LEADER nie je všeliekom, ale znamená veľa pre rozvoj

Nie o každej miestnej akčnej skupine (MAS), ktoré v poslednom roku vznikli na Slovensku v záujme aktivizácie rozvoja vidieka, možno povedať, že je lídrom v príprave na prístup Leader. O občianskom združení MAS Malohont to však platí jednoznačne. Aj keď ešte oficiálny štatút MAS nemá na Slovensku žiadne združenie. V sídle Občianskeho združenia Ozveny v Hrachove určite neprehliadnete dve ženy: Elenu Kubaliakovú a jej dcéru Mirku. Tá staršia stála už pri zrode celkom prvých, veľmi dôležitých projektov, ktoré priniesli občianskemu združeniu strechu nad hlavou: vynikajúce vzdelávacie, rokovacie podmienky, podmienky na prípravu projektov posúvajúcich tento zaostávajúci vidiecky región dopredu a pomáhajúcich miestnym občanom.

Priamo, napríklad poskytovaním teplej stravy starším a odkázaným ľuďom. I nepriamo: aktivizovaním občanov a podnikateľov, aby dokázali zobrať zodpovednosť za rozvoj svojho regiónu, za skvalitnenie vlastného života do vlastných rúk. Elena Kubaliaková je dnes, dalo by sa povedať, finančnou manažérkou Ozvien i Miestnej akčnej skupiny Malohont. Nárazníkovou zónou rozpletania neľahkých systémov grantového financovania schválených projektov. (Ak by sa vám zdala pri komunikácii niekedy strohá, namosúrená, nie je to jej charakterovou vlastnosťou. Skôr sa pod to podpisujú časté zmeny, sklamania a problémy, ktoré prináša komplikované, večne meškajúce finančné zúčtovávanie projektov.)

Mirka Kubaliaková je manažérka projektová. Stojí pri organizovaní akcií, prezentáciách, pri informačných systémoch. Obe dokázali spoločne presvedčiť predstaviteľov miestnych samospráv tunajších obcí, že ak si nepomôžu sami, nepomôže im nik iný.

Spolu 39 obcí – od Klenovca až po Ožďany – sa dnes pripravuje na podmienky čerpania finančných prostriedkov, určených na rozvoj vidieka z programu LEADER. Trénovať to vlastne začínali už pred rokmi pri programe SAPARD, postavenom na vlastnom rozhodovaní o rozvojových programoch. Pretože LEADER na Slovensku, v porovnaní s okolitými krajinami mešká, sú v permanentnej príprave. Tej najnovšej dala miestna akčná skupina, ktorá je partnerstvom miestnych subjektov pôsobiacich na území integrovaných obcí, priľahlý názov: Prebúdzanie Malohontu. Z členských príspevkov mikroregiónov vytvorila grant v hodnote 150 000 korún. Tie bude rozdeľovať žiadateľom na projekty pomáhajúce rozvíjať cestovný ruch, spravovať a zatraktívňovať prostredie v regióne, organizovať aktivity vo voľnom čase. Nie veľké sumy. Maximálne do výšky 10 000 korún, s patričným spolufinancovaním žiadateľa. Tak, ako to bude fungovať aj v samotnom LEADER-i. „Teraz nejde o veľké aktivity, skôr o naučenie sa hľadať správne rozvojové námety, ako tvoriť dobré projekty a ako získavať pre ne ľudí,“ hovorí Mirka Kubaliaková. „Čas majú do 16. mája. Podklady sme zverejnili na našej internetovej stránke, ktorá vznikla tiež s podporou programu SAPARD. Takisto naše Noviny do každej dediny. V nich sme v ostatnom čase priniesli aj tri lekcie o tom, ako premeniť dobrý nápad na úspešný projekt,“ dopĺňa Mirka.

Obidve manažérky s tým majú bohaté skúsenosti. Okrem už spomenutých projektov to bola napríklad aj štúdia energetického využitia biomasy v regióne, podporená v minulom roku Environmentálnym fondom Programu obnovy dediny. Označovanie obcí a mikroregiónov pre zlepšenie ich propagácie získalo finančnú podporu z Banskobystrického samosprávneho kraja a revitalizácia verejných priestranstiev opäť z Programu obnovy dediny.

Ako na „prebúdzací“ program zareagujú obce, neziskové organizácie či podnikatelia, ukážu už najbližšie dni. Starostovia ho vítajú ako príležitosť najmä pre neformálne skupiny občanov. „U nás sa doň zapoja pravdepodobne ženy, aby skrášlili verejné priestranstvá,“ povedala nám starostka Rimavských Zálužian Janka Ďurišová. Z Klenovca príde zrejme projekt od rómskeho občianskeho združenia Pomoc deťom. Starosta Pavel Struhár by bol však rád, keby už konečne začal u nás fungovať samotný program LEADER. Aby začal prinášať výsledky v podobe aktivizácie všetkých štruktúr, ktoré môžu rozhýbať stojaté vody stagnujúceho regiónu. „Dlhodobo sme na čele rebríčka vo výške nezamestnanosti, dlhodobo čakáme na systémovú pomoc štátu, dlhodobo sa nám dostávajú len čiastkové riešenia. Bez toho, aby sme si problémy nezačali riešiť sami, to teda asi nepôjde,“ povzdychne si. LEADER nie je podľa neho všeliekom, ale dobrým príkladom, ako začať prebúdzať miestne podnikateľské aktivity.

O tom vie svoje aj Elena Kubaliaková. Veď na LEADER sa pripravujú v tomto mikroregionálnom zoskupení už od roku 2004. „Nové programovacie obdobie EÚ sa začalo v minulom roku, teraz sa rozbehli výzvy, uzávierka bude v decembri 2008, vyhodnotenie v roku 2009. Ak pôjde všetko dobre, prvé konkrétne výstupy v podobe podporených projektov tu budú v roku 2010,“ konštatuje. „A začínali sme v roku 2004.“ Nuž, je to skutočne beh na dlhú trať. Slabšie nátury to mohlo aj znechutiť. V mikroregiónoch Sinec-Kokavsko, Teplý Vrch a Rimava-Rimavica si takýto „luxus“ nemôžu dovoliť. Tu musia využiť každú vhodnú príležitosť. Navyše, ak sa na to tak dlho pripravujú a ak dokazujú, že na to majú. Že majú dobré výsledky v iných grantových programoch a je na čo ich orientovať. Potrebujú tu zlepšiť infraštruktúru, cesty, propagáciu, rozhýbať vidiecku turistiku. Potrebujú viac menších výrobných aktivít využívajúcich miestne zdroje. Napríklad biomasu, veternú, vodnú a slnečnú energiu. Lepšie zhodnotenie bohatého dedičstva remesiel spojených najmä so spracovaním dreva. Rozbehnutie výroby tradičných kyjatických hračiek vo väčšom stále čaká na nevyhnutnú podporu.

Potrebujú veľa dobrých námetov na využitie kultúrnych a prírodných daností historicky inšpirujúceho, krajinne rôznorodého a členitého územia. Napríklad trať pre nemotorovú dopravu, ktorá by na hrádzi Rimavy vytvorila cestný raj pre cyklistov, korčuliarov, peších turistov, a to od Rimavskej Soboty až po Hnúšťu, je už v podobe nápadu na svete. Podobne náučný chodník po vodných mlynoch Rimavy. Podstatne viac by v budúcnosti mohli prinášať také významné podujatia, ako Klenovská rontovka či Kokavské koliesko. Drienčanský kras nemá určite celkom využitý svoj jaskynný, geologický, ale aj botanický a vôbec prírodný potenciál. Podobne letoviská pri vodnej nádrži Teplý Vrch. Drienčanské dvory, čakajúce na svoju príležitosť, tiež dokážu ponúknuť tradície, ktoré inde nenájdete.

O miestnych remeselníkoch, umeleckých rezbároch, šperkároch, gubároch a košikároch ani nehovoriac. Nuž, nie je toho málo, o čo sa môžu rozvojové programy a s nimi všetci obyvatelia, ich združenia a podnikateľské subjekty, miestne samosprávy pôsobiace na územiach 39 obcí spojených do miestnej akčnej skupiny Malohont, oprieť. Čo môžu pomocou programu LEADER rozpracovať tak, aby to región nielen prebudilo, ale predovšetkým posunulo do koľají, ktoré mu umožnia dynamickejší a najmä trvalý rozvoj.

Autor článku: Roman GREBÁČ
Zdroj: týždenník Farmár, číslo 1/2008