Vplyv predplodiny na úrodu jačmeňa

Jačmeň jarný, pestovaný na sladovnícke účely, zohráva v štruktúre rastlinnej výroby významnú úlohu. Napriek tomu Slovensko v porovnaní s inými štátmi únie zaostáva vo výške jeho úrody.

Aj to najmenšie zaváhanie v pestovateľskej technológii vedie k zníženiu úrod. Krátke vegetačné obdobie, teda obdobie, keď máme jačmeň na poli, mu neumožňuje vytvoriť si silný koreňový systém, tak ako je to napríklad pri oziminách. Väčšina koreňov, až 90 percent, sa nachádza v orničnej vrstve. Práve pre krátky pobyt na poli je veľmi dôležité vytvoriť optimálne podmienky pre jeho rast a vývoj. Veľký dôraz treba klásť aj na predplodinu, po ktorej sa bude sladovnícky jačmeň pestovať. Zaradenie jačmeňa jarného do osevného postupu po správnej predplodine je jeden z predpokladov, ako sa dopracovať k dobrým úrodám.

Čím nahradiť cukrovú repu?
Docentka Juliana Molnárová zo Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre sa dlhé roky zaoberá pestovaním jačmeňa jarného. Sleduje faktory, ktoré sa podieľajú na tvorbe úrody a ich vplyv. Vo svojich pokusoch sledovala štyri predplodiny: cukrovú repu, pšenicu ozimnú, slnečnicu ročnú a kukuricu na siláž. Samozrejme, pri hodnotení výsledkov musíme brať do úvahy všetky aspekty, ovplyvňujúce výšku úrody. Počasie, lepšie povedané pestovateľský ročník je faktor, na ktorý človek dosah nemá, ale ktorý vie poriadne zamiešať karty. Hodnotenie vhodnosti jednotlivých plodín ako predplodín jačmeňa jarného sledovala aj v kontexte s pestovateľským ročníkom. Cukrová repa hnojená maštaľným hnojom bola bezpochyby najideálnejšou predplodinou. Jačmene dopestované po repe dosiahli uspokojivé výsledky nielen v množstve dopestovanej úrody, ale aj kvalitatívne parametre zodpovedali trhovým požiadavkám. Vyradením tejto vzácnej plodiny zo štruktúry rastlinnej výroby so sebou prinieslo otázku, ktorou plodinou ju nahradiť.

Po slnečnici jačmeň nepestujme
Podľa výsledkov docentky Molnárovej, v poradí druhou najideálnejšou predplodinou bola pšenica ozimná. „V období sucha, kedy nepadlo dostatočné množstvo zrážok, sme dosiahli najvyššie úrody jačmeňa pestovaného po pšenici,“ rozpráva Juliana Molnárová. V klimaticky priaznivejších podmienkach, teda v pestovateľskom ročníku s dostatočným úhrnom zrážok, boli najvyššie úrody po kukurici na siláž. „Z kvalitatívneho hľadiska však musím povedať, že klesol obsah hrubého proteínu. Nedosiahol požadovaných 11 percent,“ hovorí docentka o tom, ako spolu súvisia kvantitatívne a kvalitatívne parametre, ktoré zohrávajú rozhodujúcu úlohu pri predaji jačmeňa. Ďalšou sledovanou predplodinou bola slnečnica ročná. Odborníčka na pestovanie sladovníckeho jačmeňa odporúča nepestovať jačmeň po slnečnici. Prvým dôvodom je, že táto plodina vysušuje pôdu. Druhým je fakt, že slnečnica má vysoký vymrv – teda pozberové straty, ktoré zostávajú po zbere na poli. Tie v následne založenom poraste zaburiňujú pozemok. Z daných výsledkov jednoznačne vyplýva, že jačmeň pestovaný na sladovnícke účely citlivo reaguje na predplodinu. Najvhodnejšou plodinou, po ktorej by sme mali jačmeň zaradiť do osevného postupu, je okrem repy pšenica ozimná.

Autor článku: Kristýna ŠMEHÝLOVÁ
Zdroj: týždenník Farmár, číslo 22/2008