Vreckovitosť včelieho plodu - SBV

Opíšeme si ochorenie včelieho plodu, ktoré môžeme pozorovať v našich včelstvách v období od začiatku mája až do konca júla. Konkrétne ide o vreckovitosť včelieho plodu (Sacculisatio contagiosa larvae apium) označované tiež skratkou SBV z anglického: Sacbrood Bee Virus.

Výskyt tohto ochorenia a jeho negatívny ekonomický dosah za posledné obdobie na území SR značne narastá.

Aby sme mohli vreckovitosť včelieho plodu vo včelstve včas spozorovať, odlíšiť ho od iných, závažnejších ochorení včiel, akými sú mor a hniloba včelieho plodu, a aby sme včas vykonali vhodné chovateľské opatrenia zabraňujúce šíreniu infekcie do iných včelstiev, musíme dôkladne poznať pôvodcu ochorenia, jeho vlastnosti a biológiu, klinické príznaky ochorenia vo včelstve (klinické príznaky), ako aj jeho diagnostiku. Všetky tieto aspekty priblížime v nasledujúcom článku.

Pôvodca ochorenia
Pôvodcom vreckovitosti včelieho plodu je vírus Morator aetatulae, je to vírus s trojrozmerným šesťuholníkovým obalom s veľkosťou 30 nm (0,00003 mm). Je citlivý na zvýšenú teplotu a vyschnutie.
Vírus vreckovitosti sa musí najprv pomnožiť, aby vytvoril typické príznaky ochorenia. Nakoľko z biologického hľadiska je vírus len obal s genetickou informáciou a neobsahuje žiadne organely, systémy, ktoré by mu sprostredkovali výživu a samostatné rozmnožovanie, musí aj vírus vreckovitosti na svoju reprodukciu využívať látkovú výmenu prebiehajúcu vo vnútri buniek tela vyvíjajúcej sa larvy. V dôsledku uvoľnenia takto pomnožených vírusových častíc, ktoré okamžite napádajú ďalšie bunky tela larvy, infekcia progreduje. Napokon larva, v období po zaviečkovaní, hynie. Takto vznikajú typické klinické príznaky ochorenia..

Klinické príznaky
Prehliadky včelstiev neprinášajú včelárovi napríklad len informácie o stave zásob, prítomnosti plodu a matky, ale poskytujú mu predovšetkým informácie o zdravotnom stave včelstva.
Vreckovitosť včelieho plodu sa klinickými príznakmi podobá predovšetkým na mor včelieho plodu, v niektorých prípadoch aj na hnilobu včelieho plodu. Na rozdiel od nich nepodlieha toto ochorenie, podľa zákona o veterinárnej starostlivosti, povinnému hláseniu. Pretože klinické príznaky uvedených chorôb sú pre včelára dosť podobné, je nevyhnutné byť opatrný a venovať zvýšenú pozornosť opísaným klinickým príznakom.

Medzerovitosť plodu – podobne ako pri more aj pri vreckovitosti včelieho plodu pozorujeme výraznú medzerovitosť plodu. Zmeny na viečkach plodových buniek sú však trochu iné. Nie sú výrazne tmavé a prepadnuté ako pri more a perforácia je prevažne väčšia. Následkom čistiaceho pudu včiel sa včely snažia postupne odstrániť celé viečko a následne aj napadnutú larvu. Tento čistiaci pud včiel nám vytvorí 2 typické príznaky vreckovitosti.   Prvým takto vzniknutým príznakom je prítomnosť tmavohnedej larvy v tvare gondoly vo vnútri odviečkovanej bunky (pozri obr. 1). Vedľa takýchto buniek sa často nachádzajú bunky s larvami v štádiu „stočeného červa“, ktoré sa zdajú byť klinicky zdravé. Pomocou RT-PCR laboratórnej metódy, ktorej princíp bude popísaný ďalej,sa nám však podarilo zistiť prítomnosť vírusu vreckovitosti aj vo všetkých týchto larvách, čo potvrdzuje vysokú kontagiozitu ochorenia v rámci včelstva (pozri obr. 2). Druhým typickým príznakom, ktorý vzniká čistiacim pudom včiel, je prítomnosť tmavých gondolovitých lariev na podmetovej podložke (pozri obr. 5 – uprostred obrázka).
Patologické zmeny na larvách – k úhynu larvy dochádza v období posledného larválneho štádia, keď prebieha tzv. 5. zvliekanie a dochádza k premene vzpriamenej larvy na kuklu. Vytvára sa nová pokožka, avšak následkom choroby sa stará pokožka pochádzajúca zo štádia vzpriamenej  larvy neoddelí tak, ako by mala v procese metamorfózy. Vytvorí sa tak priehľadné vrecko naplnené exuviálnou, priehľadnou a nažltlou tekutinou, v ktorej sa nachádza novovytvorená kukla. Takéto vrecko sa dá ľahko vytiahnuť z bunky pinzetou, nie je prichytené o dno alebo stenu bunky (pozri obr. 3). Farba larvy infikovanej vreckovitosťou včelieho plodu sa postupne mení z perleťovo bielej na nažltlú, karamelovú až tmavohnedú. Nakoniec vyschne v príškvar podobajúci sa gondole, ktorý sa dá ľahko vytiahnuť (pozri obr. 4). Typická je nadvihnutá hlavička príškvaru, viditeľná v odviečkovanej bunke.

Navonok nepostrehnuteľná, ale veľmi častá je aj infekcia dospelých robotníc. Tieto jedince sa veľmi rýchlo vyvíjajú, zbierajú a konzumujú málo peľu a predčasne starnú a hynú (Bieneninstitut Kirchhein, 2005).

Možnosti laboratórnej diagnostiky
V minulosti sme sa pri potvrdení vreckovitosti včelieho plodu mohli spoliehať len na laboratórne vyvrátenie prítomnosti pôvodcov bakteriálnych chorôb, predovšetkým moru a hniloby včelieho plodu pomocou mikrobiologických kultivačných metód.   V kombinácii s prihliadnutím na typické klinické príznaky nám takýto diagnostický postup nešpecificky poukazuje na prítomnosť vírusu vreckovitosti. Táto nešpecifická diagnostika zostáva aj v dnešnej dobe pre včelára ekonomicky dostupnejšia a pre vylúčenie moru a hniloby, v nejednoznačných prípadoch, aj legislatívne nevyhnutná.
Dnešná laboratórna technika nám otvára možnosti dokázať prítomnosť pôvodcov vírusových, bakteriálnych, ale aj parazitárnych chorôb včiel pomocou postupov molekulárnej biológie. Najpoužívanejšou diagnostickou metódou v tomto smere je PCR (polymerázová reťazová reakcia), ktorá dokáže zachytiť veľmi malé množstvá genetickej informácie pôvodcu zhmotnenej v DNA (deoxyribonukleovej kyseline). Keďže doposiaľ známe včelie vírusy sú tzv. RNA vírusy, čiže vírusy obsahujúce genetickú informáciu v podobe ribonukleovej kyseliny, je potrebné túto RNA prepísať na DNA. Za týmto účelom bola vytvorená RT-RCR (reverzná transkriptáza-polymerázová reťazová reakcia). Takto zachytené malé množstvo genetickej informácie pôvodcu sa pomocou RT-PCR niekoľkonásobne namnoží na množstvo, ktoré je potrebné na jeho ďalšiu vizualizáciu, a tým nesporný dôkaz vírusu v zaslanej vzorke. Nepochybne doposiaľ najväčšou nevýhodou tohto vyšetrenia je ekonomická nákladnosť, ktorá ju robí nedostupnou pre bežného chovateľa včiel. Naopak, medzi výhody môžeme zaradiť možnosť pozorovať genetickú príbuznosť samotných vírusov a tak sledovať ich vývoj a šírenie, prípadne zavlečenie z iných krajín sveta. Takto bol napríklad v roku 2001 izolovaný v Číne tzv. čínsky vírus vreckovitosti medzinárodne označovaný ako CSBV, ktorý je s naším vírusom príbuzný na cca. 90 %.

Tlmenie vreckovitosti včelieho plodu
Ako sa proti vírusovým infekciám bráni náš organizmus a organizmus iných stavovcov? Je to predovšetkým aktívna imunita, ktorá nás chráni. Prostredníctvom bielych krviniek získavame protilátky špecifické proti vírusu a sprostredkovane cez tieto protilátky dostane organizmus pokyn k imunitnej odpovedi. Toto umožňuje humánnej, či veterinárnej medicíne využívať v prevencii pred vírusovými infekciami rôzne druhy vakcín. V tele včely nekoluje krv, ale hemolymfa, ktorá disponuje podobným imunitným systémom. Jeho zloženie a fungovanie zatiaľ nie je dostatočne preskúmané. Vieme že v hemolymfe sú fagocyty zodpovedné za bunkovú odpoveď a poznáme tiež niekoľko humorálnych zložiek včelej imunity (imunopeptidy, aglutiníny, lyzíny). Poznatkou o včelej imunite je však doposial málo a aj preto sa zatiaľ nepodarilo vyvinúť žiadnu účinnú vakcináciu pre včely.Viac o včelej imunite sa dočítate v článku od kolegu RNDr. Jiřího Danihlíka tu...
Vzhľadom na prítomnosť vírusu vreckovitosti aj v dospelých včelách, ako aj vzhľadom na to, že sila infikovaného včelstva môže výrazne stagnovať, je vhodné slabé včelstvo zlikvidovať. Postihnuté včelstvo vysírime a plodové plásty spálime spolu s uhynutými včelami. Pri včelstve, ktoré intenzívne vynáša napadnutý plod a nestráca na sile sa môžeme pokúsiť o ozdravenie včelstva preložením na čisté dielo a odstránením plodových plástov v ktorých sa nachádzajú gondoly. Včelstvo schopné odolať nákaze zistíme tak, že má málo gondol v plodovom telese a väčšie množstvo týchto gondol nájdeme pod zasieťovaným dnom (riedke sito). Ak prevažuje napadnutý plod v plodovom telese takéto včelstvo sa nesnažíme ozdravovať. Vytočený med zriedime vodou a povaríme 15 minút a až takto upravený sa môže použiť na zakŕmenie. Plásty vytopíme a môžeme ich použiť na výrobu medzistienok. Ozdravovacie práce zakončíme dezinfekciou rámikov a úľa tradičným postupom hydroxidom sodným alebo kombináciou hydroxidu sodného s prípravkom Savo. Dezinfikovaný materiál viacnásobne dôkladne opláchneme vodou a necháme dôkladne vyschnúť, prípadne vystavíme priamemu slnečnému žiareniu mimo doletu včiel.

Prehľad výskytu vreckovitosti včelieho plodu na Slovensku
Ústav včelárstva v Liptovskom Hrádku v spolupráci so Štátnym veterinárnym a potravinovým ústavom Dolný Kubín vykonal diagnostiku vzoriek živých včiel (v niektorých prípadoch paralelne s diagnostikou vzoriek plodu) pochádzajúcich z plemenných chovov včiel za rok 2007 a 2008 pomocou RT PCR metódy. V roku 2007 boli odobraté vzorky z 27 plemenných chovov, pričom 4 chovy vykazovali pozitivitu na vreckovitosť, čo predstavuje 14,81 % pozitivitu v rámci vyšetrených plemenných chovov. Za rok 2008 bolo vyšetrených 14 vzoriek získaných zo včelstiev piatich plemenných chovov, pričom 4 vzorky včelstiev boli pozitívne, čo predstavuje 28,57 % pozitivitu v rámci vyšetrených vzoriek včelstiev z plemenných chovov v danom roku. V porovnaní s rokom 2007 vidíme, aj napriek menšiemu počtu vyšetrených vzoriek v roku 2008, že výskyt vreckovitosti má stúpajúcu tendenciu.
Celkovo (šľachtiteľské a úžitkové chovy spolu) bolo na území Slovenskej republiky za rok 2008 na prítomnosť vírusu vreckovitosti vyšetrených 25 vzoriek, z čoho 9 bolo pozitívnych, čo predstavuje 36 % pozitivitu v rámci všetkých vyšetrených vzoriek včelstiev za rok 2008. Podobne Ústav včelárstva monitoroval za oba roky (2007 a 2008) aj ďalších 5 vírusových ochorení včiel. Boli vykonané diagnostiky vírusu deformovaných krídel (DWV), vírusu chronickej paralýzy včiel(CBPV), vírusu akútnej paralýzy včiel (ABPV), Kašmírskeho včelieho vírusu (KBV) a vírusu černania materských buniek (BQCV).

Foto: Archív autora
Použitá literatúra je u autora.