Viniču chýba maštaľný hnoj

Gašpar Vanek je vedúci autorského kolektívu programu Prognózy a signalizácie GALATI Vitis, pracoval vo Výskumnom ústave vinohradníckom a vinárskom. Vypracoval aj spôsob veľkoplošného riešenia obnovy ekologickej rovnováhy. Na Slovensku patrí medzi najvyhľadávanejších odborníkov na ochranu viniča. V posledných desaťročiach sme svedkami toho, že poľnohospodárske plodiny, medzi nimi aj vinič, strácajú obranyschopnosť. Preto je nevyhnutné zvyšovať chemické zásahy na ochranu krov aj plodov. V súčasnosti však spôsoby ochrany, ktoré si pamätáme z minulosti, neplatia. Respektíve nie sú účinné. „Vieme, že v ochrane viniča po preniknutí peronospóry na naše územie koncom 19. storočia a ďalej po rozšírení výskytu múčnatky, sa vinič chránil bordeauxskou zmiešaninou a sírnymi prípravkami počas dlhých rokov – a veľmi úspešne. Tragické narušenie ekologickej rovnováhy nastalo v druhej polovici 20. storočia nárastom priemyslu na jednej strane, no na strane druhej pestovatelia zmenili ,hnojárske‘ zvyklosti: z hnojenia maštaľným hnojom a vápnením prešli na intenzívne hnojenie priemyselnými hnojivami NPK,“ vysvetľuje Gašpar Vanek príčiny narušenia rovnováhy. Stratou ekologickej rovnováhy sa ochrana viniča skomplikovala. „Bordeauxskú zmiešaninu nahradili iné formy Cu-fungicídov, organické fungicídy typu zineb, mancozeb, ftalimidy a iné. Prichádzali systémovo pôsobiace fungicídy fenylamidy, organo-Al zlúčeniny a ďalšie. Proti múčnatke boli sírne prípravky doplnené systémovými DMI-fungicídmi – triazolmi, chinolínmi, amidmi, širokospektrálnymi strobilurínmi. Proti botrytíde sa spočiatku neošetrovalo. Zaviedla sa ochrana sulfamidmi dichlofl uanidom, neskôr tolylfl uanidom, potom dikarboximidmi, anylínopyrimidínmi…“ hovorí skúsený odborník o tom, ako postupne prichádzali na náš trh a nové a agresívnejšie účinné látky na ochranu viniča.

Rovnováha sa narušila
V súčasnosti by sme už nevystačili s meďnatými a sírnymi prípravkami, ako približne do polovice 20. storočia. Vnímavosť viniča voči patogénom totiž narástla v dôsledku straty obranyschopnosti viniča. Tým došlo k zvýšenej citlivosti voči chorobám. Nové účinné látky však neničia len to zlé, čo máme vo vinohrade, či už ide o choroby, alebo škodcov. „Isteže, syntetické prípravky sú vždy agresívnejšie nielen voči škodlivým organizmom, ale aj voči indiferentným a užitočným organizmom. Pesticídy, najmä ich neuvážené, nekontrolované používanie, spôsobujú rozsiahle škody v životnom prostredí a narušujú jeho rovnovážny stav. Preto sa v súčasnosti organizujú systémy, ktoré majú za úlohu zmierniť nepriaznivé dosahy výživy a ochrany viniča,“ upozorňuje Gašpar Vanek.

Stovky kilogramov imisií
Jednou z príčin postupnej straty obranyschopnosti viniča proti rozličným patogénom, škodcom, ale aj iným stresovým podnetom, sú obrovské množstvá cudzorodých látok, ktoré sa do vinohradu dostanú vo forme imisií – látok, ktoré prenikajú do viniča z prostredia. „Rádovo sú to stovky kilogramov na hektár za rok. Ich negatívny účinok sa z roka na rok zvyšuje,“ dodal jeden z najuznávanejších odborníkov na pestovanie viniča na Slovensku.

Autor článku: Kristýna ŠMEHÝLOVÁ
Zdroj: týždenník Farmár, číslo 25/2008