Vrátime sa k... nošiam?!

Ľudia na Orave sú z nového cestného zákona znechutení. Oprávnene. Pri jeho tvorbe totiž akoby nikto nemyslel na vidiečanov, ktorí si potrebujú previezť seno, hnoj na káričke, či malotraktorom sa dostať na svoje políčko. Nemôžu. Nový zákon im to nedovoľuje. Alebo musia mať špeciálne úradné povolenie. Zástupca hovorcu Krajského riaditeľstva PZ v Žiline Radko Moravčík informoval, že podľa zákona o cestnej premávke „je používanie zvláštnych motorových vozidiel na cestách, s výnimkou ciest tretej triedy, miestnych komunikácií a účelových komunikácií zakázané, to neplatí pre traktory a samohybné pracovné stroje povinne opatrené tabuľkou s evidenčným číslom, ktoré môžu používať aj cesty II. triedy. Traktory opatrené tabuľkou s evidenčným číslom sú zvláštne motorové vozidlá, a preto platí pre ne zákaz používania ciest prvej triedy. V prípade, že by majitelia traktorov chceli používať cesty prvej triedy, sú povinní požiadať príslušný dopravný inšpektorát o udelenie výnimky zo zákona“. Žiadosť o udelenie výnimky však musí obsahovať určité náležitosti a priložený nenalepený správny poplatok vo forme kolkov.

Babička s káričkou
Tak, ak si 70-ročná babička z dediny chce z políčka doviezť zemiaky na káričke, musí ísť predtým podať žiadosť a zaplatiť. Máme aj väčšie celky. Ani poľnohospodárska technika sa však nemôže presunúť v rámci jedného podniku z jedného katastra do druhého. A to mnohé podniky majú aj v deviatich, desiatich katastroch hospodárske strediská a nemôžu mať stroj na každom stredisku a ten ani vzduchom, ani žeriavom neprenesú.
Jeden z dotknutých Oravčanov je aj Milan Žaškovský. „Mám vo Vyšnom Kubíne dvanásť hektárov lesa. Podľa lesného zákona som povinný obhospodarovať ho, čistiť a odstrániť konáre. A pritom musím vyjsť na cestu,“ hovorí. Práve v katastri obce Jasenová, kde Milan Žaškovský býva, je 90 percent urbáru za hlavnou cestou. Ak chcú z neho odviezť drevo, musia prejsť cez cestu. Podľa zákona nesmú. „Nie sme takí boháči, aby sme nechali zhniť drevo a kúrili elektrinou,“ hovorí za väčšinu Oravčanov, ktorí prežívajú comeback kúrenia drevom. Obyvatelia Oravy sa spájajú, spoločne so starostami už organizujú petíciu. Túto anomáliu pociťujú všetci. Ak sa bude naďalej striktne uplatňovať, hrozia podľa predsedu oravskej Regionálnej poľnohospodárskej a potravinárskej komory Milana Mišánika hromadné protesty obyčajných občanov, firiem aj poľnohospodárskych subjektov.
„Je to nešťastne prijatý zákon,“ konštatuje. Podľa neho nielen Orava, ale celé Slovensko nemá alternatívu ani okolo diaľnic, ani okolo ciest prvej triedy. A sú regióny, a medzi ne patrí aj Orava, kde sa nedá prejsť inak, ako po ceste prvej triedy ani v rámci obce. „Tým je obmedzené všetko. Bez výnimky sa nedá fungovať na vidieku,“ zhodnotil Milan Mišánik. Gazdovia majú už aj tak dosť problémov pri hospodárení. „Bežný občan potrebuje pre život dopravné prostriedky, či už sú to traktory, malotraktory a ak sa nemôže presúvať, nemôže zabezpečiť ani obrábanie drobných políčok, záhumienkov, zákon eliminuje jeho možnosti na motyku, krompáč, lopatu a nejakú nošu,“ hovorí Milan Mišánik.

Riešenie
Podľa Milana Mišánika je jedinou možnosťou hromadná výnimka z ministerstva vnútra alebo prijatie novelizácie. Žiaľ, ministerstvo sa nám na možnosť hromadnej výnimky či novelizácie nevyjadrilo za celý týždeň - aj po niekoľkonásobnej urgencii.

Výnimky
Zatiaľ je zákon v platnosti a sezóna sa začala. „Poľnohospodárske práce sa začínajú až teraz, ale o výnimky mohli poľnohospodári požiadať už od prvého februára, pričom už dnes mohli svoje traktory používať na cestách prvej triedy,“ zhodnotil Radko Moravčík. „Uvedomujeme si, že cez mnoho obcí v Žilinskom kraji prechádzajú iba cesty I. triedy, a preto sa snažíme v maximálnej miere všetkým takýmto žiadateľom vyjsť v ústrety a vydať im výnimky v čo najkratšom možnom čase. Často nám to komplikujú samotní žiadatelia, ktorí zasielajú neúplné žiadosti, prípadne priložené kolky nalepujú, a tým žiadosť znehodnocujú ešte predtým, ako ich môžeme nalepiť na udelenú výnimku,“ uzavrel.
V prospech občanov hovorí aj niekoľko paradoxov. Jedným je skutočnosť, že poľnohospodári platia daň z dopravných prostriedkov, musia ich poisťovať a na druhej strane nemôžu používať cesty. „Takže platia daň z niečoho, čo nesmú používať. Ešte aj STK musia mať naši každé dva roky a v iných štátoch stačí každé štyri roky,“ hovorí Milan Mišánik, podľa ktorého sa pri tvorbe zákona vychádzalo zo skúseností z krajín, kde veci sú doriešené systémovo. „To je pre Slovensko tragikomické. Človek nenachádza slov.“
Milan Žaškovský poukazuje ešte na ďalší paradox. „Hlavnú cestu postavili v roku 1970. Policajt ma na nej chytí a dá mi pokutu. Pritom cesta nie je majetkovo vysporiadaná. Ja som na svojom pozemku a policajt ma na ňom pokutuje.“ Milan Žaškovský z Jasenovej spomína aj komplikácie pri vybavovaní. „Keď sa vyberie niekto vlakom, premrhá celý deň, aby sa z Oravy dostal do Žiliny a ešte zaplatí, aj keď nevie, prečo by mal platiť.“ A je prinajmenšom neetické chcieť to od 70-ročnej babičky s káričkou... Na Orave už dodržiavanie zákona kontrolujú aj policajti. A vodičov mechanizmov, ktorí na cestách prvej triedy nemajú čo hľadať, pokutujú. Pochopiteľne sa im to nepáči. Milan Žaškovský ponúka policajtom ako príklad vlastnú skúsenosť: „Keď sme boli v Nemecku, farmári kosili kukuricu. Už bola skoro tma, ale oni ešte kosili. Bolo asi desať hodín, bolo počuť traktory hrkotať na ceste. Jedno červené svetielko na kosačke svietilo, inak nič. Zrazu sme tam zazreli policajtov s majákom, húkačkou. Hovoríme si, no ten dostane riadnu pokutu. Naopak! Policajti išli za ním pomaly, odprevadili ho k prvému domu, zhasli majáky a pokračovali ďalej.“ Pokuty sú pre všetkých veľká finančná záťaž. Rovnako aj poplatky za výnimky. A pre poľnohospodárov sú to ďalšie náklady v odbytovej kríze, v ktorej sa nachádza celý agrosektor.

Autor článku: Božena SIMONIDESOVÁ
Zdroj: týždenník Farmár, číslo 16/2009