kritických bodov), zvyšovanie rozsahu monitoringu a vyšetrovacích analýz na cudzorodé látky – kontaminanty, rezíduá liečiv i pesticídov, mikrobiologické požiadavky na potraviny a pod. Kvalita potravín ostala v ústraní. Po vstupe do EÚ sa uplatňuje v oblasti kvality na určité potravinárske komodity legislatíva Európskej únie (napr. cukor, čokoláda, lieh, ovocné šťavy, vody, med, vajcia, hydina, káva), ostatné komodity sa upravujú v oblasti národnej legislatívy Potravinovým kódexom SR. „Pre spotrebiteľa je zaručená bezpečnosť. Žiaľ, v mnohých komoditách sme v porovnaní s minulosťou povolili v legislatíve zníženie parametrov kvality alebo sme daný faktor ponechali na výrobcovi.

Nastal a dodnes pretrváva tlak na presadzovanie nízkej ceny potravín a následná nadväznosť na konkurenčnú schopnosť našich producentov potravín na spoločnom trhu. Nízka cena sa nerealizovala znižovaním režijných nákladov, ale menením pôvodných receptúr – vyberanie kvalitných surovín a nahradzovanie menej kvalitnými náhradami. V rámci ochrany spotrebiteľa sa daným vývojom riadila aj úradná kontrola, ktorá sa zamerala výsostne na bezpečnosť potravín a kontrola kvality ostala na vedľajšej koľaji. Čiastočným ospravedlnením jej činnosti v danej oblasti je skutočnosť, že sa nemá legislatívne o čo oprieť,“ upozorňuje Peter Turek. Dodáva, že spotrebitelia si všímajú najmä cenu výrobku a dátum spotreby. Veľmi málo sa zameriavajú na zloženie výrobku, ktoré pri súčasnom stave zabezpečenia kvality je v mnohých prípadoch jedinou výpovednou informáciou o kvalite v pomere k ponúknutej cene.

„V slovenských potravinách je v súčasnosti boom používania prídavných látok (tzv. „éčok“), ktorými sa kompenzuje vstup menej hodnotných (ale bezpečných) surovín pri výrobe potravín. Tiež veľmi dobre imitujú zmyslové vlastnosti výrobku (farba,vôňa, trvanlivosť), ktoré sú pri kúpe výrobku primárne. Zloženie výrobku by si teda mali spotrebitelia všímať detailnejšie a podľa toho sa rozhodnúť. Predĺžená trvanlivosť výrobkov garantuje bezpečnosť potraviny, ale negarantuje kvalitu. Vo všeobecnosti platí pravidlo, že kvalitná potravina má adekvátnu cenu. Lacné potraviny sú bezpečné, ale nedá sa očakávať, že budú kvalitné,“ vystríha spotrebiteľov Peter Turek. Dodáva, že tento rok veľmi negatívne nahráva kvalite potravín, z dôvodu avizovaného svetového nedostatku potravín (zdražovanie) a vstupu do eurozóny (udržanie cien). V tejto kombinácii možno očakávať pokles kvality pri zachovaní základnej priority zdravotnej bezpečnosti potravín. „Spotrebiteľ sa v súčasnosti stáva jedinou možnou hybnou pákou na zlepšenie kvality potravinárskych výrobkov. Kým sa bude opierať len o nízku cenu výrobku, nemôžeme očakávať zlepšenie kvality. V trhovom mechanizme je základným pravidlom, že výroba produkuje a obchod ponúka to, čo spotrebiteľ kupuje. Ak odmietne lacné a menej hodnotné výrobky a bude hľadať kvalitu, výrobca a predajca prestanú podľa vyššie uvedeného pravidla ponúkať sortiment, ktorý sa nepredá,“ tvrdí Peter Turek.

Zmena priorít

Slovenskí spotrebitelia Petra Tureka, zdá sa, už vypočuli. Aspoň v niektorých komoditách. Napriek nárastu cien potravín o spomínaných 7,5 percenta, totiž tržby narástli až o 20,6 percenta. Maloobchodný nárast teda neklesol, ale naopak narástol. „Zaznamenali sme záujem o kvalitné výrobky a biopotraviny. Tie stúpajú mierne, ale rovnomerne. Zvýšil sa nám napríklad aj predaj kvalitných a drahých syrov. Samozrejme, tento trend je očividný najmä v ekonomicky silných regiónoch. Tam si už spotrebitelia vyberajú kvalitné a luxusné výrobky,“ potvrdzuje Jozef Orgonáš. Zamerať pozornosť by sme teda mali asi iným smerom. Svetové zásoby sú na minime a v krajinách, kde si „králi“ uvedomujú, že len sýty národ je spokojný, myslia na zadné dvierka. „Zo západnej Európy sem prichádza ťažký priemysel a agropotravinárstvo sa presúva tam, čo na prvý pohľad vyzerá, že je to pre nás z pohľadu ekonomiky priaznivé a výhodné. V skutočnosti je to zložitejšie. Ľudia konzumovať budú a tam, kde je základňa výroby, bude sa situácia vyvíjať lepšie. Typický príklad sú cukrovary. To je tragédia sama osebe. Výroba smeruje do západnej Európy, u nás z desiatich cukrovarov ostali dva a uvidíme, či tu budú pôsobiť aj naďalej,“ uvádza Igor Šarmír. Teraz, keď je dostatok cukru, sa nič diať nebude. Podobne ako u ošípaných. Zo západnej Európy k nám prúdia kvantá bravčového mäsa. To, že ide z pohľadu kvalitatívneho o menej lukratívne časti prasiat, ako pliecko a krkovička, je pre nás momentálne akosi druhoradé. (Stehno a karé sa totiž vyváža na Blízky východ i do Ázie a prebytky tiež treba niekam vyviezť, keďže v krajinách pôvodu ich veľmi nemusia. Ale keď začne byť nedostatok, ktovie, či ich nevezmú na milosť.) Ak však náhodou bude zlá úroda či stúpne vývoz do tretích krajín, pocítime to na vlastných peňaženkách. A tak je to aj pri mlieku či obilí. Vlastne pri každom potravinárskom výrobku. „Aj z pohľadu logistiky je výhodnejšie, ak to spraví slovenský producent, ako dovážať zďaleka,“ mieni Jozef Orgonáš. Agropotravinárska výroba sa však napriek tomu presúva do západnej Európy. Svedčia o tom aj čísla o potravinárskom priemysle. „Európsky potravinársky priemysel je najvýznamnejším odvetvím v rámci Európskej únie. V roku 2006 vyprodukoval 870 miliárd eur obratu, zamestnáva približne 13,4 percenta zamestnancov z priemyselného odvetvia, čo je v rámci europriemyslu najviac. Na hrubom domácom produkte (HDP) Európskej únie sa podieľa až 14 percentami. Na Slovensku je to len 1,9 percenta HDP a zamestnáva 2,8 percentá ľudí,“ argumentuje Jarmila Halgašová.

Pod pokrievkou

O sebestačnosti akoby sa každý bál prehovoriť nahlas. Nastal však možno čas o tom znovu hovoriť. Vývoj na svetovom trhu po vlaňajšom raste cien je nepredvídateľný. Pokrievku nad vriacim kotlom poodkryl zaujímavou úvahou Jozef Orgonáš: „Ak si predstavíme, že spotreba bravčového mäsa narastie v Číne iba o 1 kg na obyvateľa za rok, tak ročne musíme vyprodukovať vo svete o 1,5 miliardy kilogramov bravčoviny viac. To znamená 1,5 milióna ton, čo je približne 5 miliónov prasiat denne. Veľa sa hovorí o Lisabonskej stratégii, jadrovej bezpečnosti, ale pomerne málo o potravinovej bezpečnosti. Ak okolo roku 2050 bude mať planéta podľa prognóz 50 miliárd obyvateľov, pýtam sa, z čoho ich uživíme? Chýbajú nám prognostici. Na medzinárodných konferenciách odznievajú vízie na maximálne 5 rokov.“

Autor článku: Adriana VEREŠPEJOVÁ
Zdroj: týždenník Farmár, číslo 2/2008