Vyžijú LESY zo štiepky?

Slovensko ako tretia najlesnatejšia krajina EÚ má veľký potenciál vo výrobe energie z lesnej hmoty – dendromasy. Dokážeme túto šancu využiť?

Prednedávnom sme si na vlastnej koži vyskúšali, aké dôsledky môže mať závislosť od druhých. Plynová kríza však so sebou priniesla i jedno pozitívum. Zamyslenie sa nad tým, čo by sme robili, keby naozaj došlo k prírodnej katastrofe a náš štát by bol odtrhnutý od dodávky plynu z vážnejších a pravdepodobne dlhodobejších dôvodov, než akými boli politické prieky. Riešenie spočíva vo výrobe energie z tých surovín, ktoré máme u nás doma, na Slovensku.

Spracovanie dendromasy
Slovensko je treťou najlesnatejšou krajinou Európskej únie. Takmer polovicu územia zaberajú lesy, pričom ich rozloha predstavuje približne dva milióny hektárov. Z tejto výmery 52 percent obhospodaruje súkromný sektor a 48 percent má pod patronátom štát. Tento objem je schopný ročne vyprodukovať približne 4,5 milióna ton biomasy. V súčasnosti sa na Slovensku využíva len 1,8 milióna ton. A preto riešením, ktoré nebude ohrozovať plynová kríza, ani politika veľmocí vlastniacich nerastné suroviny, by mohla byť výroba energie z lesnej drevnej hmoty – drevnej štiepky. Štiepka je drvené drevo z konárov a iných zvyškov porastov nevhodných na iný spôsob spracovania. Na drvenie sa používa štiepkovač, ktorý hmotu spracováva priamo na mieste ťažby dreva. Kvalitné drevo sa odváža na ďalšie spracovanie, menej kvalitné sa využíva na výrobu štiepky. Tá následne slúži na vykurovanie rozličných objektov.

Biomasa, š.p., LESY SR
Výrobou lesnej štiepky sa na Slovensku zaoberá Biomasa, š. p., LESY SR. Vlani podnik vyprodukoval 120-tisíc ton tohto paliva, v tomto roku plánuje produkciu zvýšiť o ďalších 10-tisíc ton. „Pritom viac ako šesťdesiat percent štiepky pochádza z haluziny, konárov a odpadu zo stromov, ktoré predtým končili ako palivové drevo. V čase gradujúcej kalamity podkôrneho hmyzu sa spracováva aj poškodené ihličnaté drevo, ktoré tvorí až sedemdesiat percent spracovaného objemu,“ vysvetľuje generálny riaditeľ Jozef Minďáš. Závod pokrýva potrebu 90 percent všetkých domácich záujemcov. K najväčším odberateľom lesnej štiepky patrí Zvolenská tepláreň, Kysucká mestská tepláreň, podniky SES, a. s., Tlmače, Smrečina Banská Bystrica, ale aj teplárne v Dolnom Kubíne, Partizánskom, Bánovciach nad Bebravou či Vranove nad Topľou. V súčasnosti to je 25 regionálnych teplárenských subjektov, ktoré pri budovaní novej technológie využili možnosť spolufinancovania z fondov Európskej únie.
Vykurovanie prevádzkových priestorov, mestských sídlisk, nemocníc či škôl energiou vyrobenou spaľovaním energetickej štiepky je podľa slov Jozefa Minďáša riešenie jednoduché, efektívne a lacné. „Hlavný aspekt efektívnosti je skutočnosť, že vynaložené financie na zabezpečenie bioenergie neunikajú za hranice. Naopak, vplývajú na rozvoj jednotlivých regiónov,“ vysvetľuje. Ďalším pozitívom bude spracovanie tých častí lesných porastov, ktoré boli doteraz označované ako odpad. „Lesná palivová dendromasa je hmota stromov alebo ich častí, ktorých využitie v drevospracujúcom alebo celulózovo-papierenskom priemysle nie je z technologického či ekonomického hľadiska možné alebo účelné,“ dopĺňa Stanislav Becík, minister pôdohospodárstva.

Ekonomická rentabilita
Ekonomická efektívnosť je rozhodujúcim ukazovateľom v každom podnikateľskom zámere. Inak to nie je ani pri výrobe tepla z drevnej štiepky. Podľa slov ministra hospodárstva Ľubomíra Jahnátka výroba energie z obnoviteľných zdrojov v energetickej koncepcii nie je všeliekom. „Ide skôr o podpornú formu stability, ale určite nemôžeme hovoriť o ekonomickej prosperite. Samozrejme, že prvok stability je nesmierne dôležitý,“ podotýka minister a ďalej dodáva, že cena energií vyrobených z biomasy je 2,7- až 15-násobne vyššia, ako cena energií vyrobených z fosílnych palív a jadrovej elektrárne. Negatívne na cenotvorbu energie z alternatívnych zdrojov pôsobí najmä logistika. Preprava vyrobenej biomasy do spaľovní je finančne náročná. Dôsledky drahej energie by v konečnom dôsledku znášal občan. Aby sa tak nestalo, minister hospodárstva zdôraznil, že štát bude na energiu vyrobenú z obnoviteľných zdrojov prispievať.

Ochrana životného prostredia
Z pohľadu Slovenska má využitie biomasy výrazný prínos. Väčšinu spotrebovaných fosílnych palív v súčasnosti dovážame, čo zvyšuje našu nergetickú závislosť. Na druhej strane máme dostatok biomasy, ktorú zatiaľ energeticky nevyužívame. Jej využitím by sa výrazne obmedzil vplyv svetového kolísania cien fosílnych palív, ktoré žiadnym spôsobom nevieme ovplyvniť, ale ktoré sa priamo prenášajú do ceny tepla a elektriny, ktorú musíme platiť. Zo všetkých dostupných zdrojov na výrobu bionergie (biomasa, slnečná, vodná, geotermálna alebo veterná energia) má najvyšší potenciál biomasa. Podľa slov ministra životného prostredia Jána Chrbeta, potenciál biomasy na energetické využitie je naozaj veľký, a to pre jej dostupnosť na väčšine územia našej republiky. Minister ďalej dodal, že v rezorte životného prostredia sú pripravení aktívne prispieť k transformácii tohto odvetvia, okrem iného aj prostredníctvom štrukturálnych fondov Európskej únie. Lesy, š. p., zasa vidia potenciál využívania biomasy na výrobu energie aj ako opatrenie šetrnejšie k životnému prostrediu. „Výroba energie z dendromasy má veľký prínos, pretože v porovnaní s fosílnymi palivami poskytuje čistú energiu,“ dopĺňa Jozef Minďáš.

Pracovné príležitosti
Vybudovanie siete nových regionálnych elektrární s celoročným odberom lesnej štiepky je perspektívne aj z pohľadu vytvorenia nových pracovných príležitostí. Tieto by podľa slov premiéra Roberta Fica nevyžadovali takú kvalifikovanú odbornosť, ako napríklad v priemyselnej výrobe. Ak by sa naplno vy užil potenciál lesnej biomasy na výrobu lesnej štiepky, na vidieku by tak mohlo vzniknúť päť- až šesťtisíc nových pracovných príležitostí. Minister pôdohospodárstva prišiel s návrhom, že do budúcnosti by rezort podporil lesníkov sumou 5 eur na tonu biomasy, čo je približne desať percent z jej ceny. Táto podpora vzhľadom na už pridelený finančný rozpočet na rok 2009 bude pre lesníkov dostupná pravdepodobne v ďalšom roku. Štrukturálne fondy budú môcť čerpať i tí, ktorí sa rozhodnú vyrábať energie z biomasy. Minister Ľubomír Jahnátek zdôraznil, že do dnešnej doby evidujú niekoľko žiadostí na výrobu lesnej štiepky a že za uplynulé obdobie vydali niekoľko desiatok licencií na výrobu tepla z obnoviteľných zdrojov. Súhra týchto dvoch aspektov dáva predpoklad na úspešný rozvoj výroby drevnej štiepky aj z nej vyrobenej energie.

Autor článku: Kristýna ŠMEHÝLOVÁ
Zdroj: týždenník Farmár, číslo 16/2009