Všímajte si listy repy i zemiakov

V poslednom období bol na slovenských poliach zaznamenaný výskyt cerkospóry repovej a zvinutky zemiakovej. Zaznamenaný je stredný výskyt cerkospóry v cukrovej repe. Cerkospóra repová je rozšírená všade tam, kde sa cukrová alebo kŕmna repa pestuje. Prvé údaje o jej výskyte na našom území pochádzajú už z roku 1886. Parazituje na širokom okruhu hostiteľských rastlín. Cerkospóra spôsobuje listovú škvrnitosť - cerkosporiózu. Škvrny sa vyskytujú na klíčnych a pravých listoch a zriedkavejšie na stopkách. Sú spravidla okrúhle alebo nepravidelné, najčastejšie 1,5 až 3 mm veľké, zriedkavo aj väčšie.

Cerkospóra zimuje v pôde
Odumretá suchá škvrna je bohato preniknutá podhubím, hnedosivá s fialovočerveným alebo tmavohnedým prstencom. Pri veľmi dlhom alebo veľmi krátkom inkubačnom období sa farebný prstenec nevytvára. Za vhodných podmienok sa na jednom liste vytvára až niekoľko sto škvŕn. Pri veľkej nákaze škvrny splývajú a celé súvislé časti listovej čepele vysychajú, trhajú sa, listy sa stáčajú a predčasne odumierajú. Rastlina môže stratiť v priebehu silného ochorenia až 80 % listov. V tomto prípade rastlina zmladzuje, čo veľmi vyčerpáva buľvu, ktorá má predĺžený, tzv. cerkosporiózny krk. Jedným z hlavných zdrojov pre vznik prvotnej nákazy je pôda, v ktorej cerkospóra prezimuje. Prvé príznaky choroby sa objavujú najčastejšie na starších listoch. Za teplého a vlhkého počasia môže nastať epidemické rozšírenie choroby. Škodlivosť cerkospóry sa prejavuje v znížení úrody buliev o 16 až 25 % a znížení cukornatosti o 0,5 až 1 %. Proti cerkosporióze je možná chemická ochrana.

Zvinutka útočí na listy
Hlásený je slabý výskyt zvinutky zemiaka. Zvinutka zemiaka sa vyskytuje všade, kde sa zemiaky pestujú. Typickým príznakom choroby je zvinovanie listov, ktoré je v roku nákazy menej výrazné. Pre zvinutku sú najtypickejšie sekundárne príznaky, ktoré sa vyvíjajú na rastlinách vyrastených zo sadby infikovanej v predchádzajúcom roku. Pri napadnutí nastáva typické strukovité, lodičkovité až cigaretovité zvinovanie listov smerom nahor, pozdĺž hlavnej žily, ktoré sa v čase nákazy prejavuje na stredných a dolných listoch. V druhom roku, t. j. pri použití nakazenej sadby, napadnuté trsy rastú pomaly, majú sotva polovičnú výšku, stonky a listy sú vzpriamenejšie a trsy majú metlovitý vzhľad. Okrem zvinovania je najmä v druhom roku typickým príznakom hrubnutie, tuhnutie a kožovatenie, najmä pri dolných listoch. Listy sú červenkasté, tmavomodré až bronzové, pri dotyku šuštia. Vírus sa prenáša hľuzami a rozličnými druhmi vošiek. Niekedy sú príznaky ochorenia maskované vplyvom prostredia a výživy, najmä pri bohatom hnojení dusíkom. Vírus rastliny neusmrcuje, ale znižuje ich úrodu. Tvorba hľúz je malá, samotné hľuzy sú drobné a straty na úrodách môžu dosahovať 30 až 80 %. Ochrana proti zvinutke zemiaka spočíva v pestovaní odolných odrôd, správnej agrotechnike a chemickom ošetrení proti voškám.

Autor článku: Jozef KUBÍK, ÚKSÚP
Zdroj: týždenník Farmár, číslo 15/2008