Vajíčka i mlieko priamo od chovateľa

Predaj z dvora. Zdá sa, že toto slovné spojenie je jednoznačné. Alebo nie? Nuž, ako sa to vezme. Niekto chápe predaj z dvora ako predaj z každého dedinského dvora, kde niečo chovajú. Iní zasa pod týmto pojmom rozumejú predaj z dvora farmy. To znamená, že predávať z dvora by mohol len ten, kto je evidovaný ako poľnohospodár v Poľnohospodárskej platobnej agentúre Slovenskej republiky, aby mohol byť predaj kontrolovateľný.

Vylúčia tretie osoby?
Keď sa pred mesiacom zišli zástupcovia poľnohospodárov a Ministerstva pôdohospodárstva SR na stretnutí organizovanom spoločnosťou Potravinform z Košíc, z úst farmárov jednoznačne zaznelo, že by malo ísť len o predaj z dvora farmy. V každom prípade by sa podľa nich mali vylúčiť tretie osoby, to znamená tie, ktoré kupujú od farmárov a potom predávajú ďalej. No, aby sme boli presní, aj medzi farmármi sa nájdu takí, ktorí sú predaju cez sprostredkovateľa naklonení. Väčšina však chce realizovať predaj sama. O predaj z dvora usilujú malí i veľkí farmári. Značný záujem majú na povolení predaja hovädzieho, ovčieho či bravčového mäsa. Padajúce ceny akoby im naznačovali, že chcú ísť správnym smerom. Najmä ceny teľacieho, mladého hovädzieho či jahňacieho sú v obchodoch pre našinca takmer nedostupné. Najmä pred sviatkami sa objavujú tieto komodity na pultoch predajní s cenou vysokou po mraky. Napríklad - jahňacina stála okolo 300 korún a teľacina z dovozu z Francúzska či Španielska aj 500 korún. „U mňa by si mohol kúpiť kilogram jahňaciny za sto korún. Navyše by ju mal čerstvú. Peniaze by som dostal hneď a nečakal na sprostredkovateľa, kedy mi ich vyplatí. To býva zvyčajne najskôr o mesiac. A zákazník, ak bude spokojný, tak sa vráti aj nabudúce. Ak by som predával nekvalitné, alebo hygienicky závadné, viac by sa ku mne nevrátil. Je len v mojom záujme, aby som predával kvalitné produkty,“ povedal súkromne hospodáriaci roľník zo Zvolena Jaroslav Roziak.
Akoby čítal nariadenie Európskeho spoločenstva 178/2002, ktorým sa ustanovujú všeobecné zásady a požiadavky potravinového práva, zriaďuje Európsky úrad pre bezpečnosť potravín a stanovujú postupy v záležitostiach bezpečnosti potravín. Hovorí sa v ňom totiž: „Prevádzkovateľ vie najlepšie vypracovať bezpečný systém a zabezpečiť, že potraviny, ktoré dodáva, sú bezpečné.“ A na inom mieste zasa: „Príslušné orgány majú zodpovednosť prostredníctvom kontrolných činností, posudzovať dodržiavanie potravinového práva.“ Na Slovensku kolovali dva návrhy legislatívnych noriem, ako by sa to mohlo realizovať a ktoré boli napokon stiahnuté. K obom mali totiž poľnohospodári zásadné pripomienky. Napríklad žiadali, aby navrhovaným nariadením vlády nebol predaj z dvora obmedzovaný množstevne. „Predaj z farmy je o tom, ako to realizujem a nie o predaných množstvách,“ mieni Ján Martoň z Potravinformu. Navyše to, či niekto predáva iba svoju produkciu, alebo aj kšeft uje, sa podľa farmárov dá zistiť podľa produkcie. V prípade zvierat sa kšeftovanie môže odhaliť aj prostredníctvom Centrálneho registra zvierat. Zároveň však práve pri centrálnom registri upozornili na problém - chýba tam kolónka, na základe ktorej by mohli vyradiť zviera z evidencie, ak ho predajú z farmy či ho na nej zabijú. V Českej republike zriadili družstvo, cez ktoré zabíjajú a predávajú zvieratá. No na Slovensku zatiaľ založenie akéhokoľvek družstva či spoločnosti na realizáciu poľnohospodárskych produktov väčšinou skončilo jeho zánikom.
Vychádzajúc z prvých návrhov legislatívy povoľujúcej predaj z dvora sa mnohí farmári začali aj obávať, že to pre nich bude znamenať koniec. Práve z nejednoznačných formulácií usudzovali, že poskytuje úľavy z prísnych - najmä hygienických a chovateľských - pravidiel pre tých, ktorí nebudú vedení ako farmári v Poľnohospodárskej platobnej agentúre. Viacerí menší i strední farmári totiž splnili náročné hygienické normy a nemálo investovali, aby vyhoveli nastaveným pravidlám. Veľkochovatelia zasa preto, že by pod pokrievkou predaja z dvora mohlo dochádzať k pokútnym kšeftom. Oba návrhy navyše akoby miešali práve dva rozdielne pojmy – predaj z dvora a predaj z dvora farmy. Stretnutie sa skončilo s tým, že v najbližšom čase sa stretnú a budú diskutovať o novej legislatívnej norme.

Najnovší návrh
To, či sa stretli, sa nám zistiť nepodarilo. Jedni totiž tvrdia áno, iní zasa nie. No uskutočnilo sa viacero individuálnych či skupinových neformálnych stretnutí. No aj tak mesiac po stretnutí sa končí už aj medzirezortné pripomienkovanie zatiaľ najnovšieho návrhu nariadenia vlády SR z dielne ministerstva pôdohospodárstva, ktorým sa ustanovujú hygienické požiadavky na priamy predaj a dodávanie malého množstva prvotných produktov živočíšneho pôvodu, mäsa z hydiny a zajacovitých zvierat prvovýrobcami a malého množstva zveriny z voľne žijúcej zveri užívateľmi poľovného revíru. Platiť by mal začať v marci budúceho roka.
Nariadenie má za cieľ upraviť predaj konkrétnych komodít konečnému spotrebiteľovi alebo miestnym maloobchodným prevádzkarňam, ktoré zásobujú konečných spotrebiteľov. Hneď po jeho zverejnení začali zástupcovia farmárov upozorňovať na opätovné množstevné obmedzenia, ktoré riešiť nechceli. Navyše, nariadenie nerieši predaj najžiadanejších komodít – hovädzieho, teľacieho, jahňacieho a bravčového mäsa. Ale povoľuje predaj diviny. Kým poľovníci nariadenie vítajú, farmári sú rozčarovaní. „Poľovníci môžu predať z revíru týždenne dve tony zveriny, no ja ani po dodržiavaní podmienok na chov zvierat podľa platných veterinárnych predpisov nebudem môcť predať ani hovädzinu, teľacinu či jahňacinu,“ zamýšľa sa súkromne hospodáriaci roľník, ktorý však nechcel byť menovaný.

Otázne množstvá
Návrh nariadenia sa má - okrem zveriny - vzťahovať na produkty akvakultúry, surového mlieka, vajec, včelieho medu, čerstvého mäsa z hydiny, zajacov a králikov. Vzhľadom na povolený objem týždenne predanej diviny vyznieva veľmi zvláštne množstevné obmedzenie napríklad u vajec. Nariadenie totiž ustanovuje hygienické požiadavky na malé množstvá vajec, čo predstavuje podľa navrhovateľov predanie najviac 60 vajec od maximálne 20 nosníc, ktoré smie chovateľ mať. „Ak má niekto pri dome aj penzión a v ňom dajme tomu 25 miest, tak nebude môcť na raňajky urobiť pre všetkých hostí ani praženicu,“ ráta súkromne hospodáriaci roľník Boris Baláž zo Skleného. Ak je nosnica v dobrej kondícii a uprostred znáškovej sezóny - znesie za deň aj 1,5 vajíčka. No nech znesie len vajíčko denne. Pri 20 nosniciach to bude 140 vajec týždenne. Čo so zvyšnými 80 vajíčkami? Má ich zjesť rodina? A ktorý chovateľ bude chovať len 20 nosníc? Veď to sa ekonomicky nevyplatí. Aj takéto úvahy a otázniky zaznievajú z tábora farmárov. Ministerstvo pôdohospodárstva SR však chce uviesť nariadenie čo najskôr do platnosti – v marci. Farmári na jednej strane na toto nariadenie čakajú, no nechcú ho za každú cenu. Už vyše roka sa o uvedenie legislatívy upravujúcej predaj z dvora usiluje Ekontrend a Združenie vlastníkov pôdy a agropodnikateľov Slovenska, ku ktorým sa pridali v rámci vytvorenej platformy štyroch OZ Vidiecky parlament na Slovensku a Únia regionálnych združení vlastníkov neštátnych lesov. Oslovili spoločnosť Potravinform, ktorá pripravila návrh na základe vtedy platných zákonov a nariadení, ako by sa mohol stať predaj z dvora legálny, vrátane príslušnej metodiky, aj bez množstevných obmedzení. Návrhom nového nariadenia sa ich iniciatíva dostala trochu bokom a bude sa musieť aktualizovať podľa toho, čo bude schválené. V každom prípade tendenciou najnovšieho navrhovaného nariadenia je vyrovnanie podmienok pre prvovýrobcov na Slovensku s inými krajinami Európskej únie, kde farmári môžu predávať produkty priamo spotrebiteľom. A tak po registrácii Štátnou veterinárnou a potravinovou správou SR budú môcť priamo spotrebiteľom, alebo do miestnych obchodov, predávať čerstvé mäso napríklad drobní chovatelia zajacov či hydiny, ktorí doteraz odovzdávali zvieratá do spracovateľských prevádzok. Z navrhovaného nariadenia však jednoznačne nevyplýva, či budú musieť byť registrovaní v Pôdohospodárskej platobnej agentúre.

Autor článku: Adriana VEREŠPEJOVÁ
Zdroj: týždenník Farmár, číslo 33/2008