Slivky nechali na stromoch

Aj napriek tomu, že tento rok bola jedna z najväčších úrod sliviek za ostatné roky, jej produkty si neužijeme. Predseda Ovocinárskej únie SR Marián Varga povedal, že dôvodom je nízka cena sliviek na trhu. Klesla na 10 až 11 korún za kilogram, čím sa stala pre pestovateľov typického slovenského ovocia nerentabilná. Niektorí ovocinári preto slivky ani nezbierali a nechávali ich hniť na stromoch. Je možné, že aj keď úroda je veľká, nebude ani dostatok obľúbenej slovenskej slivovice. „Výrobné náklady na kilogram sliviek sú asi 12 korún,“ vysvetľuje šéf ovocinárov. Na Slovensku nemáme ani vybudovaný spracovateľský priemysel, kam by pestovatelia slivky distribuovali.

Ideálne podmienky
V budúcich rokoch by malo svitnúť na lepšie časy. Marián Varga sa domnieva, že u nás sa už začína prejavovať tlak výrobcov na vybudovanie spracovateľského priemyslu. Dobrou predzvesťou je už samotné rozširovanie plôch so slivkami. „Je tu prirodzený tlak na pestovanie sliviek. Zatiaľ sú však určené len na priamy konzum alebo na krátke uskladnenie,“ dodáva predseda. Niektorí ich pestujú na piatich až desiatich hektároch. Dovedna zaberajú slivkové sady na Slovensku asi 800 hektárov. Pestujú ich na juhu pri Hurbanove, Piešťanoch, ale aj na severe Slovenska. Na slivky má totiž Slovensko ideálne podmienky na celom území. Aj keď v pestovaní a spracovaní zaostávame, v Európe sme najväčším producentom stromov sliviek. Z nich 85 až 90 percent končí na zahraničnom trhu v štátoch Európy.

Nemecké odrody
Najhoršie obdobie v produkcii sliviek má už Slovensko pravdepodobne za sebou. Pri kolapse ovocinárstva pred mnohými rokmi prví skrachovali práve pestovatelia tohto šťavnatého ovocia. Často firmy sprivatizovali ľudia, ktorí nepokračovali v činnosti, zavreli a demontovali linky a stavby použili na niečo iné. Vtedy padli aj sady. Zníženiu plôch, na ktorých rástli slivky, „dopomohla“ aj šárka. Aj tento problém je už čiastočne vyriešený, pretože na trhu sú už tolerantné odrody, ktoré síce šárku majú, okolie nainfikujú, ale plodu neškodia. Úplne rezistentná je odroda Jojo. Keď sa na liste objaví vírus šárky, vytvorí sa nekróza, miesto uschne a človek si to voľným okom ani nevšimne. Práve šárka je dôvodom, prečo zo sadov úplne vymizla obľúbená Bystrická slivka. Od deväťdesiatych rokov sa u nás najčastejšie pestujú nemecké odrody Katinka, Tegera, Elena, Hanita, Jojo, Tipala, atď.

Na jedenie i pre krásu
Súčasná úroda s neschopnosťou spracovať slivky nie je typická pre našu krajinu. Kedysi sa v každej domácnosti slivky sušili, všetky gazdiné varili lekvár a zavárali ich. Na slivovicu išiel až posledný zostatok. „My, ako deti, sme jedávali sušené slivky namiesto cukríkov. Dnes má mládež iné atrakcie a my ich k jedeniu sušených sliviek nevedieme. Pritom slivka spolu s orieškom je veľká lahôdka, a niektorí, paradoxne, sú ochotní za to veľa zaplatiť,“ hovorí Marián Varga. Mnohí si dnes kupujú drahé sušené slivky na vianočný stôl. Krajinou pôvodu však býva USA a iné, od nás vzdialené štáty. Dovoz však nie je dôvodom, prečo slovenské slivky hnijú na stromoch. Slivky sú nielen chutné, ale aj zdravé ovocie. Ideálne spojenie vápnika a fosforu pôsobí priaznivo na posilnenie kostí a pomáha tráveniu. Sušené slivky sú známe svojím laxatívnym účinkom a poskytujú užitočné množstvo vlákniny a železa. Využívajú sa aj v kozmetickom priemysle, nežné pohlavie si z nich môže zhotoviť aj výživné masky. Rozmixované s mandľovým alebo olivovým olejom a jogurtom dodávajú energiu unavenej pleti a vracajú pokožke prirodzený jas.

Autor článku: Božena SIMONIDESOVÁ
Zdroj: týždenník Farmár, číslo 26/2008