Vinohradníci nemajú dôvod na radosť

Oficiálne otvorenie vinohradníckeho roka je úspešne za nami. Spolu s ním aj dobrá nálada. Napriek poklesu úrody pestovatelia nevedia, komu hrozno predať. Vinárske závody majú naplnené kapacity a o slovenské hrozno nie je záujem. Zodborného pohľadu sa tento rok ukazuje ako mimoriadne vydarený. Úroda síce bude v porovnaní s vlaňajškom nižšia o 10 až 15 percent, ale vyzerá, že o to kvalitnejšia. „Hrozno je v mimoriadne dobrej kondícii, zdravé, atak chorôb bol tento rok radikálne nižší, ako v minulom. Kvalita sa ukazuje zatiaľ veľmi dobrá, ak bude prevládať takéto mimoriadne priaznivé počasie, môžeme očakávať excelentný ročník – výborná cukornatosť, vyvážené kyselinky, plnosť a harmónia. Začiatok zberu hrozna je v porovnaní s predchádzajúcim štandardným ročníkom posunutý o týždeň dopredu, vďaka priaznivému počasiu a teplému letu,“ hovorí riaditeľka Zväzu výrobcov hrozna a vína na Slovensku Jaroslava Kaňuchová-Pátková. Je to asi jedna z mála dobrých správ pre vinohradníkov a vinárov.

Problém s odbytom
Napriek dobrej kvalite hrozna však majú vinohradníci problém s jeho odbytom. Vinárske podniky vykúpia v tomto roku hrozna menej, podľa slov niektorých pestovateľov brány výkupu už zavreli. Riaditeľka zväzu sa obáva, že nízke výkupné ceny za kilogram hrozna a problém s jeho predajom spracovateľom môže mať za následok až klčovanie viníc. „Vinohradníkom ostane nepredané hrozno a pravdepodobne oveľa významnejšie zvážia možnosť trvalého vyklčovania vinohradov, na ktoré dostanú jednorazovú dotáciu až 5- až 7-tisíc eur na hektár. Množstvo vinohradov sa tak premení na stavebné parcely či ornú pôdu. Vinohradníci už teraz bijú na poplach, že nemajú odberateľov a súčasná cena hrozna pri výkupe 0,20 eura za kilogram je likvidačná. Ako informovali niektorí producenti vína, napríklad Víno Mrva Stanko, Vinárske závody Topoľčianky, svojich stálych dodávateľov si podržia a vykúpia od nich všetko hrozno a v podobných cenách, ako minulý rok. Vinohradníkom by mohla významne pomôcť kontrola pôvodu takzvaných slovenských vín. Množstvo vín na trhu, odhad zväzu je okolo 20 percent, je totiž označených ako slovenské víno, pričom vôbec nepochádza zo slovenského hrozna. Vinohradníci a vinári majú obavy, že o päť, šesť rokov by sa hrozno na Slovensku mohlo stať vzácnosťou a vinohrady chráneným územím,“ vyjadruje svoje obavy nad súčasnou situáciou riaditeľka. Dobrou správou je aj to, že sa podarilo zažehnať návrh ministra financií na zvýšenie spotrebnej dane na víno z 0 na 33,2 eur/hl. Ak by návrh ministra prešiel, slovenské vinohradníctvo a vinárstvo by zaznamenalo ďalší dramatický úpadok odvetvia. Tomuto podľa slov Jaroslavy Kaňuchovej-Pátkovej zabránil predošlý minister pôdohospodárstva, ktorému sa podarilo návrh ministra financií zmietnuť zo stola. „Takýto návrh svedčí o podcenení stavu, ktorý by ovplyvnil zamestnanosť, klčovanie vinohradov, agroturistiku, čierny trh a celkovú stabilitu vinohradnícko- vinárskeho sektora. Našťastie, exminister pôdohospodárstva Stanislav Becík ako erudovaný odborník dokázal významnými argumentmi podporiť zamietnutie tohto návrhu. Dosah by bol katastrofálny a slovenské víno by sa stalo raritou,“ uzavrela Jaroslava Kaňuchová- Pátková.

Obavy z nového značenia
Veľkou skúškou pre vinohradníkov a vinárov bude aj nová legislatíva. Od tejto kampane platia nové legislatívne predpisy. „Okrem nariadení Európskej únie, ktoré vyšli na poslednú chvíľu len pár dní pred začiatkom nového vinárskeho roka, je to aj vlastný slovenský vinohradnícky a vinársky zákon, ktorý začína platiť od 1. septembra, teda uprostred kampane. Vinári ho však musia zohľadniť v celej kampani, a teda sa naň vopred dobre pripraviť. Jednou z najdôležitejších zmien je nová kategorizácia vín, keď sa ruší povinné označenie stolové víno a zdôrazňuje sa zemepisné označenie pôvodu hrozna. Ďalšou novinkou je napríklad povolenie predaja „mladého vína“ až od prvého novembrového pondelka. Týmto chcú vinári zabrániť tomu, aby sa dovážané mladé víno označilo ako „slovenské mladé víno“. Už v minulosti sme sa totiž na trhu mohli v prvý septembrový týždeň stretnúť s mladým vínom odrody Veltlínske zelené alebo Müller Thurgau, ktorých zber sa v SR ešte ani nezačal. Ďalšou novinkou, ktorá sa však začne uplatňovať až od budúceho roka, je možnosť predávať burčiak najskôr 15. augusta. Opäť preto, aby sa zabránilo nelegálnym dovozom. Vinári budú musieť upraviť aj svoje technologické postupy – zvyšovať cukornatosť muštov sa smie len o 2 percentá obj. alkoholu, teda asi 3,4 kg/hl, v porovnaní s doteraz povoleným množstvom 2,5 percenta obj. Najväčšou novinkou je prechod na apelačný systém chránených označení pôvodu vín. To znamená, že pre každú oblasť – Malokarpatskú, Južnoslovenskú, Východoslovenskú, Tokajskú, Stredoslovenskú a Nitriansku je vypracovaný a už schválený osobitný postup a konkrétne minimálne hodnoty obsahu alkoholu, maximálne výnosy, extraktu, ktoré treba pri výrobe dodržať,“ stručne hovorí riaditeľka zväzu o novinkách, ktoré vinárom a vinohradníkom prináša nová legislatíva, či už európska alebo naša.

Učiť sa musia aj konzumenti
Nová legislatíva bude práve kvôli zmenám v označovaní doslova chaosom aj pre konzumentov. Bude oveľa komplikovanejšie podľa etikety rozlíšiť vína vysokej kvality a vína menej dobré, prípadne na hranici konzumovateľnosti. „Tieto rozdiely totiž zotrelo Nariadenie EÚ, ktoré predpokladá, že tak bude európske víno môcť lepšie konkurovať svetovým vínam z Kalifornie, Nového Zélandu, Austrálie, Južnej Afriky. Tento predpoklad sa pravdepodobne nenaplní, ale pomôže práve veľkoproducentským krajinám, napríklad Taliansku a Španielsku zbaviť sa prebytkov svojich lacných vín. Ruší sa totiž povinné označenie stolové víno, ostane len označenie víno a zdôrazňuje sa zemepisné označenie pôvodu hrozna. Odrodu a ročník možno použiť na akékoľvek víno bez zohľadnenia kvality. Žiaľ, až 80 percent slovenských konzumentov si vyberá víno podľa odrody a nie podľa pôvodu hrozna,“ upozorňuje Jaroslava Kaňuchová- Pátková konzumentov vína, aby sa tiež pripravili na zmeny.

SPPK nesúhlasí s novým označovaním vína
Bruselskou administratívou presadený nový spôsob označovania vína nepovažuje vo všeobecnosti Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora (SPPK) za šťastný. „Z jednoduchého dôvodu. Roky trvalo, kým sme na nejaký systém slovenského zákazníka naučili. Ten si pomaly zvykal jednak na slovenské vína aj na istý spôsob označovania. A teraz zase preberáme nejaký iný systém, len preto, že to Brusel schválil,“ povedal hovorca SPPK Stanislav Nemec. Teraz svojím spôsobom bude môcť byť podľa neho aj zmesové víno označené ako odrodové, čo je dosť zavádzajúce. „U nás boli ľudia zvyknutí, že zmesové víno muselo byť označené ako zmesové víno. Tieto vína mali všelijaké poetické či miestne názvy,“ pokračoval. Keď však bolo nejaké víno podľa jeho slov označené ako odrodové, tak mohlo byť vyrobené len z konkrétnej odrody, pričom do neho neboli primiešavané nijaké iné druhy hrozna. „Ak si napríklad niekto kúpil Tramín, tak takéto víno bolo vyrobené len z odrody Tramín. Teraz keď si spotrebiteľ kúpi víno s označením Tramín, tak je podmienkou, len aby vo víne nejaký Tramín bol, ale môže byť do vína primiešané aj niečo iné,“ konštatoval. Slovenskí vinári urobili v osvojovaní si doterajšieho označovania pre spotrebiteľov dosť veľkú osvetu a stálo ich to aj hŕbu peňazí. „Vinári investovali do rôznych propagačných a informačných kampaní s cieľom, aby sa v médiách v istom čase objavovali vysvetlenia, napríklad čo to znamená, keď je víno označené neurčitým názvom, aké je výberové víno, aké akostné, odrodové... Všetko toto vinári zákazníkov naučili, do všetkého investovali peniaze a dnes – ako keby ich vyhodili von z okna,“ spresnil Stanislav Nemec.

Autor článku: Kristýna Šmehýlová
Zdroj: týždenník Farmár, číslo 39/2009