Týždenník Farmár 6/2009

Finančná i plynová kríza priniesli nečakaný, no veľký problém s papierom. V zberniach ho pribúda, no spracovatelia oň nejavia záujem. Farmár vám predstaví aj úžasnú mladú ženu, ktorá sa na „konci sveta“ v moravských horách živí poctivou furmaskou robotou. Viete, že využívanie biomasy šetrí milióny korún štátu i občanom? Farmár vám podrobne vysvetlí aj to, kde sa uchádzať o podporu! Vo svetovom dedičstve UNESCO nájdete aj Vlkolínec, no táto unikátna malebná dedinka prináša domácim obyvateľom nielen radosti, ale aj nemálo starostí. Zavedieme vás i do Oravskej Lesnej, ktorá síce nie je úplne najstudenším miestom na Slovensku, no keď kúrite 10 mesiacov v roku, viete o tom svoje...

Horúca téma: Ďalšia kríza – papier!
Papiera v skladoch zberní, škôl i obcí pribúda, ale neubúda. Spracovatelia oň nejavia záujem. Zasiahla finančná aj plynová kríza. Papier sa hromadí v zberniach, triediace linky sú však ticho. Na Slovensku sa ešte triedi a čo-to aj vykupuje. Časopisy, noviny a spisy áno, do zberní však chodí stále menej ľudí, ba ani bezdomovci, pre ktorých to bol často zdroj obživy. A obyvatelia už prestávajú odpad aj separovať, mnohí akoby strácali motiváciu separovať. Pritom sa to u nás ešte len učíme... S papierom a odpadom majú starosti obce a mestá. Prakticky nie je kam vyvážať, rastú aj náklady na skladovanie.

Objav Farmára: Kurnik, ona robí chlapskú robotu!
Naša cesta za Furmankou roku 2008 bola tŕnistá. Nájsť „koniec sveta“ na Morave nám nepomohli ani policajti... Býva tam 28-ročná Lenka Mahútová z Turčianskych Kľačian aj so svojím priateľom Milanom Hoľom. Zo samoty každé ráno zoberú kone a tiahnu kilometre do hory. Za furmanským remeslom. Ťažkým, ale aj krásnym. „Namiesto toho, aby po mólach chodila, chodí po húští,“ hovorí furmanský dôchodca o mladej pohľadnej žene. Odmalička bola pri ťažných koňoch, s furmanskou prácou začala vlani a veľmi sa jej zapáčila. Hoci – rada sa nahodí, nalakuje si nechty, navonia sa, pretrhá obočie a vyrazí za zábavou!

Analýza: Peniaze ukryté v biomase
Plynová kríza prinútila mnohých zamyslieť sa aj nad obnoviteľnými zdrojmi energie. Jedným z východísk je využitie kapacít biomasy, považovanej za zdroj s najväčším potenciálom. Množstvo energie zo slamy, drevného odpadu, z exkrementov hospodárskych zvierat, z odpadu z potravinárskych prevádzok, repky, či kukurice... Šetrí sa zemný plyn i uhlie, znížia sa emisie oxidu uhličitého, finančne sa v SR ročne ušetria stovky miliónov korún pre štát i občanov. Farmár vám podrobne vysvetlí aj to, kde sa uchádzať o podporu!

Problém: Turisti dýchajú Vlkolínčanom na krk. Nie všetkým sa to páči...
Vlkolínec. Priam orlie hniezdo v horách. Z cesty sa dá len tušiť, nevidno ho. Najstaršia zmienka o Vlkolínci pochádza z roku 1461. Keď túto unikátnu malebnú dedinku pri Ružomberku zapísali v roku 1993 do Zoznamu svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO, prišlo nadšenie, no i prvé problémy. Dodnes sa 30 obyvateľov nevie veľmi zhodnúť, čo vlastne s obcou. Vlkolínska minca má dve strany. Na jednej strane je to pochopiteľné, komu by sa páčilo, keby sa mu z jedného dňa na druhý začali „pchať“ turisti až do kuchyne. Na druhej strane, tej racionálnejšej, prečo nevyužiť svoju jedinečnosť vo svoj prospech?

U nás doma: Keď v Lesnej ploty trčia, zima neprišla
Veru tak, v jednej z najchladnejších obcí na Slovensku to inak ani brať nemôžu. Auto v záveji je bežná vec, veď aj my sme cestou do Oravskej Lesnej pomáhali jedno vyťahovať. Obyvatelia tvrdia, že podľa priemerných ročných teplôt je u nich najväčšia zima v republike. Odborníci chápu ich hrdosť, no dodávajú, že takých oblastí je u nás viac. Majú tu však meteorologické pracovisko, aj preto sú najznámejší. Nuž ale o súperenie nejde, veď keď vám v obci namerajú -37, kúrite 10 mesiacov v roku a priemerná ročná teplota je 4,6 stupňa, môžete byť na seba oprávnene hrdý...