Štítnička nebezpečná

Štítničku nebezpečnú (Quadraspidiotus perniciosus) poznajú skúsenejší záhradkári ešte pod starším pomenovaním - červec sanjoský. Ide o zavlečeného škodcu, ktorého na území Slovenska prvýkrát zistili v tridsiatych rokoch minulého storočia. Samičky škodcu majú citrónovožlté až oranžové telo chránené plochým, tmavosivým kruhovitým štítom, ktorého priemer dosahuje 1,7 až 2,1 milimetra. Štíty samčekov sú menšie a majú podlhovastý tvar. Samičky nekladú vajíčka ako príbuzné druhy štítničiek, ale sú živorodé, pretože vývoj lariev prebieha ešte v ich tele. Larvy, ktoré opustili telo samičiek, sa rozliezajú a čoskoro sa natrvalo usadia na kôre napadnutej dreviny, kde prebehne aj ich ďalší vývoj až do dospelosti.

Štítnička nebezpečná škodí cicaním rastlinných štiav predovšetkým na kôre jabloní, hrušiek a ríbezlí, ale môže napadnúť desiatky rôznych ovocných i divorastúcich drevín. Napadnuté rastliny sú cicaním škodcu výrazne oslabené, dávajú nižšiu úrodu a citlivejšie reagujú aj na extrémne výkyvy počasia. Aj keď sa škodca zdržuje na kôre napadnutých drevín, určité percento lariev prelezie aj na plody (veľmi často na jablká), ktoré na podráždenie pokožkových pletív reagujú tvorbou okrúhlych červenkastých škvŕn, upozorňujúcich pestovateľa na prítomnosť škodcu. Prezimuje v štádiu lariev prvého vývinového stupňa a v našich podmienkach má za rok dve generácie.

Možnosti ničenia škodcu
Keďže štítnička nebezpečná sa zdržuje na kôre ovocných drevín, účinne ju môžeme ničiť len vtedy, keď sú napadnuté stromy a kríky bez listov. V súčasnosti proti nej bojujeme predjarným postrekom, ktorý musí byť výdatný a treba ho urobiť čo najskôr po vypučaní ovocných drevín, aby rozvíjajúce sa listy stromov zachytili čo najmenej postrekovej kvapaliny. Pri jabloniach je najvhodnejším štádiom tzv. myšie uško. Povolené prípravky Calypso 480 SC, Karate Zeon 5 CS, Mospilan 20 SP a Vektafi d A sa môžu aplikovať samostatne, ale pre záhradkárov je v predaji aj kombinácia Calypsa s Vektafidom.

Autor článku: Juraj MATLÁK
Zdroj: týždenník Farmár, číslo 10/2010