Týždenník Farmár 18/2009

Týždenník Farmár č. 18 nájdete na pultoch stánkov a obchodov od štvrtka 30. apríla. Náš hosť patrí svojimi výkonmi medzi elitu, medzi naozajstné slovenské osobnosti, hoci jeho meno (ako to už u nás býva) mnohým nič nepovie. Jeho vynálezy však poznajú všetci a je priam špecialistom na bryndzu, o ktorej nám mnohé prezradil. V Tatrách sme sa pozreli na svište, ktoré tam aj kvôli ľudom bojujú o holé prežitie. Medzi slovenskými a maďarskými farmármi nemôže byť o rozbrojoch ani reči, a tí naši sa nedávno priučili výrobe vynikajúcich klobás. Ak platí staré príslovie, že klčovaním viníc upadá kultúra národa, tak tá naša padla v posledných rokoch veľmi hlboko... Hoci počasie poľnohospodárom praje, stav financií považujú mnohí za alarmujúci. Situáciu sme mapovali po celom Slovensku.

Hosť Farmára: Bryndza je naša bomba
Poľnohospodár s vedomosťami chemika, lekára aj politika. Vekom dôchodca, ale výkonmi stále elita. Ján Keresteš vymyslel aj populárny polárkový sneh! Stále šéfuje Cechu bryndziarov a patrí medzi najväčších propagátorov tejto slovenskej špeciality. Mlieko je jeho koníčkom. Politikov viní z toho, že nešpecifikovali potravinovú dostatočnosť. Dnes sa to prejavuje na zdravotnom stave celej populácie. Bryndza je mikrobiálny fenomén Slovenska. Už pred 60 rokmi sa zistilo, že v bryndzi je viac ako 1 700 druhov mikroorganizmov. To nie je ani v jednej potravine.

Z prírody: Majte rozum a dajte svišťovi pokoj!
Svišť vrchovský tatranský je pradávnym obyvateľom Vysokých Tatier. Veď korene rodu svišťov siahajú do obdobia oligocénu (približne 60 miliónov rokov). Pre život potrebujú pokoj a ticho, no v Tatrách majú veľa nepriateľov. Po zimnom spánku, ktorý trvá vyše pol roka, ich ohrozujú líška, rys, či orol, no nepriateľom svišťa je aj človek. Najmä turisti bez disciplíny, nerešpektujúci zimnú uzáveru chodníkov. Aj lyže skialpinistov sú pre svište, oslabené zimou, smrteľným nebezpečenstvom. Z viacerých príčin sa teda už bojuje o prežitie jedného zo symbolov našich veľhôr – svišťa.

Chovateľ: Recept na skvelú klobásu
Medzi slovenskými a maďarskými farmármi nemôže byť o rozbrojoch ani reči. Práve naopak. Ba nedávno sa tí naši vybrali k južným susedom na domácu zakáľačku, priučiť sa výrobe skvelých klobás! Po návšteve rodín Balážovcov a Kúdelkovcov v Sarvaši môže začať novodobá tradícia výroby maďarských klobás aj na Slovensku. Jedinečná chuť nespočíva len v recepte, významnú úlohu zohráva mäso mangalice. Chov tohto typu ošípanej sa dostáva do popredia aj u nás. Jej slanina má z dietetického hľadiska fenomenálne zloženie a mnohí odborníci ju ľudovo nazývajú aj „bezcholesterolová“.

Analýza: Víno bude...ale naše?
Staré príslovie hovorí, že klčovaním viníc upadá kultúra národa. Podľa súčasnej výmery vinohradov kultúra nášho národa padla veľmi hlboko. Produkujeme menej, hoci až 90 percent produkcie sú vína akostné a akostné s prívlastkom. Z celkového predaja je domáca výroba zastúpená štyridsiatimi percentami, zvyšných 60% sú vína z dovozu. Podľa ministra pôdohospodárstva S. Becíka kvôli tejto nepomernej bilancii medzi dovozom, výrobou a spotrebou vína je nevyhnutné toto dlhé roky poddimenzované odvetvie podporiť. Vinári, viete, že môžete získať podporu až 200 tisíc eur?

Aktuálne: A nezaprší (ani finančne)!
Počasie konečne začalo poľnohospodárom priať. No nežičia im iné okolnosti. Pozreli sme sa na stav jarných prác, ale aj stav financií. A z nášho prieskumu vyvstáva vážna otázka: chlieb bude – ale z nášho? Nuž, s finančnou situáciou to nie je žiadna sláva. Napríklad na severe Slovenska nie je toľko tržných plodín ako na juhu a družstvá nemajú z čoho získať peniaze. Prakticky každá výroba je stratová: ošípané, hydina, bravčové, hovädzie, baranina... Farmári sú odkázaní na banky: v januári zoberú úver, prežívajú, a v decembri, ak sa podarí, ho splatia.