Škótskemu dobytku je u nás dobre

Na pasienkoch ekologickej farmy v obci Počúvadlo neďaleko Banskej Štiavnice
sa už niekoľko rokov pasie škótsky dobytok – highland. Podľa majiteľa farmy
Franza Weingartshofera je jeho stádo najväčšie na Slovensku, zopár kusov
chovajú vraj v Michalovciach a najnovšie budú mať škótsky dobytok aj
v Piešťanoch, práve z počúvadlianskej farmy. K chovu škótskeho dobytka
inšpirovali Franza Weingartshofera
krajania, Rakúšania.
Keď v Rakúsku prestalo
byť v obľube jahňacie mäso, farmári
začali uvažovať nad alternatívou.
Stal sa ňou práve škótsky
dobytok, ktorý nie je náročný na
podmienky a možno ho chovať
aj vo vyšších nadmorských výškach.
V Rakúsku je toto plemeno
obľúbené a rozšírené (chovajú asi
7-tisíc kusov), ale podľa Franza
Weingartshofera teraz opätovne
zažíva v Rakúsku boom chov oviec.
Prvých 13 kusov si priviezol farmár
z Rakúska, z dedinky v takmer
rovnakej nadmorskej výške,
ako je Počúvadlo, teda približne
580 m n. m. Chová ho šesť rokov a
zdôrazňuje, že nemal doteraz žiadne
problémy. Stádo sa mu rozrástlo
na 23 kusov, celý rok sa voľne presúva
po pasienkoch Štiavnických
vrchov a neprekážajú mu ani tuhšie
zimy. Takisto nie je toto plemeno
veľmi náročné na stravu. „Škótsky
dobytok zje úplne všetko, má rád aj
popadané ovocie. Do Piešťan sme
predali desať kusov dobytka práve
do ovocného sadu,“ hovorí Franz
Weingartshofer.
Privítanie na lúke
Tento menší, zavalitý a riadne chlpatý dobytok nemá problém s rodením na pastvinách, ani v zime pri teplote mínus 20 stupňov. Teliatka sa rodia síce menšie v porovnaní napríklad so slovenským strakatým dobytkom, ale zato sú oveľa čulejšie a životaschopnejšie od prvých hodín. Práve počas našej návštevy sa narodilo teliatko, kríženec slovenského strakatého dobytka (matka) a škótskeho dobytka. Matka nemala s pôrodom žiadne problémy kvôli veľkosti teliatka, ale keďže nemala mlieko, na farme ho prikrmovali od prvých hodín. Teliatko sa tvárilo, že je všetko v poriadku a nič mu nechýba. „Krížime dobytok pre mäso, ale vo výzore teliatok jednoznačne prevláda otcov gén. Škótsky dobytok má vynikajúce mäso, ktoré je výborné najmä na bifteky. Mäso je o niečo tmavšie a šťavnatejšie, pripomína trochu divinu. Zároveň je ľahko stráviteľné a kvalitné, pretože teliatka sú na pastve celý deň spolu s matkami, čiže sú odchované prirodzene,“ vysvetľuje farmár. Keď na farme pripúšťali strakatý dobytok, mali problémy hneď pri pripúšťaní, pretože býky slovenského strakatého dobytka boli veľmi agresívne a ďalšie problémy boli aj pri pôrodoch, pretože teliatka sa rodili veľké. Na farme chovajú aj čistú rasu škótskeho dobytka, teliatka sa rodia bez problémov vonku. Franz Weingartshofer hovorí, že celé stádo ochraňuje kravu, ktorá rodí. Zhluknú sa do kruhu okolo nej a do ohrady nepustia nikoho zo zamestnancov farmy, takže teliatko vidia až neskôr. Stádo je ako jedna rodina, ktorá drží spolu: „Nestratili ešte svoj inštinkt stádového správania sa.“ Vraj len raz za šesť rokov mali na farme skúsenosť, že matka opustila svoje čerstvo narodené teliatko a bez problémov sa k nemu mohli priblížiť aj zamestnanci farmy. Mysleli si, že mu pomôžu a začali ho kŕmiť z fľaše, ale nepomohlo to, o pár dní zomrelo. Na farme si chceli byť istí, či nejde o nejakú chorobu, preto radšej dali teľa na pitvu. „Zistilo sa iba to, že malo zle vyvinuté črevá, v bruchu malo totálny mišmaš. Jeho matka to jednoducho inštinktívne vedela, preto nechala svoje mláďa napospas, vedela, že by mu aj tak nepomohla,“ vysvetľuje Franz Weingartshofer.
Pomoc potrebujú len v lete
Chlpatý, hrubosrstý dobytok je nenáročný, nepotrebuje ani maštaľ a takmer vôbec ani ľudskú opateru. Len v zime ho treba dokrmovať senom a v lete musí mať k dispozícii tieň, to znamená zhluk stromov alebo krovie a veľa vody. „Táto rasa napriek extrémnym podmienkam, v ktorých dokáže žiť, je veľmi plodná, dlhoveká a zdravá,“ hovorí šéf farmy. Na jeho farme sa nájde aj 18-ročná highlandka, ktorá ešte stále rodí. Dobytok sa dožíva väčšinou 20 rokov. Napriek trochu drsnému výzoru nie sú ani býky zvlášť agresívne. Na Počúvadle majú troch a každý má svoje meno: Max, Timi a Peter sa starajú o čistokrvné aj krížené teliatka. Do roka sa „čistých“ narodí okolo 8 až 9, krížencov 10. Na farme majú k dispozícii 320 hektárov poľnohospodárskej pôdy, v rámci ktorej pestujú obilniny na kŕmne účely, sami si dopestujú jačmeň, pšenicu, raž, tritikale, zemiaky, hrach... Na prikrmovanie highlandov v zime používajú „vysokú“ slamu, starú odrodu ovsa, ktorú už na Slovensku nikto nepestuje, dovážajú si ju z Rakúska. Na moje začudovanie reaguje Franz Weingartshofer stoicky a vysvetľuje mi, že dokonca aj osivo sa niekedy dá zohnať v Rakúsku za lepšie ceny. Nerozumie veľmi len tomu, prečo na Slovensku nemôže siať bez toho, aby za to musel platiť, svoje vlastné osivo. „Nie sú tu rovnaké podmienky pre farmárov, ako v Rakúsku, mám pocit, že tam je to jednoduchšie,“ dopĺňa. Napriek všetkému sa na Počúvadle nevzdávajú a svoje aktivity prepájajú aj s agroturistikou. Hosťom ponúkajú ako farma registrovaná v systéme ekologického poľnohospodárstva vlastné bio mliečne výrobky, zemiaky, vlastný chlieb napečený z bioobilnín a samozrejme aj mäsové výrobky.
Autor článku: Bela Lisáková
Zdroj: týždenník Farmár, číslo 47/2009
Privítanie na lúke
Tento menší, zavalitý a riadne chlpatý dobytok nemá problém s rodením na pastvinách, ani v zime pri teplote mínus 20 stupňov. Teliatka sa rodia síce menšie v porovnaní napríklad so slovenským strakatým dobytkom, ale zato sú oveľa čulejšie a životaschopnejšie od prvých hodín. Práve počas našej návštevy sa narodilo teliatko, kríženec slovenského strakatého dobytka (matka) a škótskeho dobytka. Matka nemala s pôrodom žiadne problémy kvôli veľkosti teliatka, ale keďže nemala mlieko, na farme ho prikrmovali od prvých hodín. Teliatko sa tvárilo, že je všetko v poriadku a nič mu nechýba. „Krížime dobytok pre mäso, ale vo výzore teliatok jednoznačne prevláda otcov gén. Škótsky dobytok má vynikajúce mäso, ktoré je výborné najmä na bifteky. Mäso je o niečo tmavšie a šťavnatejšie, pripomína trochu divinu. Zároveň je ľahko stráviteľné a kvalitné, pretože teliatka sú na pastve celý deň spolu s matkami, čiže sú odchované prirodzene,“ vysvetľuje farmár. Keď na farme pripúšťali strakatý dobytok, mali problémy hneď pri pripúšťaní, pretože býky slovenského strakatého dobytka boli veľmi agresívne a ďalšie problémy boli aj pri pôrodoch, pretože teliatka sa rodili veľké. Na farme chovajú aj čistú rasu škótskeho dobytka, teliatka sa rodia bez problémov vonku. Franz Weingartshofer hovorí, že celé stádo ochraňuje kravu, ktorá rodí. Zhluknú sa do kruhu okolo nej a do ohrady nepustia nikoho zo zamestnancov farmy, takže teliatko vidia až neskôr. Stádo je ako jedna rodina, ktorá drží spolu: „Nestratili ešte svoj inštinkt stádového správania sa.“ Vraj len raz za šesť rokov mali na farme skúsenosť, že matka opustila svoje čerstvo narodené teliatko a bez problémov sa k nemu mohli priblížiť aj zamestnanci farmy. Mysleli si, že mu pomôžu a začali ho kŕmiť z fľaše, ale nepomohlo to, o pár dní zomrelo. Na farme si chceli byť istí, či nejde o nejakú chorobu, preto radšej dali teľa na pitvu. „Zistilo sa iba to, že malo zle vyvinuté črevá, v bruchu malo totálny mišmaš. Jeho matka to jednoducho inštinktívne vedela, preto nechala svoje mláďa napospas, vedela, že by mu aj tak nepomohla,“ vysvetľuje Franz Weingartshofer.
Pomoc potrebujú len v lete
Chlpatý, hrubosrstý dobytok je nenáročný, nepotrebuje ani maštaľ a takmer vôbec ani ľudskú opateru. Len v zime ho treba dokrmovať senom a v lete musí mať k dispozícii tieň, to znamená zhluk stromov alebo krovie a veľa vody. „Táto rasa napriek extrémnym podmienkam, v ktorých dokáže žiť, je veľmi plodná, dlhoveká a zdravá,“ hovorí šéf farmy. Na jeho farme sa nájde aj 18-ročná highlandka, ktorá ešte stále rodí. Dobytok sa dožíva väčšinou 20 rokov. Napriek trochu drsnému výzoru nie sú ani býky zvlášť agresívne. Na Počúvadle majú troch a každý má svoje meno: Max, Timi a Peter sa starajú o čistokrvné aj krížené teliatka. Do roka sa „čistých“ narodí okolo 8 až 9, krížencov 10. Na farme majú k dispozícii 320 hektárov poľnohospodárskej pôdy, v rámci ktorej pestujú obilniny na kŕmne účely, sami si dopestujú jačmeň, pšenicu, raž, tritikale, zemiaky, hrach... Na prikrmovanie highlandov v zime používajú „vysokú“ slamu, starú odrodu ovsa, ktorú už na Slovensku nikto nepestuje, dovážajú si ju z Rakúska. Na moje začudovanie reaguje Franz Weingartshofer stoicky a vysvetľuje mi, že dokonca aj osivo sa niekedy dá zohnať v Rakúsku za lepšie ceny. Nerozumie veľmi len tomu, prečo na Slovensku nemôže siať bez toho, aby za to musel platiť, svoje vlastné osivo. „Nie sú tu rovnaké podmienky pre farmárov, ako v Rakúsku, mám pocit, že tam je to jednoduchšie,“ dopĺňa. Napriek všetkému sa na Počúvadle nevzdávajú a svoje aktivity prepájajú aj s agroturistikou. Hosťom ponúkajú ako farma registrovaná v systéme ekologického poľnohospodárstva vlastné bio mliečne výrobky, zemiaky, vlastný chlieb napečený z bioobilnín a samozrejme aj mäsové výrobky.
Autor článku: Bela Lisáková
Zdroj: týždenník Farmár, číslo 47/2009
Komentáre k článku:
Pridať komentár




Agroserver
20. 1. 2010


