Týždenník Farmár 03/2009
AgroserverTýždenník Farmár
Ani vo štvrtok 15. januára, keď ste už mohli nájsť na pultoch najnovší časopis Farmár č. 3 – týždenník pre slovenský vidiek, neprúdil na Slovensko plyn z Ruska. Rusko-ukrajinský spor a mrazivá kríza obrovských rozmerov postihuje celú Európu. Pod Tatrami sa stále bojuje. Komu teda naozaj patrí Štrbské pleso?
Navštívili sme aj Kynceľovú, malú obec blízko Banskej Bystrice, kde šéfuje ani nie 30-ročná starostka. A naozaj priniesla nový vietor. Vo vinárskych závodoch Topoľčianky sme si osobne posvietili na zber ľadového hrozna. Dozviete sa, že celý proces od leta až po výrobu vínka je veľká alchýmia! No a Farmár vám priblíži aj mimoriadne pestrú a zaujímavú históriu našej odchádzajúcej meny - koruny.
Horúca téma: Desať dní, ktoré otriasli Slovenskom
Všetci sa zabávajú, vyhráva muzika, je Silvester. Správy o rusko-ukrajinskom spore o plyn zanikajú v ohňostrojovej „euronoci“. V potrubí diaľkovej rozvodnej sústavy však už v tom čase klesá tlak plynu, až sa tok napokon úplne zastaví... Utekajú dni a počiatočný pokoj postihnutých krajín sa končí – čoraz krutejší mráz zasiahol aj Slovensko a zásoby plynu sa rýchlo zmenšujú. Aj ďalší majú odrazu veľké problémy - Grécko, Bulharsko, Chorvátsko, Turecko, či Srbsko zamŕzajú ako v rozprávke o snehovej kráľovnej. Čo sa to vlastne za tých smutných 10 dní stalo?
Problém: Zlaté vajce Štrbské Pleso
Pod Tatrami sa bojuje. Namiesto granátov vybuchujú emócie. Namiesto tankových útokov tabuľové. Ťažkým kalibrom, priam zbraňou hromadného ničenia, sú dane. Hodnota, o ktorú ide, je veľká – ide totiž o pleso. Štrbské. Tak starosta Štrby Michal Sýkora, ako aj primátor Vysokých Tatier Ján Mokoš majú každý svoje argumenty. Obaja sa odvolávajú na rozhodnutia súdov. To posledné vnieslo do celého problému iba chaos a zmätok, ťahanice pokračujú ďalej. Aj renomovaní právnici majú na spor úplne odlišné názory. Zatiaľ však, zdá sa, vyhráva Štrba.
Žijú medzi nami: Nemá ani tridsať a na krku celú dedinu
V Kynceľovej, malej obci blízko Banskej Bystrice, šéfuje žena. Nič nové – žena starostka. Martina Kubišová však nemá ešte ani tridsať rokov. Je najmladšou starostkou na Slovensku, jej predchodca bol zasa najstarší v regióne. Mladá starostka priniesla nový vietor. Dokončujú kanalizáciu prefinancovanú z podporných fondov, plánujú priemyselnú i športovú zónu. Pribúda i záujemcov o nové bývanie a hoci obec nemá vlastné pozemky, starostka už vie, ako pomôcť. No a v Kynceľovej sa každoročne tešia aj na Fizolňový deň, súťaž vo varení fazuľovej polievky.
Boli sme pri tom: Ľadové vínko bude sladučké
Teplomer ukazuje mínus sedemnásť. Ukrutná zima nás však popoháňa k vinohradu, čaká nás oberačka. V Topoľčiankach totiž nadišla tá dlho očakávaná chvíľa – zber ľadového hrozna. Na takýto deň vo vinárskych závodoch naozaj dlho čakali, veď teplota nielen v noci, ale ani počas dňa nesmie stúpnuť nad mínus sedem stupňov. Ľadové víno je veľká alchýmia, už len vybrať strapce, ktoré zostanú na koreni až do mrazov, je dôkladne premyslený technologický postup. Hrozno musia lisovať ešte v zamrznutom stave. A o vzácnosti vínka tiež netreba pochybovať - zo 100 kilogramov hrozna vylisujú len okolo 20 až 25 litrov muštu!
Z histórie meny: Korunou si už nehodíme?
Slovenská mena sa stáva minulosťou, história koruny je však veľmi bohatá. Samozrejme – niečo celkom iné bola koruna za Rakúsko-Uhorska, niečo iné koruna za „tatíčka Masaryka“ a niečo iné koruna za slávnych budovateľských čias. Nie tak dávno sme tu mali aj trojkorunovú bankovku! Československá koruna sa zrodila 25. februára 1919. Na celé dve desaťročia nám nastali slávne baťovské časy, keď sa pár topánok dal kúpiť za dvacku. Ale aj časy na smrť vyhladovaných Čenkovej detí, ktoré na chodníku drankali: „Kojunku pjosím!“
Horúca téma: Desať dní, ktoré otriasli Slovenskom
Všetci sa zabávajú, vyhráva muzika, je Silvester. Správy o rusko-ukrajinskom spore o plyn zanikajú v ohňostrojovej „euronoci“. V potrubí diaľkovej rozvodnej sústavy však už v tom čase klesá tlak plynu, až sa tok napokon úplne zastaví... Utekajú dni a počiatočný pokoj postihnutých krajín sa končí – čoraz krutejší mráz zasiahol aj Slovensko a zásoby plynu sa rýchlo zmenšujú. Aj ďalší majú odrazu veľké problémy - Grécko, Bulharsko, Chorvátsko, Turecko, či Srbsko zamŕzajú ako v rozprávke o snehovej kráľovnej. Čo sa to vlastne za tých smutných 10 dní stalo?
Problém: Zlaté vajce Štrbské Pleso
Pod Tatrami sa bojuje. Namiesto granátov vybuchujú emócie. Namiesto tankových útokov tabuľové. Ťažkým kalibrom, priam zbraňou hromadného ničenia, sú dane. Hodnota, o ktorú ide, je veľká – ide totiž o pleso. Štrbské. Tak starosta Štrby Michal Sýkora, ako aj primátor Vysokých Tatier Ján Mokoš majú každý svoje argumenty. Obaja sa odvolávajú na rozhodnutia súdov. To posledné vnieslo do celého problému iba chaos a zmätok, ťahanice pokračujú ďalej. Aj renomovaní právnici majú na spor úplne odlišné názory. Zatiaľ však, zdá sa, vyhráva Štrba.
Žijú medzi nami: Nemá ani tridsať a na krku celú dedinu
V Kynceľovej, malej obci blízko Banskej Bystrice, šéfuje žena. Nič nové – žena starostka. Martina Kubišová však nemá ešte ani tridsať rokov. Je najmladšou starostkou na Slovensku, jej predchodca bol zasa najstarší v regióne. Mladá starostka priniesla nový vietor. Dokončujú kanalizáciu prefinancovanú z podporných fondov, plánujú priemyselnú i športovú zónu. Pribúda i záujemcov o nové bývanie a hoci obec nemá vlastné pozemky, starostka už vie, ako pomôcť. No a v Kynceľovej sa každoročne tešia aj na Fizolňový deň, súťaž vo varení fazuľovej polievky.
Boli sme pri tom: Ľadové vínko bude sladučké
Teplomer ukazuje mínus sedemnásť. Ukrutná zima nás však popoháňa k vinohradu, čaká nás oberačka. V Topoľčiankach totiž nadišla tá dlho očakávaná chvíľa – zber ľadového hrozna. Na takýto deň vo vinárskych závodoch naozaj dlho čakali, veď teplota nielen v noci, ale ani počas dňa nesmie stúpnuť nad mínus sedem stupňov. Ľadové víno je veľká alchýmia, už len vybrať strapce, ktoré zostanú na koreni až do mrazov, je dôkladne premyslený technologický postup. Hrozno musia lisovať ešte v zamrznutom stave. A o vzácnosti vínka tiež netreba pochybovať - zo 100 kilogramov hrozna vylisujú len okolo 20 až 25 litrov muštu!
Z histórie meny: Korunou si už nehodíme?
Slovenská mena sa stáva minulosťou, história koruny je však veľmi bohatá. Samozrejme – niečo celkom iné bola koruna za Rakúsko-Uhorska, niečo iné koruna za „tatíčka Masaryka“ a niečo iné koruna za slávnych budovateľských čias. Nie tak dávno sme tu mali aj trojkorunovú bankovku! Československá koruna sa zrodila 25. februára 1919. Na celé dve desaťročia nám nastali slávne baťovské časy, keď sa pár topánok dal kúpiť za dvacku. Ale aj časy na smrť vyhladovaných Čenkovej detí, ktoré na chodníku drankali: „Kojunku pjosím!“
Komentáre k článku:
Pridať komentár