Úrodu ohrozuje nesprávna agrotechnika

Prinášame zopár postrehov, ako správne zaradiť zemiaky do osevného postupu, a tým si zabezpečiť dobrú úrodu. Kukuričiar koreňový je výsledkom nerešpektovania agrotechnických požiadaviek pestovania kukurice. Pestovatelia, ktorí dlhé roky zaraďovali do osevného postupu kukuricu po kukurici, na to tvrdo doplatili. Na Slovensko zavítal škodca – kukuričiar koreňový, na ktorého je aj chemická ochrana krátka. Tento škodca sa vyšpecifikoval do takej miery, že si s ním poľnohospodári nevedeli dať rady a nakoniec kukuričiar zozbieral úrodu kukurice namiesto nich. Ľulok zemiakový je takisto plodina, u ktorej na dosiahnutie vysokých úrod musíme rešpektovať zásady pestovania. U zemiakov je najznámejší živočíšny škodca pásavka zemiaková. Mnohí pestovatelia si s týmto škodcom nevedia rady, pretože pásavka zemiaková si postupom času vytvára rezistenciu na chemické postreky. Najjednoduchším a najúčinnejším opatrením je rešpektovanie požiadaviek plodín na pestovanie, správna agrotechnika a z nej vyplývajúce ostatné veci.

Nie sú náročné
Požiadavkám zemiakov na zaradenie do osevného postupu zodpovedajú pozemky s ľahšou až stredne ťažkou pôdou, ktorej pH je na úrovni 5,5-6,5. Zemiaky sa do osevných postupov zaraďujú ako zlepšujúce a odburiňujúce plodiny, nenáročné na predplodinu. Z hľadiska nárokov zemiakov na pôdnu štruktúru sa za najvhodnejšiu predplodinu považujú hlboko koreniace rastliny, akými sú ďatelina, lucerna, ďatelinotrávne miešanky a strukoviny. Tieto plodiny okrem dobrej štruktúry pôdy zanechávajú v pôde aj dusík. Túto nenahraditeľnú živinu si vedia samy vyprodukovať, prostredníctvom hrčkotvorných baktérií, ktoré sú schopné pútať vzdušný dusík. Zo symbiotickej fixácie naviažu dostatočné množstvo tohto prvku nielen pre svoju potrebu, ale aj pre následne pestovanú plodinu. Na základe výsledkov z výskumu sa odporúča zemiaky zaraďovať aj po kukurici na siláž, tá je považovaná za najlepšiu krmovinovú predplodinu. V zemiakarskej výrobnej oblasti je vhodné zemiaky zaradiť aj po hybridnej ďateline s mätonohom. Ak sú zemiaky hnojené maštaľným hnojom, zaraďujeme ich medzi dve obilniny.

Plodiny sa musia striedať
Opakované pestovanie zemiakov po sebe, alebo skrátenie intervalu zaradenia v osevnom postupe, zvyšuje riziko chorôb, škodcov a podielu nezozbieraných zemiakov z predchádzajúcich zberov. Tento fakt má za následok zvýšený výskyt burín. Podľa doc. Ivana Černého z Katedry rastlinnej výroby SPU v Nitre, uvedená skutočnosť je zvlášť nebezpečná v sadbových oblastiach, kde po mechanizovanom zbere môže zostať v ornici do hĺbky 50 mm až 40 000 hľúz veľkosti do 30 mm. Pre takéto rastliny je typická zvýšená kumulácia škodcov (pásavka zemiaková, háďatko zemiakové), infekčný tlak plesne zemiakovej, koreňomorky zemiakovej a vírusových chorôb. Docent Černý preto odporúča zemiaky pestovať v 4-5-ročnom odstupe. Sadbové 4-5 rokov, konzumné a priemyselné minimálne 3 roky. Zemiaky ako predplodina zanechávajú pôdu po intenzívnom mechanickom ošetrení a úspešnej likvidácii burín v dobrom kultúrnom stave. Negatívne sa javí nízke množstvo pozberových zvyškov a podpora odbúravania humusu mechanickým ošetrením. Štruktúra osevných postupov, akceptujúca pestovanie skorých zemiakov, predpokladá intenzívne využitie závlah. Pri termínovo skoršom zbere sú zemiaky vhodnou predplodinou pre zeleninu. Pri neskoršom zbere sú opodstatnené strniskové plodiny, repka olejná a jačmeň ozimný.



Autor článku: Kristýna ŠMEHÝLOVÁ
Zdroj: týždenník Farmár, číslo 14/2008