Symbol, ktorý nie je len symbolom

Natura 2000 symbolizuje ochranu prírodných hodnôt Európskej únie. Natura 2000 je názov sústavy chránených území členských štátov EÚ. Poznáme odpovede na základné otázky ochrany prírody? Dokážeme konštruktívne do snahy – ako (v inej súvislosti) hovoria Američania – „ochraňuj a bráň“ zapojiť odbornú verejnosť? Je rezort životného prostredia dostatočne „ochotný“ hľadať nové prístupy k ochrane prírody? Nájdeme spôsob pokračovať v konštruktívnej spolupráci s neštátnymi subjektmi národného významu? Pravidelne – raz za rok sa odborníci snažia hľadať odpovede na tieto a podobné otázky. V najkrajšej doline Národného parku Malá Fatra – vo Vrátnej.

Suchá reč komuniké
„Súčasťou konferencie boli viaceré odborné prednášky, ktoré sa týkali navrhovanej siete chránených území NATURA 2000 na Slovensku, kategorizácie chránených území podľa Svetovej únie ochrany prírody (IUCN) a rôzne spôsoby manažmentu v národných parkoch či ekologickej účinnosti územia.“ Aj to zaznelo v závere dvojdňového stretnutia. Medzi odborníkmi ide o jasne pomenované problémy s nejednoznačnými riešeniami, ale so spoločnou potrebou riešiť a vyriešiť ich. „Spoločnou“ znamená v našom prípade zároveň aj spoločenskou potrebou. O čo nám teda na Slovensku ide? (Ak si odmyslíme iné bežné „veľkoproblémy“, umne prefabrikované siedmou veľmocou.) Nuž, jednoducho o to, aby sme mali optimálny počet chránených území a zároveň, aby sa čo najviac minimalizovali obmedzenia, ktoré z ich ochrany vyplývajú. Či už tie najmenšie – napríklad pohyb turistov, alebo tie najvážnejšie – hospodárenie v chránených územiach, a teda zasahovanie do ich vývoja. Ešte stále však „pracujeme s veľkými slovami“, poďme to rozmieňať na drobné.

Bezzásahovosť
Možno sa vám v pamäti vynárajú spory o tom, či po prírodnej katastrofe ťažiť, alebo neťažiť poničené stromy. O tom to je. Zasiahnuť, alebo nezasiahnuť. Ak áno, kto, kedy, v akom rozsahu. A to všetko súvisí s takzvanou „zonáciou“. Opäť rozmieňajme na drobné – rozdelením chránených území na Slovensku do akýchsi kategórií, stupňov ochrany, či zón. Ruku na srdce – viete, že celé Slovensko, kompletne, od Skalice až po Čiernu nad Tisou a od Oravskej Lesnej až po Štúrovo je v prvom stupni ochrany? Nie svojvoľne, ale v zmysle NATURY 2000 – presne „do písmena“. Ak by sme sa ale chceli vyjadriť v novej zonačnej klasifikácii, celé Slovensko je v zóne E. Tá však neexistuje. „Najbenevolentnejšia“ je zóna D, ktorej zodpovedá doterajší druhý stupeň ochrany, potom sa sprísňujú podmienky pre zónu C – tretí stupeň. Zóna B už je v prísnom štvrtom stupni a napokon zóna A – to je územie s najvyšším stupňom ochrany. Inak povedané – „bezzásahové“. Ale – preskočili sme veľa stupienkov.

Novelizácia novelizovanej novely
„Zonácia“ v zmysle novely zákona o ochrane prírody mala uzrieť svetlo sveta najneskôr vlani na jeseň. Podľa predstáv dvoch rezortov. Ministerstvo životného prostredia a ministerstvo hospodárstva spoločne predpokladali novelizovanie zákona. Novelu do parlamentu na prerokovanie dňa 26. júna 2007 predkladal vtedajší štátny tajomník pôdohospodárskeho ministerstva Marian Záhumenský. Základné čísla boli sľubné. Už len návrh zonácie Tatranského národného parku (TANAP-u) zvyšoval výmeru bezzásahovej zóny o vyše 8-tisíc hektárov. „Doterajšia výmera predstavovala niečo vyše 31-tisíc ha, terajšia až 39 524 ha, čo je 53 percent z celkového územia TANAP-u,“ povedal 23. mája 2007 minister životného prostredia Jaroslav Izák. Zóna B by mala mať podľa neho rozlohu 13 137 ha, zóna C 19 483 ha, z toho určená na rozvoj 1 680 a D zóna 476 hektárov. V navrhovanej novele však bola aj veta, ktorá postavila do rozporu nový štatút územia s najvyšším bezzásahovým stupňom a zároveň Lesný hospodársky plán, ktorý sa spravidla robí na desaťročné obdobie. Z tohto „Kocúrkova“ vyplynulo, že sa síce mohlo zasahovať, teda aj ťažiť, ale bez zásahu.

Prezidentské NIE
Prezident republiky Ivan Gašparovič je právnik. Ešte pred tým (4 dni), ako sa vyjadril k novele zákona o ochrane prírody, vrátil parlamentu aj zmeny v zákone o ochrane druhov voľne žijúcich živočíchov. Poukázal na nezrozumiteľnosť zmien, ktoré by podľa neho a ochranárov otvorili cestu k nelegálnemu obchodovaniu s ohrozenými živočíchmi. Následne poslala prezidentská kancelária do parlamentu aj veto k zákonu o ochrane prírody a krajiny. Politický „return“ v tenisovej terminológii bol skôr esom. Poslanci prezidentské veto prelomili.

Polemika trvá
Aktivisti kritizovali napríklad údajné posilňovanie právomocí štátnych úradov na úkor občianskych združení. Na úkor ochrany prírody malo byť podľa nich aj nové delenie území podľa stupňov ich ochrany. Zástupcovia vládnych strán naopak tvrdili, že novela ochranu prírody posilní. Poslanci schválili, že aj v najprísnejšie chránených územiach, kde by človek nemal vôbec zasahovať, bude možné vyhlásiť menšie podzóny. V nich naopak bude ľudský zásah prípustný. Ochranári tvrdili, že zmena sa odrazí napríklad v plánovanom delení Vysokých Tatier na zóny. Práve Tatry sa stali po rozsiahlej veternej kalamite v roku 2004 predmetom sporov, či človek má v národnom parku pomáhať prírode s likvidáciou kalamity.

Sťažnosť na EK
Slovenská ornitologická spoločnosť BirdLife Slovensko podala 7. decembra 2007 na Európsku komisiu (EK) sťažnosť voči Slovensku za nesúlad novely zákona o ochrane prírody a krajiny s právom EÚ. Tento podľa nich potvrdila aj právna analýza, ktorú si dal vypracovať Inštitút aplikovanej ekológie Daphne. „Domnievame sa, že súčasný zákon o ochrane prírody a krajiny nedostatočne transponuje články smernice o vtákoch a smernice o biotopoch,“ argumentoval ornitológ Marek Brinzík. Vysvetlil, že z nich pre členský štát vyplýva povinnosť zabezpečiť nevyhnutné ochranné opatrenia vyhlásených území a predbežnú ochranu navrhovaných území Natura 2000, ako aj požiadavka na vytvorenie systému prísnej ochrany živočíchov a rastlín. „Komisiu sme preto upozornili, že Ministerstvo životného prostredia (MŽP) SR pripravuje nový zákon o ochrane prírody a požiadali sme ju, aby dohliadla na jeho zosúladenie s právom EÚ,“ pripomenul Tomáš Blaškovič z SOS/BirdLife. Legislatívny proces okolo zákona o ochrane prírody už naliehavo pripomínal Kocúrkovo. „Namiesto toho, aby sme upravili, čo nám už EK vyčítala novelizáciou zákona v parlamente, dostali sme ho do ešte väčších rozporov so smernicou,“ tvrdí Tomáš Blaškovič.

Najnovšia petícia
Podpisy pod hromadnú pripomienku k návrhu novely Zákona o ochrane prírody a starostlivosti o krajinu začalo zbierať koncom mája Lesoochranárske združenie VLK. Nie je spokojné, že novela vylučuje ochranárske organizácie ako účastníkov správnych konaní, v ktorých sa prerokúvajú výnimky zo zákona o ochrane prírody a je v rozpore s dohovormi a smernicami EÚ. „Navrhujeme preto, aby boli do novely zakomponované ustanovenia, ktoré by rôznym občianskym združeniam umožnili byť účastníkmi takýchto konaní a mali možnosť získavať relevantné informácie, čo navrhovaná novela neumožňuje,“ povedal náčelník združenia VLK Juraj Lukáč. Dodal, že svoju požiadavku opierajú o platnú legislatívu – zákon o správnom konaní, ako aj o Aarhuský dohovor, ktorý je súčasťou nášho platného práva a tiež aj o rozhodnutie Rady EÚ. Podľa združenia, novely zákona o ochrane prírody, ktoré prijal štát za posledné roky, umožnili rôznym záujmovým skupinám zasahovať do chránených území na Slovensku, nevynímajúc naše najcennejšie územia národných parkov.
„Tlak záujmových skupín na chránené územia sa stále zvyšuje, pretože ich hlavným cieľom v novom zákone o ochrane prírody je znemožniť akúkoľvek občiansku kontrolu nad zásahmi v chránených územiach. Žiadne informácie o pesticídoch, žiadne fotografi e z výrubov, žiadne údaje zo správnych konaní, nič, čo by preniklo k obyčajným ľuďom a umožnilo by im zorganizovať akúkoľvek obranu. Preto vylúčili ochranárske organizácie ako účastníkov správnych konaní, v ktorých sa prerokúvajú výnimky zo zákona o ochrane prírody,“ tvrdí Juraj Lukáč v oficiálnom vyhlásení VLK-a.

Na lepšie časy?
Mnisterstvo životného prostredia v novej verzii zákona mnohé zmenilo. Ide napríklad o ornitológmi kritizované zrušenie predbežnej ochrany území NATURA 2000. Rezort zmenil v novom zákone aj sporné ustanovenia o zonácii národných parkov, ktorá však už nebude napojená na stupne ochrany prírody. Rozsah ochrany v jednotlivých zónach sa bude „šiť na mieru“ pre jednotlivé národné parky. Celý proces potrvá deväť rokov. Podľa ministra životného prostredia Jaroslava Izáka návrh zonácie TANAP-u neráta s otváraním nových stredísk cestovného ruchu. Ten sa podľa neho bude rozvíjať v rámci existujúcich stredísk Štrbské Pleso, Starý Smokovec, Zuberec a Tatranská Lomnica. Ani tam sa však nebude môcť stavať neobmedzene. „Budú musieť vypracovať štúdiu o vplyve na životné prostredie, bude prebiehať posudzovanie, tak ako je to potrebné podľa legislatívy EÚ, ale i našich smerníc,“ vysvetľuje minister Izák. Rezorty v súčasnosti riešia aj problémy s vlastníkmi neštátnych pozemkov. Je pripravených päť návrhov, a to dlhodobé nájomné zmluvy o využívaní územia, zmluvná ochrana, výmena pozemkov, výkup či náhrada za obmedzenie bežného obhospodarovania.

Návrat do Vrátnej
„Zóny najprísnejšej ochrany prírody v národných parkoch nemusia byť bezzásahovými zónami, vyžadujú si však diferencovaný prístup k starostlivosti a až v rámci nich je možné vyčleňovať oblasti – lokality bez zásahu,“ tak znie jeden z ďalších záverov najnovšieho rokovania odborníkov zo štátneho i občianskeho sektora na tému NATURA 2000 a Slovensko. Poukázalo opäť na najzávažnejší problém, ktorý determinuje prakticky čokoľvek u nás. Problém vlastníctva. „Lokality s najprísnejšou ochranou prírody sa môžu vymedziť bez súhlasu neštátnych vlastníkov len na štátnych pozemkoch, pre tento účel je nevyhnutné získavať pozemky do štátneho vlastníctva.“ Nuž dobre, gigantická práca na tomto poli nás ešte len čaká. To, čo by už malo byť za nami, alebo lepšie povedané, v nás, to je poznanie. A opäť jedno z hesiel konferencie vo Vrátnej doline: „Dôležitý predpoklad pre stanovenie priaznivého stavu je znalosť histórie narušení prírody v každom konkrétnom území NATURA 2000. Z tohto poznania by sa mal odvíjať diferencovaný prístup k starostlivosti o dané územie.“

Čo neodkladne chýba
Vytvorenie vedeckej autority štátnej ochrany prírody a jej inštitucionalizovanie. Prehodnotenie výskytu biotopov v územiach NATURA 2000 na vedeckom princípe a zabezpečenie trvalého monitoringu ich vývoja. Prehodnotenie rozsahu Chránených vtáčích území (CHVÚ), resp. podstatné zmiernenie obmedzujúcich opatrení tam, kde populácie chránených vtákov vykazujú priaznivý stav. Taktiež je namieste aktuálna potreba sprístupniť územia NATURA 2000 návštevníkom environmentálne vhodnými formami turizmu, ktoré nenarúšajú priaznivý stav biotopov. Pre existujúce a navrhované strediská cestovného ruchu, nachádzajúce sa v chránených územiach, je nevyhnutné vymedziť osobitné zóny s jasne určenou funkciou cestovného ruchu. V programoch starostlivosti si môžeme dovoliť definovať bezzásahové zóny, pričom je nevyhnutné preferovať územia vo vlastníctve štátu, významné z vedeckého hľadiska a územia, ktoré významným spôsobom neovplyvnia hospodárske záujmy obyvateľov vidieka. Keďže za všetkým sú peniaze, treba aj systémovo zabezpečiť finančné krytie sústavy NATURA 2000 cestou rozpočtovej kapitoly MŽP SR a systém priamych platieb NATURA 2000 rozšíriť na ich celé územie. A je toho ešte viac, ale vymedzená plocha v časopise si vynútila určitú selekciu.

Záver bez slov
„Prijatie návrhu zákona o ochrane prírody a krajiny zabezpečuje kontinuálne plnenie záväzkov Slovenskej republiky voči Európskemu spoločenstvu, resp. Európskej únii, ktoré boli vo veľkej miere plnené zákonom č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny. Národná legislatíva v oblasti ochrany prírody a krajiny by však mala byť v úplnom súlade s právom Európskej únie.“ Píše sa v Dôvodovej správe ministerstva životného prostredia k návrhu zákona o ochrane prírody a starostlivosti o krajinu a o zmene a doplnení niektorých zákonov. V predkladacej správe toho istého rezortu k tomu istému zákonu je ešte uvedené: „Návrh zákona zároveň odstraňuje niektoré nedostatky súčasného právneho stavu, ktoré vyplynuli z aplikačnej praxe doterajšieho zákona. Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, s ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.“

Autor článku: Ivan Brožík
Zdroj: týždenník Farmár, číslo 9/2008