Včelí víkend a nielen medové reči

Slovenský Rím patril v polovici novembra včelárom. Aj keď o význame včiel písali už v starom Egypte, stále ich treba pripomínať, opakovať. Najmä v dnešnej neľahkej ekonomickej dobe. O včelách, včelstvách, včelároch sa v Trnave hovorilo otvorene a úprimne, a neboli to len medové reči. Druhý novembrový víkend to na najväčšom trnavskom parkovisku pri mestskej športovej hale vyzeralo ako pri úľoch dobre hospodáriaceho včelára. Dopravné prostriedky z celého Slovenska, susedných Čiech či Maďarska zvážali nielen členov jednej z najväčších spolkových organizácií na Slovensku – včelárov, ale aj výsledky ich každodennej lopoty. A reklama štrnásťapoltisícovej včelárskej rodiny so 185-tisíc včelstvami prilákala aj stovky návštevníkov, labužníkov, zvedavcov.

Ako ďalej?
Nevídané stretnutie včelárov zo všetkých kútov Slovenska, a práve v Trnave, malo viacero dôvodov. Pred deväťdesiatimi rokmi totiž vzniklo Krajinské ústredie včelárskych spolkov na území Slovenska, o desať rokov neskôr bol zas prvý trnavský snem včelárov. Popri bilancovaní rezonovala počas oficiálneho úvodu národnej včelárskej výstavy, na ktorej sa zúčastnil aj minister pôdohospodárstva SR Vladimír Chovan, najmä otázka: ako ďalej, slovenské včelárstvo? Aj v tomto sektore totiž chýba to najpodstatnejšie – peniaze. „Vážime si osožnú prácu včiel a ľudí, ktorí sa o ne starajú, je pre nás všetkých vzorom. Je liekom, prínosom pre naše zdravie. Napriek neľahkej súčasnej ekonomickej situácii však nemôžeme dopustiť jej zánik, aj keď s navyšovaním príspevkov to nebude ľahké. Verím, že zvládneme aj toto krušné obdobie, budem vám pri tom pomáhať,“ prisľúbil na úvod stretnutia minister.

Včely majú náskok
Včely si treba vážiť, majú pred nami obrovský náskok. To, že je včela užitočná, usilovná, produkuje med, učíme už najmladšie generácie. Ale sami si možno ani neuvedomujeme, že včely žijú už vyše 100 miliónov rokov, vytvorili si vlastný spôsob prežitia, komunikácie, vlastné produkty i ochranu. Pred prirodzeným nepriateľom i človekom. Včelári toto všetko vedia, preto si včely vážia, pristupujú k nim s istou pokorou. Preto je medzi nimi vytvorené špeciálne puto. Práve takíto ľudia dostali v Trnave priestor. Takmer 50 pre zentačných stánkov s výrobkami, medovými maškrtami, prístrojmi na zber medu, odbornou literatúrou, inováciami na obydlia včiel – to všetko umocnilo rodinnú atmosféru na včeľom trnavskom víkende. „Máme nesmiernu radosť, že aj napriek ťažkému obdobiu ponúkame šancu organizáciám i jednotlivcom napredovať. A teší ma, že sú medzi nimi aj zástupcovia všetkých generácií. Klobúk dolu napríklad pred pánom Alojzom Kašákom, 86-ročným bývalým učiteľom z Naháča, ktorý podľa vzoru Fándlyho šíri včelársku osvetu v obci a okolí už vyše šesťdesiat rokov,“ vyznal sa predseda Slovenského zväzu včelárov Ľudovít Gál, ktorý spolu s ministrom Vladimírom Chovanom a trnavským primátorom Štefanom Bošnákom šerpoval najúspešnejšiu jedenástku včelárov za úspechy zo svetového šampionátu vo Francúzsku. Keď šéf slovenských včelárov spomínal mladú generáciu, určite mal na mysli dvadsaťdvaročnú Zuzanu Moravčíkovú. Spolu so šesťčlenným kolektívom zo včelárskej paseky múzea a skanzenu Kráľová pri Senci prevzala špeciálne ocenenie za starostlivosť o včely v rezervácii, ktorá bola, je a bude ich prirodzeným prostredím.

Med – kvalitný a zdravý
Šéf slovenských veterinárov Ján Pliešovský sa počas odbornej časti výstavy dotkol vari najcitlivejšej témy, ktorá omína slovenských včelárov: „Viem, že vás mnohých trápia produkty dovážaného medu. Alebo taký, ktorý nespĺňa požadované kritériá a pritom sa predáva na úkor vašej tvrdej práce. Robíme rýchle a rázne opatrenia, ako očistiť pašovanie a výrobu medu, ktorého medovosť nemá ani dvadsať percent... Urobili sme za posledné obdobie 520 kontrol predaja medu a výsledok? Polovica kontrolovaného sortimentu bola nekvalitná, falšovaná. Ideme ďalej, budeme situáciu monitorovať, budeme trestať. Na naše stoly chceme pravý slovenský a zdravý med.“ V sladko-medovom prostredí športovej haly sa neviedli len medové reči. Odznelo viacero odborných námetov, návrhov riešení priamo od ľudí, ktorí sa pri včelách, úľoch motajú dennodenne. Boli úprimné, od srdca a apelovali na nás všetkých. Možno ich zhrnúť do jedného slovného reťazca: starostlivosť o včely, kvalitný produkt, usmiaty záhradkár, šťavnaté ovocie, spokojný spotrebiteľ, zdravie pre nás všetkých... Aby tento reťazec fungoval, treba si uvedomiť, že na začiatku je vždy včela, za ňou človek. Vedeli to aj v starom Egypte, keď na chráme v Luxore nechali odkaz: „Človeče, nerozčuľuj sa, pi mlieko s medom, venuj sa športu, dožiješ sa dlhej a pokojnej staroby.“

Autor článku: Robert Osvald
Zdroj: týždenník Farmár, číslo 48/2009