Prihlásiť sa Prihlásiť sa | Registrácia Nová registrácia
AgroServer | AgroExpo | AgroFórum

ISSN 1338-399X   Dnes je 25. 8. 2019, meniny oslavuje: , zajtra
Top panel

VINÁRSKA VOJNA: JUH PROTI SEVERU?

AgroserverVinohradníctvo
VINÁRSKA VOJNA: JUH PROTI SEVERU?
Na Slovensku sa vyrába víno po celé stáročia. Vinársky boom, ktorý pohol slovenské vína k vyššej kvalite, netrvá ani dvadsať rokov. Ťažko a dlho slovenskí vinohradníci a vinári učili zákazníkov piť kvalitné vína. Zdá sa, že to celé bolo nanič a slovenská kvalita sa utopí v lacnej nadprodukcii – ale nie našej. Vráťme sa ešte o niekoľko rokov dozadu. K revolučnému kroku došlo v deväťdesiatych rokoch minulého storočia, keď sa začali prispôsobovať na naše podmienky tvrdé rakúske a nemecké normy, ktoré nastolili trojstupňový systém určovania kvality založený na rozlišovaní lacných stolových vín od podstatne drahších akostných a prívlastkových. Predseda Zväzu vinohradníkov Slovenska Igor Mancel hovorí, že v tom období bola hlavným zdrojom príjmov vo vinárstve výroba lacných vín. „Dnes sa už naplno prejavil predpoklad, že slovenské vinárstvo, opierajúce sa o slovenskú surovinu, nemôže konkurovať cenou, ale výhradne kvalitou,“ povedal na medzinárodnej konferencii v modranskej Strednej odbornej škole vinársko-ovocinárskej, akejsi akadémie slovenského vinohradníctva, Igor Mancel. Za ten čas sa začali udomácňovať v čoraz väčšej časti verejnosti pojmy ako neskorý zber, kabinetné vína či ľadový zber. Narastajúcim dopytom začali vznikať a pribúdať firmy, ktoré sa odklonili od výroby lacných stolových vín, na ktoré bol počas rokov vinárskej veľkovýroby naučený a zvyknutý náš zákazník. Ako dodáva Igor Mancel – akostných a prívlastkových vín sa dnes vyrába 87 percent a segment stolových vín sa napĺňa dovozom.

Zákon na nemecký spôsob
Prísny rakúsko-nemecký zákon priniesol svoje pozitíva, no ukázalo sa, že jeho prvky nebolo možné mechanicky preniesť na naše pomery. Slovenské prírodné podmienky, ale ani vinárska tradícia nekopírujú pomery v Rakúsku či Nemecku. Niektoré ustanovenia bolo treba celé vypustiť a ďalšie novelizovať. Tvrdší vinársky zákon prispel k tomu, že sa u nás mnohí ľudia naučili piť dobré víno. Jeho konzumácia sa doslova stala otázkou prestíže. Pri víne sa riešia rodinné i štátnické veci. Víno otvára dušu a podporuje pri striedmom posedení racionálne myslenie. Ako hovoria čísla – so stúpajúcim percentom kvalitnejších vín na našom trhu ustúpili naše stolové. Tým utrpeli najmä megapodniky, ktoré stáli na značkách nižšej kvality. Náš trh začali ešte väčšmi zaplavovať lacné mušty z Maďarska, Talianska či Španielska, čo ešte viac zakonzervovalo stav, pri ktorom osemkorunové výkupné ceny za hrozno, ktoré nepokrývala ani výrobné náklady, pôsobili na časť našich vinohradníkov doslova likvidačne.

Úskalia apelačného systému
Po vstupe do Európskej únie prišli ďalšie zmeny. v germánskych krajinách, nahradili zákony, ktoré vyrástli v tradičných historických oblastiach Francúzska, kde sa začal klásť väčší dôraz na pôvod a špecifikum jednotlivých oblastí. Čo tento systém urobí s vinárskou revolúciou, ktorú prežíva v posledných dvadsiatich rokoch Slovensko? Aké sú naše špecifiká? Stará múdrosť hovorí, že najlepšie víno je predané. No pozor, už dávno neplatí, že obchod s vínom je drobný. Ako upozorňuje Igor Mancel, je to dobre organizovaný medzinárodný biznis a mohol by slúžiť ako školský príklad neplatnosti klasických zásad voľného trhu. V praxi alebo na trhu teda predá viac a výhodnejšie ten, kto je schopný vyrobiť kvalitné, ale lacné víno. Ideálne je, ak je to víno kvalitnejšie, ale lacnejšie ako u konkurencie. V podstate je logické, že aj slovenskí vinári a vinohradníci sa začali riadiť módnymi vlnami, čiže predajnosťou. Dali prednosť módnym druhom viniča i vína. No – a na to upozorňujú mnohí odborníci – niektoré druhy sa pestujú aj v podmienkach, ktoré nie sú vhodné. Slovensko je malá krajina, to vieme. Pestuje sa tu vyše 40 schválených odrôd. Len tri z nich sú historicky a právne viazané k určitému regiónu - príkladom je určite Tokaj. Ak sa teda hovorí, že všade sa pestuje všetko, je to pravda.
A tu sme pri kameni úrazu a faktu, prečo sa toľko diskutuje o zmenách v organizácii trhu s vínom a čo bude na malom Slovensku znamenať veľké problémy. Nás, ktorí sme si už zvykli na germánsky systém rozlišovania a označovania kvality, čaká prechod na románsky systém apelácií. Teda ten, ktorý hoci vo Francúzsku existuje vyše sto rokov... „Apelačný systém apeluje na to, že v krajine sú nemenné prírodné a klimatické podmienky, ktoré by mohli len v minimálnej miere ovplyvniť kvalitu ďalšieho ročníka,“ vysvetľuje jeden z našich popredných vinárov Vladimír Mrva. „Keď som bol v Bordeaux, opýtal som sa, či nikdy nepestovali biele odrody. Priznali sa, že pestovali, keďže však tieto vína nedosiahli takú kvalitu ako v konkurenčných oblastiach, jednoducho ich vyklčovali a vysadili červené. Prvý apelačný systém je z roku 1855. Toľko rokov potrebovali, aby prišli na to, ktoré odrody sú v tých konkrétnych klimatických podmienkach najvhodnejšie. Čím ideme južnejšie do miernejšej klímy, tým je väčšia pravdepodobnosť, že kvalita bude udržaná.“ Región, klimatické podmienky, odroda, tradícia, enologický postup – to je tá unikátna alebo špecifická kombinácia, ktorá tvorí apeláciu. Ak si kúpite značku Tokaj, viete, čo pijete a pijete vlastne stále vysokú kvalitu. Každý rok. Ako si však so systémom apelácií poradíme my, kde sa všetko pestuje všade? „U nás raz veľa prší, inokedy je sucho, aj to sú faktory, ktoré formujú vína. Ľudia vrazili peniaze do mladých viníc a nie je jasné, ako sa vyvinú. Potrebujeme nejakých dvadsať až tridsať rokov, kým prídeme na to, kde sa ktorej odrode darí najlepšie. Kým zistíme, čo je výhodné a typické. Je otázka, kto o tom u nás bude rozhodovať za mesiac alebo pár rokov?“ pýta sa Vladimír Mrva.

Čo prinesie vinohradnícky zákon?
Zatiaľ sa teda hovorí, že by malo byť pod jednou apeláciou celé Slovensko, odborníkom je však jasné, že to môže byť len prvý krok: Množstvo rôznorodých viníc a vín spôsobuje, že pod jednou apeláciou nemožno myslieť územie celej krajiny. Slovenských vinohradníkov aj vinárov teda čaká dlhá cesta, po ktorej bude možné vytvoriť rajonizáciu, čiže odporúčania, ktoré odrody a kde sa dajú pestovať tak, aby dosahovali štandardnú kvalitu. Francúzom ju neurčili z ministerstva, ani z Rady Európy, prišli na ňu stáročiami, preto je ťažko pravdepodobné sa domnievať, že ju u nás nahradí zo dňa na deň jeden zákon. Môže to byť len začiatok procesu trvajúceho desaťročia. Vo Francúzsku vznikal apelačný systém desaťročia, my ho máme spolu so zákonom urobiť prakticky za mesiac. Za tento čas treba dať pripomienky, určenie rajónov a ich špecifík... Ak sa to nepodarí, vznikne niečo, čo bude treba novelizovať alebo upravovať vyhláškami. Aký bude praktický dosah? Igor Mancel vysvetľuje, že sa prejaví aj v tom, že napríklad nebude možné prihlásiť a chrániť apeláciu na konkrétnu vinohradnícku obec, ak nebude obsahovať žiadne špecifické znaky. Teda také, ktoré ju odlišujú od iných, susedných apelácií. V uznaných apeláciách sa zasa nebude môcť pod týmto označením vyrábať a predávať víno z iných, ako špecifických odrôd. Ak teda vinár nakupoval hrozno aj za hranicou svojho okresu, už to vlastne nebude možné. A rovnako sa už nebude dať pestovať všetko a všade. Alebo bude, no aj akostné víno sa bude predávať ako lacné stolové...

A bude vojna?
Sme v situácii, keď sa k nám valia vína zo všetkých kútov sveta. A zmena, ktorá bude účinná od budúceho rok, im nahráva. Či skôr nahráva tomu, aby sme vo väčšej miere dovážali vína, ktoré sú nekvalitné. Ako vysvetľoval Igor Mancel na konferencii v Modre, o novom európskom trhovom poriadku pre víno sa zvykne hovoriť aj ako o konflikte vinárskeho juhu a vinárskeho severu. Výhoda je pritom na južnej strane, lebo tam sú producenti vína silní. „V skutočnosti ide skôr o konflikt medzi požiadavkami obchodu, ktorý tlačí na čoraz väčšiu g lobalizáciu a uniformitu, a požiadavkami a predstavami tradičných výrobcov,“ konštatoval šéf Zväzu vinohradníkov Slovenska. Čo nám teda bezprostredne hrozí? Pri kúpe fľašky vína sa zvyčajne zákazník riadi – názvom odrody na etikete, menom výrobcu. Ak je oboje solídne, kupuje solídnu kvalitu. Pripomeňme, že na tomto posune vo zvyklostiach slovenských konzumentov vína, sa pracovalo – a tvrdo – niekoľko rokov. No podľa reformy, ktorá bude účinná už onedlho, tieto dva rozlišovacie znaky z etikiet zmiznú. Keďže v únii zanikne kategória stolových vín – teda najmenej kvalitných a najlacnejších, bude sa aj toto víno predávať označené odrodou a ročníkom. Keďže ešte nemáme vyšpecifikované apelácie, nebudú mať slovenské vína chránené zemepisné označenie, ani chránené miesto pôvodu. V praxi to teda bude znamenať, že aj dobré a kvalitné slovenské víno sa stratí v dovozovej nekvalite. Zákazník totiž bude kupovať mačku vo vreci. A ak si bude vyberať medzi merlotom zo Španielska a merlotom zo Slovenska, je veľmi pravdepodobné, že si kúpi ten zo Španielska... Najmä, ak bude lacnejší.
Lebo pozor – tu sme pri ďalšom háčiku tohto prekomplikovaného systému. Do kategórie slovenského stolového vína sa môžu dostať aj vína akostné, ktoré nedokážu získať označenie chráneného pôvodu. Slovenskí vinári, ktorí sa snažili vychovávať zákazníka, teda stoja opäť na začiatku: musia ho zase naučiť na nové označovanie a naučiť ho vyznať sa v novej situácii, keď aj vína, ktoré by boli zaradené do najnižšej triedy, už nebudú na etikete oznamovať, že sú stolové... V zákulisí sa tento „ťah“ vysvetľuje aj tým, že silní producenti vína ho majú prebytok. Namiesto toho, aby výrobu utlmili, radšej tú najnižšiu kvalitu vyvezú. A podľa nich bude skákať celá Európa...

My a svet
Za posledných dvadsať kov sme svedkami veľkých úspechov, ale aj nemenších pádov. Hovoríme o špekulantoch, ktorí nakúpili staré vinohrady, aby si mohli nechať zaplatiť za ich vyklčovanie. V tomto im pomáhajú developeri, ktorí sa snažia vinohrady zmeniť na stavebné pozemky. V zahraničí si uvedomujú, že vyklčovanie vinohradov nie je len strata plochy, je to strata pracovných príležitostí, remesiel, agroturistiky a trpí aj krajinotvorba. Radšej zaplatia iným, aby vyklčovali vinohrady a oni im za to pošlú víno zo svojej nadprodukcie. Slovenské vinohradníctvo a vinárstvo stojí na prahu reformy. Už teraz je jasné, že ťahá za kratší koniec. Otázok je veľa a zákon predo dvermi. Jeho príchodu do praxe by mala predchádzať osveta a diskusia nielen medzi odborníkmi, ale aj na verejnosti. Ak máte názor a chcete prispieť do tejto diskusie, týždenník Farmár aj vám ponúka priestor.

Autor článku: Lívia ČERNICKÁ, Peter VALO
Zdroj: týždenník Farmár, číslo 32/2008




Komentáre k článku:

Pridať komentár
Meno:
Vyhľadávanie



v článkoch
v inzerátoch


Chcete byť pravidelne informovaní o novinkách na tejto stránke? Zadajte svoju emailovú adresu:



Posledné komentáre
KomentárVanessa Adam Pred 14 hodinami:
Agrárny sektor potrebuje od rezortu čo najskôr finančnú pomoc
KomentárExxon Mobil Včera:
Ako sa stať farmárom
Komentárjose dennison 21-08-2019 08:37:40:
Nemecká vláda finančne podporí roľníkov
Komentárterrymenka 20-08-2019 11:43:20:
Predaj poľnohospodárskej pôdy nezostane bez regulácie
KomentárLarry Fox 19-08-2019 02:48:57:
Ako bojovať proti monilióze
KomentárAlexander Andrew 15-08-2019 08:34:44:
Najkrajšie slovenské jablko dopestovali tento rok v Dubnici, hrušku v Opatovciach
KomentárAlexander Andrew 14-08-2019 00:39:58:
Peniaze na nákup poľnohospodárskej techniky chýbajú
KomentárJosette 13-08-2019 15:50:02:
Vinohradníci môžu požiadať o podporu na poistenie úrody
KomentárJosette 13-08-2019 15:44:42:
Takmer polovica produkcie potravinárskeho priemyslu sa vyhadzuje
KomentárJosette 13-08-2019 15:44:12:
Slovensku hrozí, že od mája príde o svoju pôdu
Inzercia
TOPlist
Bottom panel

© 2007 - 2017 všetky práva vyhradené! Obsah portálu je chránený autorským zákonom č. 618/2003 Z.z. a medzinárodným právom.
Prepis, šírenie, či ďalšie kopírovanie tohto obsahu alebo jeho časti, a to akýmkoľvek spôsobom je bez predchádzajúceho súhlasu vydavateľa alebo autora článku zakázané.
Články uverejnené na Agroserveri neprechádzajú jazykovou korektúrou.
Redakcia a vydavateľ novín nezodpovedá za obsah autorov jednotlivých príspevkov. Redakcia a vydavateľ nenesie prípadné právne následky za názory autorov príspevkov a príspevky v diskusiách uverejnených v novinách.
Farby na stenu Farby, laky, omietky Košice